Úvod / Informácie / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Ekonomické výsledky hospodárenia v roku 2016 - 3. časť

27-11-2017
Ing. Zuzana Chrastinová | zuzana.chrastinova@vuepp.sk
NPPC - Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

Výsledky hospodárenia poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností

V roku 2016 sa zmiernili rozdiely vo výsledku hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami. Na základe databázy údajov  z Informačných listov MPRV SR[1] ziskových bolo 76 podnikov právnických osôb, čo bolo o 9 p.b. viac ako v roku 2015. Vyšší podiel ziskových podnikov dosiahli obchodné spoločnosti (79 %) ako poľnohospodárske družstvá (70 %).  V prepočte na ha p.p.  výsledok hospodárenia predstavoval 53 €, čo bolo takmer 2,4 násobne viac ako pred rokom. Poľnohospodárske družstvá sa dostali zo straty v roku 2015 (-57,5 €.ha -1 p.p.) do zisku (23,0 €.ha -1 p.p.) v roku 2016.  Obchodné spoločnosti znížili výsledok hospodárenia (zisk) o 14,2%.

Graf 8: Podiel ziskových podnikov podľa organizačno-právnych foriem v %

Graf 8

Podpory boli poskytnuté podľa rovnakých kritérií a podmienok obidvom právnym formám, tak poľnohospodárskym družstvám ako aj obchodným spoločnostiam.

Tab. 7: Ekonomické údaje poľnohospodárskych podnikov – právnické osoby
v €. ha-1 p.p., v %

Tab. 7

Efektívnosť hospodárenia sa medziročne zlepšila, ale bola diferencovaná podľa organizačných foriem hospodárenia. Obchodné spoločnosti hospodárili efektívnejšie a dosiahli mierne nižšiu nákladovosť výnosov (96,4 %) ako poľnohospodárske družstvá (96,4 %) a na rozdiel od predchádzajúcich rokov dosiahli aj vyššiu úroveň pridanej hodnoty, ale podiel pridanej hodnoty na výrobe bol vyšší v poľnohospodárskych družstvách  (25,8 %) ako v obchodných spoločnostiach (22,3 %). Pretrvávajúce diferencie v efektívnosti hospodárenia v rozdielnych právnych formách sú dôsledkom štruktúry výroby s preferenciou rastlinnej výroby pred živočíšnou a vyššej úspornosti nákladových faktorov, najmä pracovných nákladov. Vyššiu nákladovosť výnosov v poľnohospodárskych družstvách  ovplyvnila  vyššia zamestnanosť v prepočte na 100 ha p.p.  (2,4 osôb) ako v obchodných spoločnostiach (2,0 osôb), čo sa odrazilo vo vyšších pracovných nákladoch ako aj vyššom podiele mzdových nákladov na celkových nákladoch v poľnohospodárskych družstvách (17,5 %) ako v obchodných spoločnostiach (9,6 %). Poľnohospodárske družstvá sa v ostatných rokoch vnútorne premieňajú na kapitálové spoločnosti s majoritným majetkovým podielom len niekoľkých členov, obdobne ako vo väčšine obchodných spoločností a obdobne redukujú pracovne náročnejšie odvetvia výroby a zamestnanosť.

Vyššia efektívnosť hospodárenia v obchodných spoločnostiach, môže byť odrazom nielen úspor z rozsahu výroby s nižším podielom najmä živočíšnej výroby, úspor pracovných nákladov. K vyššej ziskovosti obchodných spoločností prispieva aj diverzifikácia ich činností s rozsiahlejšou obchodnou aktivitou prejavujúcou sa až 10,4 krát vyšších tržbách z predaja tovaru, ako v poľnohospodárskych družstvách.

Vyššia úroveň výroby na hektár bola v obchodných spoločnostiach o 24,2 % ako v poľnohospodárskych družstvách je odrazom aj vyššej intenzifikácie výroby,  vyjadrenej výrobnou spotrebou na tvorbe pridanej hodnoty, ktorá v obchodných spoločnostiach  dosahovala  3,7 €, kým v poľnohospodárskych družstvách 2,9 €. Vyššie intenzifikačné vklady v obchodných spoločnostiach boli podmienené aj dominantnejšou rastlinnou výrobou.

