Ekonomika prevádzky poľnohospodárskej techniky VIII.
V predchádzajúcej časti príspevku bol uvedený postup, na základe ktorého je množné vypočítať teoretickú hodnotu odporúčaného ročného nasadenia stroja (tzv. nulový bod), často využívanú pri hodnotení efektívnosti jeho prevádzky. Vzťah použitý pri výpočte však nezohľadňuje skutočnosť, ktorá je pre prevádzkovanie strojov v poľnohospodárstve charakteristická, a tou je vplyv tzv. faktora včasnosti na odporúčané ročné nasadenie stroja. Pokúsime sa túto problematiku priblížiť v tejto časti príspevku.
Jedným z významných činiteľov, ovplyvňujúcich výsledky poľnohospodárskej výroby, sú straty. Zatiaľ čo straty pri pestovaní plodín, spôsobené prírodnými podmienkami (prílišným suchom, alebo vlhkom, vymrznutím,...) nesúvisia s činnosťou človeka a sú stanoviteľné len odhadom, je možné v závislosti na podmienkach sledovania s väčšou či menšou presnosťou stanoviť rozsah tých strát, ktoré vznikajú v dôsledku nedokonalých alebo nevčasných zásahov človeka pri pestovaní plodín.
Sú to v prvom rade straty priamo spôsobené prevádzkou mechanizačného prostriedku (môžu byť zavinené nevhodnou konštrukciou stroja, zlým zriadením pracovných orgánov, nedokonalou obsluhou, alebo aj voľbou nevhodného pracovného postupu - v poslednom prípade môžu vzniknúť aj straty biologického charakteru ako dôsledok požadovaných fyzikálno-mechanických zmien, napr. zavädnutím krmoviny na poli ap.). Túto skupinu strát možno charakterizovať ako nedokonalý zásah človeka do výrobného procesu.
Druhou dôležitou skupinou sú straty biologické, spôsobené oneskoreným (nevčasným) zásahom človeka do výrobného procesu. Oneskoreným, príp. aj predčasným vykonaním určitej operácie nastávajú kvalitatívne i kvantitatívne straty (patrí sem napr. znižovanie obsahu lepku v zrne obilnín pri jeho prezretí, ale aj vypadávanie prezretého zrna z klasov ap.). Tu je rozhodujúcim činiteľom tzv. faktor včasnosti.
Faktor včasnosti (koeficient včasnosti) možno potom definovať ako podiel strát z očakávanej alebo dosiahnuteľnej úrody, ktorý vznikne pri vykonaní operácie za každú hodinu alebo deň po optimálnom termíne, prípadne i pred ním.
Vplyv termínu vykonania operácie na výšku úrody
Celý rad prác rôznych autorov svedčí o tom, že otázkam včasného vykonania hlavných operácií v poľnej výrobe a jeho ekonomického dopadu, sa v niektorých krajinách prikladá značný význam. Z dostupných literárnych zdrojov je zrejmé, že tejto problematike sa začali venovať niektorí autori už od začiatku 60-tych rokov minulého storočia a vo svojich prácach sa pri efektívnej voľbe strojového parku pre podnik zameriavajú predovšetkým na stanovenie ekonomicky zdôvodnenej výkonnosti mechanizačných prostriedkov. V tejto súvislosti poukazujú na význam včasnosti vykonania práce, ktorá je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré ovplyvňujú efektívnosť vykonávania najvýznamnejších operácií v poľnej rastlinnej výrobe. V niektorých prácach autori priamo uvádzajú tzv. súčinitele (koeficienty) včasnosti pre vybrané pracovné operácie a plodiny, pričom za najvýznamnejšie z hľadiska strát spôsobených oneskoreným vykonaním považujú sejbu a zber plodín. Vybrané práce sú venované napr. postupu zisťovania optimálneho záberu mechanizačného prostriedku, prípadne sú zamerané na stanovenie optimálneho vybavenia podniku mechanizačnými prostriedkami a jeho energetickú vybavenosť s prihliadnutím k včasnosti vykonania práce.
