Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Aká je realita slovenského zeleninárstva a zemiakarstva?

30-03-2021
Ing. Jozef Šumichrast, PhD. | rppktt@sppk.sk
Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska

Na naše územie sa ročne dovezú stovky tisíc ton ovocia a zeleniny, zemiakov a hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami. Máme na to dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky a aj možnosti. A aj prax nám ukazuje, že slovenský spotrebiteľ má záujem o slovenskú produkciu.

V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 sa okrem iného uvádza: „Výrazne zvýšime potravinovú sebestačnosť Slovenska a nastavíme spravodlivý systém podpory poľnohospodárov.“ a taktiež: „Vláda SR vypracuje dlhodobú koncepciu poľnohospodárstva a potravinárstva so zreteľom na strategické dokumenty Európskej únie (EÚ), od ktorej sa budú odvíjať dlhodobo predvídateľné podmienky a garancie štátnej podpory domáceho poľnohospodárstva v štruktúre podľa aktuálnej potreby – špeciálne na živočíšnu produkciu, na podporu pestovateľov špeciálnych plodín a spracovateľského priemyslu, na proces pozemkových úprav, na zvýšenie poistenia rizík, na podporu tvorby zamestnanosti, na podporu mladých poľnohospodárov a na rozvoj podpory propagácie slovenskej produkcie.“

Tab. 1: Výmera osiatej plochy zeleniny na ornej pôde podľa počtu pestovateľov

Tab. 1

Prameň: ŠÚ

Produkcia zeleniny na ornej pôde v roku 2019 predstavovala 125 770 t zeleniny. Po dopočítaní plochy a produkcie v záhradkách a u samozásobiteľov, ktoré vykonáva ŠÚ SR, mala celková plocha pre pestovanie zeleniny v roku 2019 výmeru 19 912 ha a vyzberalo sa z nej 313 173 t zeleniny. Samozrejme, produkcia v záhradách a samozásobiteľov je kvalifikovaný odhad, aký presný je, je otázne.

Ak vychádzame z údajov ŠÚ, v roku 2019 bolo 19 pestovateľov s výmerou nad 100 ha, ktorí spolu pestovali zeleninu na celkovej výmere 3356,59 ha a počet pestovateľov zeleniny v roku 2019 s výmerou nad 50 ha bolo 18 a pestovali zeleninu na výmere 1254,61 ha. Spolu teda 37 pestovateľov v roku 2019 pestovalo zeleninu na ploche 4611,2 ha, čo je z celkovej výmery osiatej plochy zeleniny 72,2 %. Aktuálne pestovatelia zeleniny nad 100 ha výmery osiatej zeleniny predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva. Vzhľadom na technické a technologické vybavenie dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami. Jeden z hlavných problémov zeleninárstva spočíva práve v počte stredných a malých pestovateľov.

Obdobná situácia je v zemiakarstve. Naše prepočty vychádzali aj z údajov PPA o výmerách pestovateľských plôch zemiakov skorých, neskorých a aj sadbových, ktoré predstavovali cca 5900 ha za rok 2020. Keďže oficiálne spracovanie údajov na základe veľkosti pestovateľov neexistuje, na základe našej analýzy máme 10 pestovatelov zemiakov s výmerou nad 100, ktorí spolu pestovali zemiaky na celkovej výmere cca 1800 ha a počet pestovateľov zemiakov s výmerou nad 50 ha je 15 a pestovali zeleninu na cca 1000 ha. V percentuálnom vyjadrení tak 25 pestovateľov pestovalo zemiaky na 50% plochy zemiakov. Odhadovaný počet pestovateľov na výmere od 5 do 50 hektárov je cca 100 a pestujú zemiaky na výmere okolo 1700 ha, čo predstavuje 30 percent plochy. Aktuálne je Slovenská republika v pestovaní zemiakov v sebestačnosti pod úrovňou 50 percent a nie je predpoklad, že sa tento stav v dohľadnom čase zmení k lepšiemu, skôr sa môže ešte zhoršiť. Priemerná úroda zemiakov za roky 2014-2019 je z 1 ha na Slovensku 20,73 ton. Je samozrejmé, že pestovatelia na plochách so závlahami dosahujú oveľa lepši výsledky, ale vzhľadom na nízku jednotkovú cenu a rastúce požiadavky spotrebiteľov, ktorí požadujú zemiaky prané, zabalené a celoročne dostupné, pestovanie zemiakov však musí počítať s hektárovými úrodami na úrovni min. 35 ton, ktoré sú dôležité pre ekonomiku výroby. Pre menších pestovateľov s nižšími hektárovými úrodami, ak chcú predávať za vyššie ceny, existuje možnosť zamerať sa na lokálny trh alebo skupinu zákazníkov a robiť si marketing vo vlastnej réžii.