Aj v zadlžení majetku boli diferencie medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami. Úroveň zadlženosti majetku bola vyššia v obchodných spoločnostiach (53,6 %), ako v poľnohospodárskych družstvách (37,8 %), čo je dôkazom vyššej ekonomickej bonity obchodných spoločností voči komerčným bankám z hľadiska cash flow  a tým splácania najmä dlhodobých úverov.

Pretrvávajúce diferencie vo výsledkoch hospodárenia medzi poľnohospodárskymi družstvami a obchodnými spoločnosťami sú spôsobené aj doznievajúcimi vplyvmi vzniku obchodných spoločností, ktoré väčšinou vznikli z bonitných častí majetku poľnohospodárskych družstiev, bez prevzatia adekvátnych záväzkov voči bankám a obchodným partnerom ako aj bez vyrovnania podielov, čo predurčilo nižšiu nákladovosť výroby obchodných spoločností.

Graf 9: Výsledok hospodárenia v poľnohospodárstve podľa právnych foriem v € na ha p.p.

Graf 9

Výsledky hospodárenia podľa krajov

Podľa krajov boli ekonomické výsledky v roku 2016, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, značne diferencované. V prepočte na hektár p.p. kladný výsledok hospodárenia - zisk dosiahli takmer všetky kraje okrem  Žilinského, ktorého strata v priemere predstavovala - 10 € na ha p.p., ale medziročne sa znížila o 94 %.  Najvyššiu úroveň výsledku hospodárenia mal Bratislavský kraj (109 €.ha-1), druhý bol Nitriansky (86 €.ha-1) a následne  Trnavský kraj (63 €.ha-1 ), čiže kraje produkčných oblasti. Medziročne sa výsledok hospodárenia zlepšil vo všetkých krajoch okrem Košického, kde sa zhoršil o 83,4 %.  Najvyššie medziročné zlepšenie výsledku hospodárenia bolo v Trenčianskom kraji, ktorý sa dostál z výraznej viacročne vykazujúcej straty do zisku.   Podrobnejšie  informácie o výsledku hospodárenia,  výrobe a neinvestičných podporách  podľa okresov znázorňujú jednotlivé mapy.

Tab. 8: Ekonomické ukazovatele za poľnohospodársku výrobu
v €. ha-1 p.p.

Tab. 7

Pre porovnanie je uvedený na mape aj výsledok hospodárenia za rok 2015, ktorý bol podstatne nižší a viac okresov sa nachádzalo v červenom pásme v porovnaní s s rokom 2016.

Mapa 1

Mapa 1

Mapa 2

Mapa 2

Výroba na hektár poľnohospodárskej pôdy bola v jednotlivých krajoch rozdielna.  Jej úroveň bola v krajoch západného Slovenska 1,5 – 2 násobne vyššia  ako v krajoch stredného a východného Slovenska   Okrem Prešovského kraja sa medziročne zvýšila výroba vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Bratislavskom (21,7 %). viac v krajoch západného Slovenska. Z hľadiska výroby boli rozhodujúce produkčné oblasti (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj), ktoré dosiahli aj najvyššiu produktivitu práce z výroby. Pokles produktivity práce bol v Prešovskom kraji v dôsledku zníženia výroby. V ostatných krajoch k zvýšeniu produktivity práce prispeli okrem nárastu výroby aj racionalizačné opatrenia v oblasti pracovných síl a nákup vysokovýkonných strojov a zariadení.

Mapa 3

Mapa 3

Neinvestičné podpory  prepočítané  na hektár p.p. boli úrovňou vyššie v krajoch resp. okresoch s horšími prírodnými podmienkami, najviac v severných okresoch spadajúcich do Trenčianskeho, Žilinského a Prešovského kraja.

Mapa 4

Mapa 4

Výsledky hospodárenia samostatne hospodáriacich roľníkov - fyzických osôb

V roku 2016 bolo v databáze Informačných listov MPRV SR sledovaných 1049 Samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR) - fyzických osôb, ktorí obhospodarovali, 9,9 % poľnohospodárskej pôdy podľa evidencie LPIS. Počet sledovaných SHR sa medziročne znížil  (8 %). Výsledky hospodárenia SHR boli značne rozdielne v závislosti od veľkosti obhospodarovanej plochy, ale väčšina podnikov bola v porovnaní s  priemerom Slovenska zisková.