Rozhodujúca časť prác je venovaná problematike pestovania a zberu zrnín, predovšetkým hustosiatych obilnín. Väčšina autorov pokladá straty vznikajúce pri sejbe, alebo zbere za každý deň oneskorenia operácie po optimálnom termíne za náklady, ktoré je potrebné pripočítať k nákladom na prevádzku použitého mechanizačného prostriedku, pretože sú dôsledkom jeho nedostatočnej výkonnosti. Zároveň sa poukazuje na významné ekonomické prínosy, ktoré môže priniesť odstránenie alebo zníženie strát vznikajúcich okrem iného aj v dôsledku či už predčasného, ale hlavne oneskoreného zberu. V prácach sa často nastoľuje otázka vplyvu faktora včasnosti na požiadavku zvyšovania hodinovej výkonnosti obilných kombajnov a na výšku priemernej sezónnej výkonnosti. Zároveň sa poukazuje na význam strát pri rozhodovaní o potrebnom počte mechanizačných prostriedkov aj na ostatných úsekoch poľnohospodárskej výroby v závislosti s dodržiavaním agrotechnických termínov. V tej súvislosti sa zdôrazňuje dôležitosť otázok včasnosti pre hodnotenie poľnohospodárskej techniky.
Charakteristika časového priebehu strát úrody
Základnou otázkou pri štúdiu problematiky zaoberajúcej sa vplyvom faktora včasnosti na hodnotenie efektívnosti prevádzky mechanizačných prostriedkov je vzťah priebehu strát a priebehu nákladov pri jeho rôznom časovom využití.
Podľa niektorých autorov je možné približný priebeh strát pre rôzne prípady vyjadriť jednotne rovnicou paraboly. Počíta sa teda s tým, že vzostup strát je v počiatočnom období po okamžiku optimálneho vykonania operácie veľmi mierny a v časovom úseku približujúcom sa okamžiku totálnych strát prudko stúpa. Poukazuje sa na to, že na základe porovnania s praktickými príkladmi tento priebeh strát postačuje pre väčšinu prípadov s vyhovujúcim priblížením.
Sú však aj autori, ktorí uvádzajú ako podklad pre stanovenie výšky strát v určitom časovom úseku súčiniteľ včasnosti nemenný po celé obdobie termínu totálnych strát. Pre zjednodušenie výpočtov uvažujú s lineárnym priebehom strát, ktorý považujú za dostatočne presný, aj keď pripúšťajú, že skutočný priebeh strát je nelineárny. Vo svojich prácach zároveň pripúšťajú, že používanie nemenných súčiniteľov včasnosti pri výpočte hodnoty strát znamená predovšetkým v počiatočnom období ich vzniku značné skreslenie výšky strát (nadsadenie oproti skutočnosti), čo sa prejavuje napr. pri výpočte optimálneho termínu využitia mechanizačných prostriedkov.
Zaujímavou otázkou je hodnotové vyjadrenie stanovených strát, resp. ich zahrnutie do nákladov na prevádzku mechanizačného prostriedku a ďalej do nákladov na výrobu určitého produktu. Optimalizácia nákladov, zahrňujúca straty, charakterizuje nový prístup ku komplexnému hodnoteniu prevádzky poľnohospodárskej techniky.
Faktor včasnosti a jeho využitie v procese projektovania technologických systémov
Rozhodujúcim momentom pri výpočte potreby strojov pre zabezpečenie pracovnej operácie je stanovenie termínu začiatku jej vykonávania a dĺžky jej trvania. Pri určovaní celkovej dĺžky trvania technologickej operácie v rastlinnej výrobe autori vychádzajú najčastejšie z požiadavky minimálnych celkových strát, ktoré vznikajú oneskoreným, alebo predčasným vykonaním operácie a z nákladov potrebných na prevádzkovanie techniky.