Tab. 2: Vývoj produkcie zemiakov v piatich najprodukčnejších štátoch Európy (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko)

Tab. 2

Prameň: ahdb.org.uk

Tabuľka z Zemiaky Situačná a výhľadová správa k 30.6.2020

Podpora na plochu áno, ale s rozumom

Na Slovensku potrebujeme jednoznačne diverzifikovať poľnohospodársku výrobu. Komodity špeciálnej rastlinnej výroby majú nízky podiel na celkovej produkcii a pokles podielu špeciálnej rastlinnej výroby má negatívny vplyv na zamestnanosť na vidieku. No diverzifikácia existujúcich pestovateľov a zapojenie nových, či už mladých alebo malých stojí a padá na ich ochote niesť riziko a nemalé náklady spojené s pestovaním zeleniny a zemiakov.

V aktuálnej situácii je potrebné aby tí, čo pestujú, pestovali naďalej a aj navýšili pestovateľské plochy. A noví aby začali pestovať. To je možné docieliť jedine tým, že budú vypočuté požiadavky praxe. Myšlienka, že pestovateľ zeleniny a zemiakov rapídne zvýši svoje pestovateľské výmery, keď dostane navyše niekoľko desiatok EUR cez prechodný zjednodušený režim základnej platby (jednotná platba na plochu, tzv. SAPS), resp. v budúcnosti základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti, je mylná. Potrebné je zaoberať sa schémou viazaných priamych platieb. V roku 2020 bola sadzba platby na pestovanie vybraných druhov zeleniny 412,03 EUR na hektár. Aj vďaka aktivite ZZZS sa spravil poriadok v zelenine, na ktorú je platba poskytovaná a platba tak narástla. Na mieste je ale otázka, je táto platba dostatočná? Plocha zeleniny podporená v rámci viazaných platieb v roku 2019 bola 2927,6 ha! Určite je potrebné otvoriť diskusiu na túto tému. Súvisí s ňou aj absencia registra pestovateľov zeleniny, ktorý by mal byť verejne prístupný, kde by mali byť zverejnené aj úrody jednotlivých pestovateľov, lebo občania majú nárok na informácie, ako a kde boli použité verejné financie. V zmysle platnej legislatívy nie je možná priama podpora produkcie, pretože síce názov viazané priame platby zvádzajú k viazanosti na produkciu, ale v skutočnosti nezávisia od produkcie, ale vyplácajú sa na hektár pôdy. Zemiaky, na rozdiel od Českej republiky nemáme zaradené medzi citlivé komodity, takže vôbec nie sú v schéme viazaných platieb podporované.

Pestovatelia zeleniny a zemiakov potrebujú takú hektárovú podporu, vypočítanú na základe skutočných nákladov, ktorá im zabezpečí konkurencieschopnosť. Náklady na osivo cibule na 1 hektár predstavujú cca 1500 EUR, pri cesnaku sa bavíme o sume okolo 4500 EUR, pri melónoch sa dostávame na sumu takmer 5000 EUR. A k nim je potrebné ešte prirátať náklady na prípravky na ochranu rastlín, či už konvenčné, alebo bio a náklady na hnojenie. A taktiež prevádzkové náklady na techniku. Dostaneme sa tak k hektárovým nákladom na úrovni niekoľko tisíc EUR a k spomínanému riziku. Na malej ploche má pestovateľ naviazané veľké finančné prostriedky, so slabou podporou a preto majú malí pestovatelia pochopiteľne veľkú dilemu, či takéto riziko podstupovať.