Podľa metodiky, nezohľadňujúcej osobný dôchodok roľníka do výsledku hospodárenia, dosiahlo až 83,0 % podnikov SHR kladný výsledok hospodárenia (príjmy - výdavky) v priemere 53,9 €.ha-1  p.p., ktorý sa medziročne znížil takmer o 14,8 %. Po zohľadnení osobného dôchodku roľníka vo výdajoch (vyčísleného na úrovni priemernej mzdy v  poľnohospodárstve), by SHR dosiahli stratu (-7,1 € ha-1 p.p.).

Podľa výmery obhospodarovanej pôdy najviac podnikov SHR (96,1 %) v roku 2016 hospodárilo, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, na výmere do 500 ha p.p.  Najvyššiu úroveň výsledku hospodárenia, bez osobného dôchodku ako aj vrátane osobného dôchodku roľníka,  dosiahli SHR hospodáriaci na výmere od 100 do 500 ha p.p., kde bol aj najvyšší podiel ziskových podnikov (90,5 %). Kladný výsledok hospodárenia (príjmy – výdaje) bol dosiahnutý v priemere u všetkých intervalov výmery hospodárenia. Po zohľadnení  osobného dôchodku roľníka bol výsledok hospodárenia podstatne nižší a v podnikoch hospodáriacich na malých výmerách do 100 ha p.p. boli SHR v priemere stratoví, najviac podniky do 50 hektárov. S veľkosťou obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy sa zvyšovala aj úroveň výsledku hospodárenia. Úroveň výsledku hospodárenia v skupine podnikov SHR  s vyššími výmerami výrazne ovplyvnili podpory, ktoré sa prejavili ako výhoda z rozsahu.

Výsledok hospodárenia ovplyvnila nákladovosť výroby, ktorá sa medziročne len mierne zvýšila a tempo rastu príjmov (5,3 %) ako aj výdavkov (6,4 %). Rozhodujúci vplyv mali aj podpory, bez ktorých by väčšina SHR bolo stratových, podobne ako pri právnických osobách.

Výsledok hospodárenia SHR v porovnaní s právnickými osobami ovplyvnili:

  • nižšia nákladová náročnosť najmä v oblasti výdavkov na prácu, vplyvom nižších mzdových nákladov a tým aj odvodov do fondov ( využívanie podnikov služieb  a účtovne nezahrnutého osobného dôchodku do výdavkov),
  • nižšie náklady na odpisy a udržiavanie HIM (nižšia majetková vybavenosť HIM oproti právnickým osobám).

Tab. 9: Výsledok hospodárenia a počet podnikov SHR podľa intervalov poľn.  pôdy
v € na ha p.p., index v %

Tab. 9

Medziročne vzrástli príjmy o 5,3 %, a to pri všetkých príjmových položkách najviac príjmy za tovar (12,6 %), ktoré z hľadiska objemu (až na podniky s nižšími výmerami) neboli rozhodujúce. V štruktúre príjmov dominovali  príjmy  z predaja výrobkov a služieb (55,1 %), nasledovali ostatné príjmy - podpory (25,5 %) a tržby za predaj tovaru (19,4 %). V priemere dosiahli SHR na ha p.p. 1300,3 € príjmov  a 1246,4 € výdavkov. Zvýšenie výdavkov (6,4 %) bolo spôsobené zvýšením všetkých výdavkových položiek, najviac výdavkov na mzdy (7,7 %) a poistné do fondov (8,9 %).

 K stabilizácii príjmov SHR prispela aj diverzifikácia služieb, najmä v agroturistike ako aj systém ekologického poľnohospodárstva, tak v rastlinnej ako aj v živočíšnej výrobe.

Medziročne vzrástli  tržby z rastlinnej výroby (5,8 %), ale klesli tržby zo živočíšnej výroby (5,1 %). Vzrástli tržby zo živočíšnej výroby predovšetkým u podnikov v systéme ekologického poľnohospodárstva (21,9 %). SHR svoju výrobnú činnosť zameriavali, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, najmä na rastlinnú výrobu, ktorá bola nákladovo menej náročná ako živočíšna výroba a prinášala väčšie efekty.  Objem tržieb z rastlinnej výroby bol o 75,7 % vyšší ako zo tržieb zo živočíšnej výroby.

