Podpora poľnohospodárstva daňovým zvýhodnením je v krajinách OECD bežná, no Slovensko tam nepatrí
Slovensko patrí – aj na základe reportu OECD z februára 2020 – medzi krajiny s najnižším preferenčným daňovým zaobchádzaním s poľnohospodármi. Zvlášť je to možné vnímať pri porovnaní s okolitými krajinami a členskými krajinami Európskej únie vôbec.
Situácia na Slovensku
Po daňovej reforme z roku 2004, ktorá odstránila zvláštne daňové zaobchádzanie s odvetvím poľnohospodárstva, platia aktuálne na Slovensku daňové pravidlá všeobecne – bez sektorových osobitostí. V prípade poľnohospodárstva je výnimkou tzv. „zelená nafta“ (obnovená začiatkom roku 2019), nižšie daňové sadzby na poľnohospodárske budovy a oslobodenia od dane z motorových vozidiel. Zníženým sadzbám spotrebnej dane podliehajú tiež niektorí výrobcovia liehovín a malé pivovary.
Rozdielne zdanenie poľnohospodárov (spolu s preferenčným systémom sociálneho či zdravotného poistenia) môže spolu s ďalšími rozdielmi v štátnej pomoci či rozdielnou úrovňou priamych podpôr zvýhodňovať poľnohospodárov v konkrétnych krajinách.
Situácia v krajinách OECD
Report OECD poukazuje na rôznorodosť daňových úľav v poľnohospodárstve členských krajín. Cieľom týchto opatrení je dosiahnutie politických cieľov, ktoré odrážajú postoj spoločnosti a jej volených reprezentantov k sektoru – ako aj schopnosť sektora obhájiť si svoje postavenie. Medzi bežné a rozšírené daňové úľavy v krajinách OECD patria daňové úľavy z príjmu fyzických osôb (z príjmu právnických osôb menej časté), daňové oslobodenia a zjednodušenia pre malých poľnohospodárov, využitie štandardizovaného výpočtu zdaniteľného príjmu (ktorý je nižší ako reálny a odpadá nutnosť viesť účtovníctvo), úľava na spotrebnej dani z minerálnych olejov, znížené dane z pôdy a nehnuteľností, znížené dane spojené s prevodom poľnohospodárskeho majetku, oslobodenie poľnohospodárov od registrácie na DPH (a využívanie paušálnych sadzieb DPH na výstupe ako jedno z riešení), znížené sadzby DPH na poľnohospodárske vstupy (vrátane pesticídov a hnojív), používanie jednoduchého účtovníctva.
Ako veľmi efektívne sa ukazujú čoraz častejšie používané daňové opatrenia na riadenie rizika, resp. znižovanie medziročnej variability príjmov (vyrovnávanie príjmu, odpočet straty smerom dopredu/dozadu, odklad dane). Využíva sa tiež preferenčné zaobchádzanie v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, čo vedie k podstatne nižšiemu odvodovému zaťaženiu sektora. Väčšina krajín využíva daňové stimuly aj na podporu investícií do výskumu a inovácií. Poľnohospodársky sektor ich však využíva len v malom rozsahu a viac profituje z inovácií v iných odvetviach.
Situácia v okolitých krajinách
Už len pri porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko na chvoste využívania daňových opatrení na podporu agroodvetvia. V Českej republike majú napríklad vyššiu sumu paušálnych výdavkov pre poľnohospodárov ako pre iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ďalej navýšené odpisy poľnohospodárskych strojov v prvom roku, oslobodenia alebo zníženia dane z nehnuteľností, zelenú naftu, nižšie platby za odber vody v čase sucha či nižšie mýto.
Maďarsko má nízku všeobecnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb (9%) a umožňuje určitý prevod strát päť rokov dopredu alebo dva roky dozadu spolu s osobitným harmonogramom platenia daňových preddavkov. V Maďarsku majú tiež znížený a zjednodušený daňový režim pre malé a stredné podniky, úľavy na daniach z majetku, paušálnu sadzbu DPH na výstupe (12% na plodiny a 7% na živočíšne produkty), zelenú naftu, úľavy pri prevode poľnohospodárskeho majetku, zvýhodnené sociálne a zdravotné odvody.
V Poľsku platí daň z príjmu len 2-5% poľnohospodárov vybraných produkcií – u väčšiny poľnohospodárov sa namiesto nej vyrubuje daň z poľnohospodárskeho majetku (v prípade rozširovania podniku sa nevyrubuje). V Poľsku tiež väčšina poľnohospodárov využíva paušálnu sadzbu DPH na výstupe (7%) namiesto bežného režimu. Na poľských poľnohospodárov a ich rodiny sa vzťahuje osobitný systém sociálneho poistenia (KRUS) a zdravotného poistenia s nižšími sadzbami. Ďalšie úľavy zahŕňajú znížené dane z príjmov pre malé právnické osoby, zelenú naftu, oslobodenie od dane z nehnuteľností, daňové úľavy pri prevode majetku či zníženú DPH na hnojivá. Povinnosť viesť účtovníctvo nastáva až v prípade zisku nad 2 mil. eur. Poľnohospodárom v Poľsku sa tiež vyrubujú rôzne environmentálne dane (chov hydiny a ošípaných, využitie podzemnej vody, emisie odpadových vôd).
