Začarovaný mliečny kruh
10 rokov mliečnych kríz
Slovenský sektor prvovýroby mlieka je v poslednom období ťažko skúšaný. Ak si rozoberieme posledných 10 rokov, zistíme, že sa striedajú obdobia vzostupov a pádov. Napriek tomu, že do roku 2015 bol trh s mliekom regulovaný, dodávky mlieka aj nákupné ceny mlieka boli ako na hojdačke.
Dobre vieme, že Slovensko sa podieľa na európskych dodávkach len necelým percentom. Zo strany spracovateľov mlieka počúvame argumenty, že vývoj na našom trhu podlieha situácii na európskom trhu. V tejto súvislosti sa natíska množstvo otázok – Prečo, keď sme na jednotnom európskom trhu, nemáme európske ceny?, Ako sa môžeme s výrazne nižšími nákupnými cenami mlieka udržať na európskom mliečnom trhu?, Prečo sú na jednotnom európskom trhu rozdiely v podporách? Sú súčasné nákupné ceny výsledkom tlaku trhu, alebo dehonestácie práce prvovýrobcov?, Sú slovenskí prvovýrobcovia v dobrých rukách?....
Skúsme si spolu rozobrať genézu sektoru prvovýroby mlieka na Slovensku za posledných 10 rokov a nájsť odpovede aspoň na niektoré z týchto otázok.
Od roku 2007 sa objavujú extrémne výkyvy cien mlieka s určitou pravidelnosťou. Každý, kto pôsobí v sektore mlieka minimálne 10 rokov vie, že k najväčšiemu výkyvu cien došlo v období rokov 2008 až 2009. Toto obdobie sa iste vrylo do pamätí prvovýrobcov čiernou farbou. Ceny sa vtedy na Slovensku prepadli o 18 centov na kilogram a zastavili sa na historickom minime - v priemere na úrovni 17 centov. Nič nezvyčajné nebola ani cena 14-15 centov. Bola to cena, ktorá dehonestovala prácu slovenských prvovýrobcov mlieka. Nepomohli analýzy, ani porovnania, v ktorých sme upozorňovali slovenských spracovateľov na obrovské rozdiely medzi priemernou slovenskou a európskou cenou.
Európski nákupcovia sa vtedy zachovali serióznejšie - poskytli svojim prvovýrobcom „záchrannú sieť“ a dali im priemernú cenu takmer 25 centov. Sedem centový rozdiel na každom litri mlieka dostal slovenských prvovýrobcov do ťažkých strát, z ktorých sa mnohí nespamätali a boli nútení skončiť s výrobou mlieka. Odstupom času sa slovenskí spracovatelia vyjadrili, že nebol dôvod až na taký veľký pokles ceny....
Tým, čo prežili, na určité obdobie svitlo na lepšie časy. Obdobie rokov 2010 – 2011 im prinieslo určité oživenie – nákupné ceny sa mierne zotavili a podarilo sa im mierne znížiť straty. Ale lepšie časy opäť netrvali dlho. Prišiel rok 2012 a s ním opäť prepad cien. Na Slovensku vtedy predstavoval pokles nákupných cien mlieka zhruba 5 centov na kilogram. Pád cien sa pozastavil na konci roka 2012 v priemere na úrovni 27 centov za kilogram. Opäť sme však boli nútení konštatovať, že v Európskej únii nedošlo k tak dramatickému poklesu cien – minimálna cena sa na konci roku 2012 pohybovala v EÚ na úrovni takmer 31 centov, čo je o 4 centy viac, ako na Slovensku. Toto spôsobilo, že zo slovenského mliečneho kolotoča vypadla ďalšia časť prvovýrobcov.
Tých, ktorí prežili, čakalo lepšie obdobie. Ale netrvalo dlho. V rokoch 2013-2014 síce došlo k miernemu oživeniu nákupných cien mlieka, ale už v roku 2015 došlo k výraznému obratu situácie. Európski farmári očakávajúc zrušenie mliečnych kvót začali doslova preteky v navyšovaní produkcie. Postupne sa Európska únia zmenila na jazerá mlieka a hory masla a sušeného mlieka. Navyše došlo k nadprodukcii aj v ostatných produkčných regiónoch sveta napr. na Novom Zélande a v Austrálii. A aby toho ešte nebolo dosť, Rusko vydalo embargo na európske výrobky a k tomu všetkému Čína obmedzila import mliečnych výrobkov z Európskej únie. Táto situácia spôsobila ďalšiu mliečnu krízu, ktorá trvala až do polovice minulého roka.
