Úvod / Informácie / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Ekonomická, produkčná a sociálna situácia v poľnohospodárskych subjektoch

05-04-2018
Ing. Zuzana Chrastinová | zuzana.chrastinova@vuepp.sk
NPPC - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva
(zdroj: Roľnícke noviny 7/2018, str. 10-11)

Podľa ostatného dostupného Štrukturálneho cenzu fariem  existuje na Slovensku 23 566 subjektov právnických a fyzických osôb, ktoré obhospodarujú 1 901 614 ha poľnohospodárskej pôdy.  Čo do počtu väčšinovú skupinu podielom s 88,7 % tvoria  podniky fyzických osôb a to registrovaných a neregistrovaných a menšinovú skupinu podniky právnických osôb s podielom 11,3 %.  Z hľadiska veľkosti obhospodarovanej pôdy je situácia opačná, kde podniky právnických osôb obhospodarujú 80,5 % poľnohospodárskej pôdy a podniky fyzických osôb cca 20 %.

Podľa kritérií EK pre klasifikáciu podnikov do veľkostných skupín, kde je triediacim kritériom počet pracovníkov, celkový majetok (aktíva), alebo hrubý obrat rozhodujúca časť právnických osôb patrí do skupiny veľmi malých a malých podnikov, čiže do 50 pracovníkov. Klesá počet stredných podnikov od 50 do 250 pracovníkov. Od roku 2011 takmer zanikli veľké podniky nad 250 pracovníkov.

Historický vývoj poľnohospodárskych družstiev dokumentuje, že ich počet sa výrazne zvýšil po roku 1990, kedy došlo k rozdeľovaniu družstiev. Od roku 2000 klesal počet poľnohospodárskych družstiev a rástol počet obchodných spoločností. V súčasnosti ich počet klesol oproti 90 rokom na polovicu a ustálil sa na počte cca 560 družstiev.

Čo sa týka vlastníckych vzťahov, zmeny vidieť medzi organizačno-právnymi formami. Z hľadiska počtu vlastníkov je rozdielna vlastnícka štruktúra, medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami. Priemerný počet vlastníkov poľnohospodárskych družstiev je 7,3 krát vyšší ako obchodných spoločností. V obidvoch právnych formách klesol počet vlastníkov od roku 2004 takmer na polovicu. Tým dochádza ku koncentrácii majetku do menšieho počtu vlastníkov.

Poľnohospodárstvo od vstupu Slovenska do EÚ bolo ako celok, vo väčšine rokov ziskové.  Z 13-tich rokov dosiahlo zisk v 10-tich rokoch. Strata bola  vykázaná v 3 rokoch a to v rokoch 2009 a 2010 v dôsledku dosahov finančnej a hospodárskej krízy, kedy bolo aj najmenej ziskových podnikov. Ďalej to bolo v roku 2013 pod vplyvom výrazného poklesu cien najmä rastlinnej produkcie.  Úroveň výnosov a výsledku hospodárenia je stále nižšia ako v období pred krízou. Výsledok hospodárenia ovplyvňujú, okrem cenového vývoja poľnohospodárskej produkcie, najmä podpory. Ich vývoj od vstupu do EÚ  mal narastajúcu tendenciu. V ich štruktúre dominujú platby na rozvoj vidieka (45,8 %) a priame platby (38,5 %).

Napriek tomu, že poľnohospodárstvo ako celok vykazuje zisk naďalej pretrvávajú, aj keď sa postupne, zmierňujú diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi právnickými osobami, čiže medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami. Obchodné spoločnosti vykazujú lepší výsledok hospodárenia, vyšší podiel ziskových podnikov a vyššiu výrobu. K celkovým výnosom v obchodných spoločnostiach pozitívne prispievajú aj tržby za tovar, ktorých podiel na výnosoch je dvojnásobný oproti poľnohospodárskym družstvám. Pozitívnejšie ekonomické výsledky sa odrážajú aj v celkovej bonite pri poskytovaní úverov z komerčných bánk a tým vyššej zadlženosti obchodných spoločností.

V poľnohospodárskych družstvách, v porovnaní s obchodnými spoločnosťami, je vyšší podiel  tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb. Taktiež je v nich vyššia zamestnanosť, čo sa premieta do nákladov a celkovej ekonomiky podnikov. Ukazuje to aj vyšší podiel osobných nákladov na celkových nákladoch.

Aj poľnohospodárske družstvá sa v posledných rokoch vnútorne premieňajú na kapitálové spoločnosti s majoritným majetkovým podielom len niekoľkých členov, obdobne ako vo väčšine obchodných spoločností optimalizujú štruktúru výroby, redukujú pracovne náročnejšiu a menej efektívnu výrobu a tým zamestnanosť.

