Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Zmena klímy

Extrémne poveternostné podmienky a klimatické zmeny predstavujú výrazný vplyv na produkciu pšenice

06-07-2017
(zdroj: www.sciencedaily.com, European Commission, Joint Research Centre)

Skupina vedcov zo Spojeného výskumného centra (JRC - Joint Research Centre) navrhla nový prístup na identifikáciu dôsledkov zmeny klímy a extrémneho počasia na variabilitu produkcie pšenice na celosvetovej a regionálnej úrovni. Štúdia analyzovala vplyv odchýlok tepla a vody na straty úrod plodín počas 30-ročného obdobia. Vedci JRC skúmali relatívnu dôležitosť tepelného stresu a sucha na výnosy pšenice v rokoch 1980 až 2010. Vyvinuli nový index kombinovaného stresu s cieľom lepšie pochopiť účinky súbežných udalostí v oblasti tepla a vody. Zistili, že tepelný stres, ktorý je súčasne spojený so suchom alebo záplavami, môže vysvetliť asi 40% zmien výnosov pšenice z jedného roka na druhý.

Jedným z poznatkov je, že prebytok vody ovplyvňuje produkciu pšenice viac než sucho vo viacerých krajinách. Nadmerné zrážky a väčšia oblačnosť, najmä počas citlivých vývojových štádií plodiny, významne prispievajú k zníženiu výnosov, pretože pomáhajú rozmnožovať škodcov a choroby a sťažujú rastline prijímať kyslík a svetlo, ktoré potrebuje. Aj v súčasnosti sú obilniny najdôležitejšou plodinou v spoločnosti. V roku 2010 sa pšenica podieľala na 20% všetkých potravín na celom svete. Preto má dôležitú úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti, pričom niektoré krajiny sú na nej osobitne závislé. Vzhľadom na to, že zmena klímy zvyšuje trvanie, frekvenciu a závažnosť extrémnych poveternostných udalostí, je čoraz naliehavejšie identifikovať účinky a poskytovať včasné varovania, aby sa zabezpečila stabilita trhu a celosvetová potravinová bezpečnosť.

Obr.1:

Táto štúdia pomáha lepšie pochopiť úlohu faktorov počasia pri produkcii pšenice a globálnych výrazných zmien vo výnosoch. Ukazuje po prvýkrát vplyv jednotlivých extrémnych výkyvov na konkrétne vývojové štádiá plodín (napríklad vplyv sucha počas kľúčových vývojových období, ako je kvitnutie a tvorba zrna). V porovnaní s predchádzajúcimi prístupmi, má kombinačný stresový index výhodu, že dokáže vypočítať vplyv jednotlivých extrémov počasia na celkovú produkciu plodín na globálnej a regionálnej úrovni. Okrem toho ponúka jednoduchý a praktický nástroj na výpočet výnosových zmien pomocou sezónnych, klimatických predpovedí a prognóz, čo umožňuje lepšie adaptačné štúdie a stratégie zmierňovania vplyvov. Model výslovne vyjadruje vplyv zmeny teploty a pôdnej vlhkosti (pozitívne a negatívne) na globálne a regionálne výkyvy produkcie pšenice.

Špecifická prípadová štúdia sa uskutočnila vo Francúzsku, kde sa zistilo, že pšenica je citlivejšia na príliš vlhké podmienky. V iných krajinách sú najdôležitejšími prediktormi straty výnosov plodín tepelný stres a sucho. Napríklad v stredomorských krajinách má sucho väčší negatívny vplyv na výnosy pšenice ako tepelný stres.

Journal Reference: M Zampieri, A Ceglar, F Dentener, A Toreti. Wheat yield loss attributable to heat waves, drought and water excess at the global, national and subnational scales. In Environmental Research Letters, 2017; 12 (6): 064008 DOI: 10.1088/1748-9326/aa723b

Spracoval: Ing. Andrea Lehotayová, PhD.