Vo všeobecnosti možno závislosť úrody U od termínu vykonania poľných mechanizovaných prác zobraziť krivkou, ktorá má svoje ohraničené maximum - obr. 1.
| Obr. 1: Priebeh zmeny úrody v závislosti na koeficiente včasnosti - podľa SKOROCHODOVA, A.N. (1986) |
Ohraničenie bodu, v ktorom funkcia U = f(t) dosahuje svojho maxima, predstavuje optimálny agrotechnický termín topt pre vykonanie danej pracovnej operácie. Straty úrody budú prípustné, ak sa termín vykonania prác rozšíri v hraniciach t1 - t2.
Ako vyplýva z analýzy strát, čím rýchlejšie sa vykoná určitá pracovná operácia, alebo čím vyššia je vybavenosť procesu technikou, tým väčšia časť úrody sa môže získať. Súčasne sa ale zvyšujú investičné náklady na techniku, odpisy a prevádzkové náklady. Pokúsime sa to vysvetliť na príklade výpočtu jednotkových priamych nákladov, ktorým sme sa venovali v predchádzajúcich častiach príspevku.
Na ilustračnom obr. 2 je uvedený priebeh vybraných položiek jednotkových nákladov vyjadrený v závislosti na čase vykonávania pracovnej operácie, ktorým bola nahradená ročná výkonnosť stroja v súlade so vzťahom:
Wr = dW07.t (25)
kde: dW07 – denná výkonnosť, ha.deň-1
t – počet dní práce stroja počas roka.
Zo vzťahu (25) je zrejmé, že čím viac dní bude hodnotený stroj (napr. obilný kombajn) v priebehu roka pracovať, tým bude jeho ročná výkonnosť vyššia a jeho jednotkové priame náklady v súlade so vzťahom (21) nižšie. Na druhej strane sa však budú s predlžovaním času vykonávania pracovnej operácie zvyšovať straty vznikajúce v dôsledku pôsobenia faktora včasnosti. Ako bolo vyššie uvedené, tieto straty možno považovať za náklady, ktoré zaťažujú prevádzku stroja a potom je potrebné vzťah (21) upraviť nasledovne:
(26)
Položka nákladov označená ako jNon(t) predstavuje tzv. jednotkové náklady na oneskorenie, ktoré sú závislé od výšky strát stanovených na základe faktora včasnosti, výkupnej ceny produktu a hlavne dĺžky trvania vykonávanej pracovnej operácie (obr.2). V literatúre je uvedených niekoľko postupov ako uvedené náklady stanoviť a ich výpočet si uvedieme neskôr.
| Obr. 2: Priebeh súhrnu jednotkových priamych nákladov stroja a jednotkovej hodnoty strát - podľa KIRTBAJU, J.K. (1978) |
Na základe naznačeného prístupu sú v niektorých literárnych zdrojoch popisované postupy pre optimalizovanie napr. agrotechnických termínov pre vykonávanie pracovných operácií, alebo stanovenie vhodného počtu strojov využívaných pri pestovaní poľných plodín. Pri hľadaní optimálnych riešení sa využívajú postupy založené na použití rôznych matematických metód, napr. aj využitie teórie optimálneho rizika. Ako je však konštatované, akákoľvek – aj tá najlepšia teória môže viesť k chybám, ktoré vyplývajú z biologického charakteru poľnohospodárskej výroby a jej veľkej závislosti od vývoja počasia, čo môže viesť alebo k nepozbieraniu úrody pri predlžovaní termínu vykonávania prác, alebo k zvýšeniu nákladov z dôvodu nasadenia väčšieho počtu techniky a vykonania prác v krátkom termíne.
Včasnosť vykonania určitej operácie úzko súvisí s výkonnosťou použitého stroja, alebo skupiny strojov a s ich využitím. Za určitých okolností, kedy napr. výkonnosť stroja, alebo počet strojov, ktoré sú k dispozícii neumožnia vykonať operáciu v dostatočne krátkom čase, môže dôjsť k stratám na úrode, ktoré prevyšujú výhody vyplývajúce z vysokého stupňa využitia mechanizačných prostriedkov. Aj z uvedených dôvodov je pri výpočte optimálneho počtu strojov na vykonanie určitého rozsahu prác vhodné zohľadňovať faktor (koeficient) včasnosti a náklady spojené so vznikom strát úrody vplyvom oneskorenia vykonania operácie pripočítavať k nákladom na prevádzku stroja a na tomto základe optimalizovať aj hodnotu ročného nasadenia stroja.