Pretrvávajúce diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené ešte stále, aj keď už v menšej miere, doznievajúcimi vplyvmi východiskových podmienok vzniku obchodných spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitnejších častí majetku poľnohospodárskych družstiev, bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám.

V slovenskom poľnohospodárstve prevládajú, čiže väčšinový podiel dosahujú ziskové podniky, s podielom 76 % v roku 2016. Ziskové podniky sú rozhodujúce z hľadiska produkčnej výkonnosti, pridanej hodnoty a kapitálu. Ich podiel na výrobe, poľnohospodárskej pôde a  celkových dotáciách sa pohybuje na úrovni cca 80 %. Z hľadiska úrovne zisku významnú skupinu tvoria vysokoziskové  podniky. Aj keď početne je to len 84 podnikov, ale rozhodujúci je ich podiel a to až 55 %  na  celkovom zisku poľnohospodárstva.

Viac ako polovica z celkového počtu podnikov  t.j. 52,4 % dosiahla nevýznamnú úroveň výsledku hospodárenia - zisk v intervale do 80 tis. € na podnik.  Počet podnikov v tomto intervale v časovom horizonte viacerých predchádzajúcich rokov ostal takmer nezmenený. Na mapách znázorňujúcich výsledok hospodárenia za roky 2015 a 2016,  vidíme značné diferencie medzi okresmi, ale aj výrazné jeho medziročné zlepšenie.  Aj keď poľnohospodárstvo za rok 2016 dosiahlo kladný výsledok hospodárenia (50 mil. €), jeho úroveň ako aj podiel ziskových podnikov stále nedosiahol úroveň predkrízových rokov (2007).

Diferenciácia poľnohospodárskych podnikov podľa veľkosti výmery poľnohospodárskej pôdy ukázala,  že početne najviac podnikov právnických osôb a to až  63,5 % hospodárilo na výmere od 101 do 1500 hektárov. Tieto podniky dosahovali aj vysoký  podiel na výnosoch, výrobe, výmere a podporách (45 - 48 %). Najvyšší výsledok hospodárenia na podnik dosiahli podniky hospodáriace na výmere od 3501- 4 000 ha p.p..  K ziskovosti podnikov, hospodáriacich na vyšších a najvyšších výmerách, prispeli významnou mierou neinvestičné podpory, ktoré sa pohybovali od 1mil. €  do 1,4 mil. € na podnik.

Stratové podniky sú v menšinovom podiele a v roku 2016 ich bolo 24 %. Podobný podiel  dosahujú na výmere poľnohospodárskej pôdy, produkcii a celkových dotáciách.  Osobitnú skupinu stratových podnikov tvoria vysokostratové podniky s počtom podnikov 34  nachádzajúce sa prevažne v znevýhodnených oblastiach. Pozitívne je, že počet týchto vysokostratových podnikov v priebehu posledných 2 rokov klesol  takmer o 40 %.  Rozhodujúci je ale ich podiel na celkovej strate v poľnohospodárstve dosahujúci až 52,8 % a negatívne ovplyvňujúci celkový výsledok hospodárenia poľnohospodárstva. V štruktúre týchto podnikov, z hľadiska právnych foriem, sú takmer rovnako zastúpené tak obchodné spoločnosti ako aj poľnohospodárske družstvá.

Pri narastajúcom zisku a vývoji podpôr došlo až na mierne výkyvy k čiastočnej stabilizácii celkovej poľnohospodárskej produkcie. Negatívne však je, že dochádza k výraznejšiemu nárastu podielu rastlinnej a poklesu podielu živočíšnej produkcie. Zlom nastal v roku 2012 od kedy dominuje narastajúci podiel rastlinnej produkcie. Toto môže mať postupne negatívny dopad na bezpečnosť, kde dopyt sa kompenzuje  narastajúcimi dovozmi, čo vidieť aj pri niektorých komoditách napr. pri klesajúcej domácej produkcii a narastajúcom dovoze mäsa.

Preferencia nárastu rastlinnej produkcie pred živočíšnou sa prejavila aj pri jednotlivých komoditách, kde podľa štatistických údajov, oproti roku 2004 vzrástla produkcia obilnín o 28 % (okrem jačmeňa), cukrovej repy (29 %) a najväčší nárast bol u kukurice na zrno (98 %) a olejnín o 70 %. Negatívne je, že klesla produkcia zemiakov až o 55 %, strukovín (30 %), kŕmnych okopanín (86 %), čo súvisí s poklesom živočíšnej produkcie. Výraznejšie klesla aj produkcia ovocia, zeleniny a muštového hrozna, na ktoré má Slovensko dobré výrobné podmienky.