V tomto období sa na Slovensku prepadli nákupné ceny mlieka až o 13 centov za kilogram. A tak z mliečneho kolotoča vypadla ďalšia veľká časť prvovýrobcov.
Ak by sme chceli urobiť určitú rekapituláciu, dá sa konštatovať, že v priebehu posledných 10 rokov postihli sektor mlieka v Európskej únie 3 mliečne krízy. Z hľadiska ich dopadu na pokles nákupných cien mlieka by sme mohli hovoriť o veľkej mliečnej kríze v rokoch 2008-2009, malej mliečnej kríze v roku 2012 a strednej mliečnej kríze v rokoch 2015-2016.
Dá sa konštatovať, že doterajšie mliečne krízy za posledných 10 rokov spôsobili sektoru prvovýroby mlieka obrovské škody:
- stavy dojníc klesli o 55 102 kusov, čo predstavuje až takmer 31%;
- dodávky mlieka klesli o vyše 141 miliónov kilogramov mlieka, čo je výpadok o takmer 15 %;
- straty prvovýrobcov mlieka dosiahli takmer 450 miliónov EUR;
- až 133 podnikov, t.j. takmer 35% skončilo s prvovýrobou mlieka. Len pre porovnanie, počet podnikov na spracovanie mlieka zostal za posledných 10 rokov rovnaký....;
Slovenská mliečna hojdačka
Je nespochybniteľné, že príjmy prvovýrobcov mlieka vo všetkých krajinách EÚ pozostávajú z nákupnej ceny, ktorú im platí nákupca za predaj mlieka a z podpory. Logika veci káže, že ak máme fungovať na jednotnom európskom trhu, mali by sme mať zabezpečené porovnateľné podnikateľské podmienky, ktoré by sa mali zakladať na porovnateľných nákupných cenách a porovnateľnej podpore. Bohužiaľ, na Slovensku je toto len v štádiu zbožného priania. Ako to vyzerá v skutočnosti?
| Graf: Vývoj nákupných cien surového kravského mlieka na Slovensku a v Európskej únii (EUR/100 kg), I/2007 – II/2017 |
Rozdiely v nákupných cenách na Slovensku a v EÚ
Naše analýzy nám dlhodobo potvrdzujú skutočnosť, že priemerné slovenské ceny nedosahujú úroveň tých európskych. Je zrejmé, že keď sú na trhu s mliekom v EÚ vysoké ceny, u nás nikdy nie sú také vysoké a naopak, keď sú v Európskej únii nízke ceny, u nás sú ešte oveľa nižšie. Pozorujeme tiež, že pri náraste európskych cien je evidentne pomalší nárast slovenských cien a naopak, pri páde európskych cien pozorujeme rýchlejší pokles slovenských cien. Na grafe vidíme, že horné polohy slovenskej cenovej krivky sú v porovnaní s európskou cenovou krivkou ostrejšie, ako tie dolné.
Ani rok 2016 nebol výnimkou. Či už porovnávame skutočné, alebo štandardizované nákupné ceny mlieka (prepočtové ceny za porovnateľnú kvalitu mlieka – na obsah tuku 4% a obsah bielkovín 3,3%), vychádzajú nám veľké rozdiely. Minulý rok dostali slovenskí prvovýrobcovia v priemere o 3,1 eurocenta za každý kilogram menej, ako európski. Tento rozdiel predstavuje napríklad pri ročných dodávkach 3 milióny kilogramov až vyše 100 000 EUR!