Zlé je aj nastavenie Integrovanej produkcie, ktorá by mohla byť významným nástrojom na motivovanie pestovateľov zaviesť také pestovateľské postupy, ktoré budú šetrnejšie pre životné prostredie a prínosné pre zdravie spotrebiteľov. Bohužiaľ, aktuálne Integrovaná produkcia stále slúži na čerpanie nezaslúžených dotácií – stále je podporovaná tekvica za účelom produkcie jadierok na olej. Nemali by byť tieto peniaze využité inak?

Samostatnou témou je hektárová podpora zakrytých plôch. Zakryté plochy sú podporené rovnakou sumou na hektár ako pestovanie na ornej pôde. Moderný 6 hektárový skleník dostane podporu 3860 EUR, čo je súčet jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a platby na pestovanie rajčiakov. Zakryté plochy nie sú podporené ani v rámci notifikovanej štátnej pomoci „Zelená nafta“. Pre ilustráciu, v Českej republike je notifikovaná aj štátna pomoc cca 10 tis eur na hektár a vo Fínsku je to až 90 tis. eur na jeden hektár. Vzhľadom na prevádzkové náklady a počet pracovných miest, ktoré vytvárajú, by si podporu aj slovenský pestovatelia určite zaslúžili. V opačnom prípade treba počítať s presunom pestovania v moderných skleníkoch do zahraničia a fóliovníky budú len spomienkou na doby dávno minulé.

Vzhľadom na nízku sebestačnosť v produkcii zeleniny a zemiakov stojí za zváženie zaviesť program kvality Q SK pre zeleninu a zemiaky, tak ako je to v ČR.

Bez investícií to nejde

Stredné a veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sú dlhšie etablované v oblasti pestovania zeleniny a zemiakov majú flexibilnejší prístup k investičným prostriedkom, nakoľko aj finančné inštitúcie ich hodnotia ako dlhodobých, stálych partnerov a preto majú lepší prístup k leasingom a úverom. Ale ak títo aktívni pestovatelia majú držať krok so zahraničnou konkurenciou, určite lepšie podporovanou, potrebujú ďalšie zdroje vo forme podpory investícií.

Z dôvodu vyšších investícií a nižšej návratnosti v počiatočnej fáze podnikania majú začínajúci, rodinní a malí farmári ťažší prístup k bankovým úverom a leasingom. Finančnú situáciu im môže pomôcť vyplniť práve projektová a neprojektová podpora. Avšak treba konštatovať, že kvôli legislatívnym nedostatkom a byrokratickým podmienkam v oblasti finalizácie a predaja vlastnej výroby, významná časť malých poľnohospodárov funguje v sivej ekonomike. Z toho dôvodu ani nie je možné presne povedať, akou mierou sa podieľajú na poľnohospodárskej výrobe, resp. na potravinovej sebestačnosti štátu. Potenciál jednoznačne existuje a preto je nevyhnutné podporné a legislatívne režimy nastaviť tak, aby malé, rodinné farmy boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky a aby sa stali plnohodnotnými partnermi na trhu, aby sa ich produkty reálne dostali do obchodov a k spotrebiteľom.

Pestovatelia zeleniny a zemiakov potrebujú, bez ohľadu na veľkosť, vzhľadom na finančnú náročnosť, podporu investícií do vertikály – na nákup technického vybavenia, poľných technológií vrátane závlahových detailov, výstavbu skladov, výstavbu a rekonštrukciu zakrytých plôch zeleniny - skleníkov a fóliovníkov, na využitie obnoviteľných zdrojov energie a na pozberové a spracovateľské kapacity smerujúce v rámci vertikály k agropotravinárstvu.

Posledná širšie orientovaná výzva zameraná na investície do hmotného majetku bola v roku 2015 a výzva na skladovacie kapacity a pozberovú úpravu bola v roku 2019. V roku 2020 boli vypísané výzvy na začatie podnikateľskej činnosti na rozvoj malých poľnohospodárskych podnikov a na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov. Termín prijímania ŽoNFP bol do 30.06.2020. Prešlo viac ako pol roka a poľnohospodári nemajú žiadne informácie o stave podaných žiadostí. Aktuálna je síce Výzva č. 50/PRV/2020 pre podopatrenie 4.1, oblasť: Špeciálna rastlinná výroba a citlivé plodiny, no je otázne, či sa ešte má kto do tejto výzvy zapojiť a či má vôbec chuť.