Pokles živočíšnej produkcie sa prejavil pri komoditách rôzne. Klesli počty všetkých rozhodujúcich hospodárskych zvierat, najviac ošípaných (49 %), najmä produkcia jatočných ošípaných (54 %). Počty hovädzieho dobytka sa znížili o 17 %, z toho najvýraznejšie dojné kravy (34 %), čo sa odrazilo v poklese produkcie kravského mlieka (14 %).  Vzrástli len počty oviec (15 %) a sliepok (8,3 %) a následne ich produkcia. Pozitívne je, že pokles  je nižší ako v období  rokov 1990 – 2004, kedy sa  živočíšna výroba znížila radikálnejším tempom ako po vstupe do EÚ. Hovädzí dobytok  klesol z 1563 tis. ks  v roku 1990 na  540 tis. ks v roku 2004  a v súčasnosti je na úrovni  446 tis. ks.

Aj pri tomto vývoji produkcie od roku 2004 čiastočne klesol výrobný potenciál, čiže využívaná poľnohospodárska pôda o 15 781 hektárov a to v dôsledku poklesu ornej pôdy o 13 600 hektárov a trvalých porastov o 8 875 hektárov, čím sa znížil podiel zornenia. Na druhej strane vzrástli výmery trvalých lúk a pasienkov o 7 000 hektárov, čo naznačuje krok k extenzite v určitých oblastiach.

Miernejšie diferencie sú aj z hľadiska sociálneho aspektu t.j. zamestnanosti a odmeňovania. Zamestnanosť v poľnohospodárstve z dlhodobého hľadiska má klesajúcu tendenciu, ktorá sa v posledných rokoch spomalila a v súčasnosti pracuje v poľnohospodárstve 50 tis. osôb.  Na 100 ha p.p. sa zamestnanosť pohybuje v priemere 2,2 pracovníka, ale v jednotlivých okresoch Slovenska je to od 1,5 až 4 pracovníka. Vyššia zamestnanosť je v okresoch západného Slovenska, čo súvisí s produkčnou výkonnosťou týchto oblastí. Z hľadiska právnych foriem je vyššia zamestnanosť v poľnohospodárskych družstvách. V ocenení práce sú len mierne rozdiely z hľadiska právnych foriem v prospech obchodných spoločností. Diferencie ale pretrvávajú medzi priemernou mzdou v poľnohospodárstve a národnom hospodárstve. Taktiež je nižšia priemerná mzda v poľnohospodárstve ako v potravinárstve.

Záver

  • Záverom možno konštatovať, že aj pri výkyvoch v produkcii, náraste podpôr  poľnohospodárstvo ako celok vykazuje zisk. Diferencie vo výsledkoch aj keď sa zmierňujú, pretrvávajú. Diferencie sa prejavujú v ekonomike, produkčnej výkonnosti  a sociálnej oblasti.
  • Väčšinový podiel v poľnohospodárstve dosahujú ziskové podniky, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska produkčnej výkonnosti, tržieb, pridanej hodnoty, kapitálu a zamestnanosti. Ich podiel na výrobe, poľnohospodárskej pôde a celkových dotáciách sa pohybuje od 78 do 83 %.
  • Diferencie sú aj medzi organizačno-právnymi formami, podnikmi s rozdielnou veľkosťou obhospodarovanej pôdy, podnikmi hospodáriacimi v rovnakých a v rozdielnych výrobných podmienkach.
  • V sociálnej oblasti  sú diferencie medzi organizačno-právnymi formami hospodárenia  a to najmä v zamestnanosti, ktorá je mierne vyššia v poľnohospodárskych družstvách. V odmeňovaní pretrvávajú diferencie medzi mzdami v poľnohospodárstve a v národnom hospodárstve.
  • V poľnohospodárstve klesá počet zamestnancov, pod vplyvom racionalizácie a substitúcie živej práce. Zvyšovaním investícií v oblasti informačných technológií a celkovo zlepšovaním materiálno-technickej základne poľnohospodárskych podnikov ubúda práca technicko-hospodárskych pracovníkov a platená manuálna práca.
  • Aj keď pretrvávajú diferencie medzi poľnohospodárskymi podnikmi, ale rozhodujúci je ich prínos z majetkových daní, najmä dane z pozemkov, na napĺňaní rozpočtov najmä menších miest a obcí.

(Článok vznikol  na základe prednášky, ktorá odznela na seminári s názvom Premena a trendy ďalšieho  vývoja v agrokomplexe a na vidieku na Slovensku.  Tento seminár sa konal v dňoch 24.1.2018 v Modre – harmónii.)

Obr. 1

Obr. 2