Vplyv faktora včasnosti na stanovenie zdôvodneného ročného nasadenia stroja
Pri hodnotení efektívnosti prevádzky strojovej techniky treba rozlišovať aj zameranie rozhodujúcej činnosti prevádzkovateľa stroja. Z praxe je zrejmé, že napr. v podniku služieb bude prevládať snaha o maximálne nasadenie stroja, ktoré vedie v súlade s postupom popísaným v predchádzajúcej časti príspevku k dosiahnutiu čo najvyššieho zisku využívaním stroja za nulovým bodom (bodom zvratu). Rýchlejšiemu fyzickému opotrebeniu stroja sa podriadi jeho zrýchlený odpis a včasný odpredaj s cieľom nadobudnúť nový stroj.
V poľnohospodárskom podniku je potrebné zohľadňovať viaceré pohľady na efektívnosť prevádzky stroja. Samozrejme, že je potrebné, aby sa stroj čo najviac využíval a tým sa dosahovalo znižovanie jednotkovej položky jeho fixných (konštantných) nákladov, ale popri tom ide aj o požiadavky na dodržiavanie agrotechnických termínov, s čím súvisí napr. aj zber zrnín pri čo najnižších predzberových stratách a vhodnej zberovej vlhkosti bez potreby dosúšania zberaného produktu.
Pri výpočte nulového bodu (bodu zvratu) treba v celkových nákladoch okrem fixných a variabilných zložiek zohľadniť aj náklady súvisiace s oneskorením pracovnej operácie.
Včasným vykonaním pracovnej operácie predídeme predzberovým stratám, čo možno považovať za efekt, ktorý vedie k zníženiu celkových nákladov a k zvýšeniu tržieb. Po zohľadnení uvedenej skutočnosti môžeme vzťah (23) napísať nasledovne:
(27)
Pri analýze nákladov podľa vzťahu (27) zistíme, že ak zohľadníme predzberové straty vznikajúce v dôsledku oneskorenia pracovnej operácie, bude zdôvodnené ročné nasadenie stroja v rozhodujúcej miere ovplyvňovať jeho denná výkonnosť. Výpočet vhodnej hranice nasadenia stroja urobíme zo vzťahu:
(28)
Výsledky výpočtu zdôvodnenej hranice nasadenia obilného kombajnu uvedeného ako príklad v predchádzajúcej časti príspevku sa po započítaní strát do nákladov zmenia tak, ako je ilustračne uvedené na obr. 3, z ktorého je zrejmé, že pri zohľadňovaní strát úrody vznikajúcich vplyvom včasnosti vykonania pracovnej operácie, sa ročné nasadenie (výkonnosť) stroja pohybuje pod hranicou vypočítanou pre bod zvratu podľa zaužívanej metodiky. Tomu zodpovedá aj súčasná úroveň využívania strojovej techniky v poľnohospodárskych podnikoch, keď podľa výsledkov vykonaného prieskumu, napr. obilné kombajny nedosahujú výkonnosť kombajnov využívaných v službách, nakoľko v podnikoch prevláda snaha pozbierať obilie v čo najvhodnejšom termíne. Podľa formy vlastníctva stroja a prístupu k jeho prevádzkovaniu je preto opodstatnené dosahovanie nižšieho ročného nasadenia strojov v poľnohospodárskych podnikoch oproti komerčným podnikom technických služieb.
| Obr. 3: Vplyv včasnosti vykonania operácie na rozsah ročného nasadenia stroja |
Záver
Vhodný rozsah ročného nasadenia stroja v závislosti na jeho veku, ako aj optimálnu dobu jeho prevádzkovania možno stanoviť aj výpočtom podľa vývoja nákladov na opravy a udržiavanie stroja.
Tejto problematike sa pokúsime venovať v ďalšom pokračovaní príspevku.