Cieľom výziev má byť podpora sebestačnosti a podpora tých, ktorí reálne produkujú a ich produkcia je dostupná na slovenskom trhu, resp. svoju produkciu exportujú, preto by mali byť finančné prostriedky z verejných zdrojov vynakladané s týmto zreteľom. Transparentné, nárokovateľné podpory a administratívne zjednodušenie čerpania pre každého poľnohospodára a potravinára, ktorý splní podmienky, môžu významne pomôcť aktívnym pestovateľom zachovať a zvýšiť pestovateľské plochy, udržať a zvýšiť zamestnanosť v poľnohospodárstve, novým pestovateľom špeciálnej rastlinnej výroby uľahčia začiatok, čo je nevyhnutné na zvrátenie negatívneho trendu zmenšovania pestovateľských plôch a odklonu od produkcie zeleniny a zemiakov.

Vzhľadom na obrovský investičný dlh je potrebné v čo najkratšom čase vypísať výzvy, do ktorých by sa mohli zapojiť aj strední a veľkí pestovatelia. Vzhľadom na investičnú náročnosť takýchto celkov a aj dostatok finančných zdrojov je potrebné uvažovať maximálnu výšku oprávnených výdavkov projektu až do úrovne 3 milióny EUR. Väčší pestovatelia aktuálne produkujú väčšinu zeleniny a zemiakov, majú prístup k úverom a teda najrýchlejšie dokážu zvýšiť produkciu, keďže sú zapojení do organizácií výrobcov majú aj zabezpečený odbyt.

Konkurencieschopnosť

Pre zaistenie konkurencieschopnosti slovenských pestovateľov je potrebné aktívne sa združovať do organizácií výrobcov a takto realizovať svoju produkciu. Združovanie do organizácií výrobcov má jednoznačne význam pre malých, stredných i veľkých pestovateľov a podpora organizácií výrobcov cez ich operačné programy je najvhodnejším nástrojom s multiplikačným efektom. Je potrebné rozšíriť zoznam uznaných plodín o zemiaky, čo by mohlo pomôcť zvrátiť aktuálny stav.

Tab. 3

Samozrejme, ak má pestovateľ záujem ísť cestou umiestňovania svojich produktov na lokálnom trhu, je potrebné pomôcť mu s obchodnou a marketingovou stratégiou. Slovenská republika má aktuálne k dispozícii dodatočné zdroje v druhom pilieri na rok 2021 a 2022 v hodnote 163 207 931 a časť by mala byť použitých na krátke dodávateľské reťazce a miestne trhy. Taktiež aj na efektívne využívanie zdrojov vrátane precíznej a inteligentnej poľnohospodárskej výroby, inovácie, digitalizácie a modernizácie výrobných strojov a zariadení; bezpečnostné podmienky pri práci; energiu z obnoviteľných zdrojov, obehové hospodárstvo a biohospodárstvo a prístup k vysokokvalitným IKT vo vidieckych oblastiach. Na tieto operácie môže členský štát prispieť ďalšími 100 %. Dostali sme prakticky hotový návod a aj zdroje ako podporiť špeciálnu rastlinnú výrobu a diverzifikovať tak poľnohospodársku výrobu.

Na záver

Cieľom poľnohospodára je, resp. mala by byť, produkcia, ktorú umiestni na trh, kde si ju kúpia spotrebitelia. A aby bol konkurencieschopný aj voči zahraničným dotovaným a podporovaným subjektom, potrebuje rovnakú pomoc – podpory a dotácie. Pestovateľ zeleniny, zemiakov, ovocia a je jedno, či je malý, alebo veľký, každý potrebuje hektárovú podporu vypočítanú na základe skutočných nákladov, ktorá im zabezpečí konkurencieschopnosť a možnosť zapojiť sa do výziev, ktoré mu reálne pomôžu.