Celkové výdavky boli o 4,1 % nižšie ako príjmy. V štruktúre výdavkov najvyššiu položku tvorili najmä zásoby (45,8 %), ostatné výdavky (24, %)  a výdavky na služby (20,7 %). Nižší podiel v štruktúre výdavkov pripadá na mzdy (4,9 %) a platby poistného a príspevky do fondov (3,6 %). Výdavky na prenájom poľnohospodárskej pôdy dosahovali len 3,0 %, čo je odlišná situácia ako u právnických osôb, ktoré majú v prenájme rozhodujúci podiel (84,6 %) poľnohospodárskej pôdy. Z toho možno dedukovať, že značná časť SHR hospodári na vlastnej pôde.

SHR zveľaďovali celkový majetok, ktorého hodnota sa medziročne zvýšila  (17,6 %) takmer u všetkých veľkostných skupín podnikov (okrem  skupiny nad 500 ha) najviac  v podnikoch s výmerou do 50 ha (17,6 %). Nárast majetku nastal pod vplyvom zvýšenia najmä dlhodobého hmotného (5,4 %), ktorý bol aj v štruktúre majetku dominantnou zložkou.

Tab. 10: Majetok a záväzky SHR podľa intervalov poľnohospodárskej  pôdy
v € na ha p.p.

Tab. 10

 SHR financovali investície tak z vlastných ako aj cudzích zdrojov o čom svedčí aj zvýšenie záväzkov (9,6 %) najmä úverov  (2,0 %).  Zásoby vzrástli (8,7 %) pod vplyvom nárastu všetkých ich zložiek najviac tovaru (22,2 %), pohľadávok (16,8 %), materiálu (11,6 %) a menej  nedokončenej výroby (6,1 %). SHR sa nachádzali, tak ako v predchádzajúcich rokoch, v druhotnej platobnej neschopnosti s vyšším objemom pohľadávok ako záväzkov. Objem peňazí na účtoch v bankách medziročne vzrástol (4,5 %) najviac v podnikoch s výmerami do 500 ha poľnohospodárskej pôdy.

Podrobnejšie  informácie o výsledku hospodárenia,   početnosti podnikov a výrobe SHR  podľa okresov znázorňujú jednotlivé mapy.

Mapa 5

Mapa 5

Mapa 6

Mapa 6

Mapa 7

Mapa 7

V podnikateľskej štruktúre poľnohospodárstva sa vývoj uberal k nárastu početnosti obchodných spoločností a poklesu poľnohospodárskych družstiev a samostatne hospodáriacich roľníkov.

Záver

Výsledky v odvetví poľnohospodárstva ovplyvňovali v roku 2016 vonkajšie faktory najmä obchodné riziká, vyplývajúce z volatility cien na trhov s poľnohospodárskymi komoditami, systém podpôr v rámci SPP EÚ a interné faktory predovšetkým dopady ekonomických a finančných nástrojov (národné podpory, úvery, poistenie, dane a odvody do fondov...) a samotné rozhodnutia o výrobnej štruktúre komodít a úsporných opatreniach podnikov.

Podniky poľnohospodárskej výroby podľa predbežných údajov dosiahli za rok 2016 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 50,4 mil. €. Bol to tretí po sebe ziskový rok. Rok 2016 bol charakteristický  dobrými úrodami u väčšiny poľnohospodárskych plodín a nižšími cenami. Vyššia naturálna - hmotnostná  produkcia bola takmer všetkých rozhodujúcich skupín jatočných zvierat. Znížila sa produkcia kravského mlieka.

Celkové výdavky z európskych a národných zdrojov do poľnohospodárstva a potravinárstva dosiahli v roku objem 694,7 mil. € a  ani po viac ako 10 ročnom členstve Slovenska v EÚ sa nevyrovnala úroveň priamych platieb a pretrvávali diferencie medzi Slovenskom a pôvodnými štátmi EÚ. Toto ovplyvňovalo konkurenčné prostredie na jednotnom trhu EÚ.

[1] Ekonomické a finančné ukazovatele, prepočítané na ha poľnohospodársky využívanej pôdy, boli získané z údajov, ktoré zabezpečilo MPRV SR formou Informačných listov, uložených v CD MPRV SR na NPPC-VÚEPP. Hodnotený súbor zahŕňa 2 589 subjektov právnických a fyzických osôb. Keďže Informačné listy zachytávajú údaje z poľnohospodárskych podnikov, ktoré obhospodarujú 76,5 % výmery využívanej poľnohospodárskej pôdy Slovenska a tvoria súbor, ktorý nie je vyčerpávajúci, preto sa jeho výsledky prepočítali na ha p. p. (podľa deklarácie poľnohospodárskych pozemkov – LPIS).