V Rakúsku sa na výpočet zdaniteľného príjmu využíva koncept „odhadovanej hodnoty“ (štandardizovaná výška príjmu na ha) spolu s paušálnymi výdavkami do odhadovanej hodnoty 130tis. eur, a to vrátane spracovateľov a poskytovateľov poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych služieb. Ďalej Rakúsko uplatňuje paušálny systém DPH, započítavanie strát, jednoduché účtovníctvo aj v prípade právnických osôb, nižšie dane z pôdy, nižšiu daň na hnojivá.
Ďalším zvýhodnením v iných krajinách je napríklad úplné, resp. čiastočné oslobodenie dotácií Európskej únie či štátnej pomoci od daní (Lotyšsko, Litva, Belgicko, Grécko, Španielsko, Slovinsko), preferenčné dane alebo výnimky pre organizácie výrobcov a družstvá, regionálna diferencovanosť daňového zaťaženia, úľavy na dani pre mladých a začínajúcich. Najvýznamnejšou daňovou úľavou pre sektor je často zníženie spotrebných daní z palív, ktoré sa uplatňuje takmer vo všetkých skúmaných krajinách a to aj v prípade prítomnosti environmentálnych daní. Je však treba povedať, že sa zvyšuje medzinárodný tlak na ich odstránenie (G20, APEC) a niektoré krajiny tak už urobili (Rakúsko, Holandsko).
Údaje si strážia
Čo sa týka objemu rozpočtových zdrojov na daňové úľavy v poľnohospodárstve, krajiny ho nezverejňujú s veľkým entuziazmom. Len niekoľko krajín vyčísľuje poskytnuté daňové úľavy. Napríklad Nemecko vyčíslilo v roku 2018 poľnohospodársku odpočítateľnú položku na 60 mil. eur, oslobodenie od dane z motorových vozidiel na 260 mil. eur a zelenú naftu na 450 mil. eur. K uvedeným patria aj ďalšie (nevyčíslené) úľavy: paušálny výpočet zdaniteľného príjmu pre malých a ich oslobodenie od vedenia účtovníctva (do 20 ha a 50 DJ), vyrovnávanie príjmu na 3 obdobia, paušálna sadzba DPH na výstupe vo výške 10,7% (tú využíva významný počet poľnohospodárov v Európe), či tiež zvláštny systém sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov a ich rodiny. Ten je významnou podporou sektora, keďže výdavky naň v roku 2007 (3,7 mld. eur) tvorili 72% nemeckého poľnohospodárskeho rozpočtu. V prípade Francúzska bola v roku 2018 najdôležitejšou daňovou úľavou zelená nafta v objeme 825 mil. eur, ďalej tiež úľava na dani z energetických výrobkov (247 mil. eur), úľava na miestnych daniach z pôdy (125 mil. eur), znížená sadzba DPH na vstupoch (30 mil. eur) a iné úľavy vo výške 67 mil. eur. Významnou podporou (podobne ako v Nemecku, Poľsku či Taliansku) je tiež osobitný systém sociálneho zabezpečenia. Írsko, ktoré je veľkostne najbližšie k Slovenskej republike, vyčíslilo daňové opatrenia špecifické pre poľnohospodárstvo v roku 2016 na 188,7 mil. eur (pričom celkový objem opatrení dostupných pre všetky malé a stredné podniky (MSP) a živnostníkov bol 830 mil. eur. Na zelenú naftu vynaložili krajiny v posledných rokoch nasledovné zdroje: Taliansko 990 mil. eur, Poľsko 216 mil. eur, Dánsko 5 mil. eur, Fínsko 30 mil. eur, Veľká Británia 660 mil. eur.
Niektoré daňové úľavy sú tiež spojené s nepriaznivými následkami, ktoré treba brať do úvahy: environmentálny dopad lacnejšieho paliva, nárast používania pesticídov a hnojív v dôsledku nižšej DPH, kapitalizácia daňových úľav do cien pôdy, nákup poľnohospodárskej pôdy na účely akumulácie bohatstva či zápočtu daní. Ustanovenia o daniach v poľnohospodárstve môžu teda mať aj negatívny dopad na produktívne využívanie pôdy. Report OECD tiež potvrdzuje, že už zavedené daňové úľavy je politicky náročné odstrániť.
Čo má opodstatnenie
Za opodstatnené daňové úľavy pre slovenský agrosektor by mohli byť považované niektoré z nasledovných: opatrenia na riadenie rizika a volatility príjmu (rozloženie príjmu, odpočítavanie straty dopredu/dozadu), osobitý harmonogram alebo neplatenie daňových preddavkov, zníženie základu dane (napr. vysoké percento paušálnych výdavkov), osobitný daňový a odvodový režim (štandardizovaný výpočet dane z príjmu, odvody z minimálnej mzdy bez príplatkov, atď.).
Efektívnou podporou malých poľnohospodárov by mohol byť zjednodušený daňovo-odvodový režim. Možnosťou môže byť tiež oslobodenie konkrétnych dotácií a štátnej pomoci od daní alebo oslobodenie od dane na určitý čas (pred rokom 2004 bolo na prvé tri roky od dosiahnutia prvého príjmu), resp. za určitých podmienok (napr. konkrétna investičná činnosť v určitom objeme). Na podnietenie konkrétnej investičnej činnosti je tiež možné využiť zrýchlené odpisy (závlahy, hydromelioračné zariadenia, poľnohospodárske stroje). Vzhľadom na potrebu zvýšenia kvality pôdy má zmysel znížená DPH na hnojivá. V prípade Slovenskej republiky by mala zmysel aj regionálna diferencovanosť daňového zaťaženia a celkové zjednodušenie a zníženie daňovo-odvodového zaťaženia.