Rozdiely v podpore v rámci členských krajín EÚ
Medzi jednotlivými krajinami Európskej únie evidujeme aj rozdiely v podpore. Tieto rozdiely sú však ťažko analyzovateľné, nakoľko jednotlivé krajiny majú notifikované rôzne podporné schémy. Väčšina starých členských krajín aplikuje tzv. platbu na farmu. Veľa veľkých krajín má navyše viaczdrojovú podporu, ktorá kumuluje platby z národných aj regionálnych zdrojov. Uplatňujú sa rôzne podpory - napríklad vo forme dofinancovania nákladov spojených s vykonávaním kontroly úžitkovosti, veterinárnych činností, vo forme vratiek za pohonné hmoty (červená/zelená nafta), aj tzv. nefinančné podpory, ktoré sú úľavy na dani z odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.
Naše analýzy a odhady ukazujú, že priemerná podpora viacerých okolitých krajín dosahuje až takmer 10 centov na kilogram mlieka.
Podpora na mlieko na Slovensku
SZPM v spolupráci s ostatnými samosprávnymi organizáciami zainteresovanými do sektoru mlieka dlhodobo spoločne vyvíjajú úsilie na podporu výroby mlieka. Počas poslednej mliečnej krízy v rokoch 2015 a 2016 sa napríklad realizovala komunikačná kampaň „Zachráňme slovenské mlieko“. V rámci nej prebiehalo množstvo aktivít, ktorými sa vo vzťahu k verejnosti a čelným predstaviteľom nášho štátu komunikoval zlý stav v sektore prvovýroby mlieka a potreba jeho urgentného riešenia. Za všetky je treba spomenúť hlavne Petíciu za záchranu slovenského mlieka, akciu Posledná fľaša mlieka a posledný kus syra, protestné zhromaždenie „EÚ likviduje mliečnych farmárov“, viaceré tlačové konferencie a komunikáciu v médiách.
Komunikačná kampaň spolu s množstvom rokovaní s bývalým aj súčasným vedením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v konečnom dôsledku priniesli svoje ovocie. Vďaka pochopeniu najvyšších rezortných a štátnych predstaviteľov sa nám spoločne podarilo presadiť mimoriadnu podporu vo výške 33 miliónov EUR s DPH. Suma prostriedkov vyplatených prostredníctvom priamych platieb, projektových podpôr a štátnej pomoci tak dosiahla v prepočte podľa priemernej úžitkovosti približne 9 eurocentov na kilogram mlieka. Táto podpora výraznou mierou prispela k zmierneniu následkov mliečnej krízy.
Rozdiely v nákupných cenách mlieka v rámci Slovenska
Posledná analýza, ktorú realizoval SZPM na úrovni členov SZPM zachytila 33 % celoslovenských dodávok mlieka dodávaných 20 nákupcom mlieka. Analýza potvrdila takmer 100 %-nú zhodu s priemernou nákupnou cenou Slovenska, priemerným obsahom tukov a priemerným obsahom bielkovín.
Výsledky analýzy však odhalili veľmi veľké rozdiely v nákupných cenách mlieka medzi jednotlivými nákupcami mlieka v rámci Slovenska, ale aj v nákupných cenách, ktoré sú vyplácané jednotlivými nákupcami mlieka svojim dodávateľom – prvovýrobcom mlieka.
Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nákupnou cenou mlieka dosiahol až 8 centov za kilogram mlieka. Rozdiely v nákupných cenách mlieka porovnateľnej kvality dosiahli až úroveň takmer 5 centov na kilogram.
Čo čaká sektor prvovýroby mlieka v roku 2017?
Máme k dispozícii určité signály, na základe ktorých sa dá čiastočne predpokladať vývoj na trhu s mliekom.
Pozitívnym signálom by mohlo byť pozastavenie tempa rastu dodávok mlieka v EÚ. Napriek tomu, že za rok 2016 sa v EÚ medziročne dodalo na trh zhruba o 0,5% viac mlieka, čo zodpovedá objemu vyše 500 miliónov kilogramov, nákupné ceny rástli, aj rastú rýchlejším tempom ako na Slovensku. Rozdiel medzi slovenskou a európskou štandardizovanou cenou mlieka (prepočtová cena za porovnateľnú kvalitu mlieka – na obsah tuku 4% a obsah bielkovín 3,3%), dosiahol za január úroveň 3,2 centa za kilogram. Znamená to, že v tomto smere by mohol byť priestor na navyšovanie slovenskej nákupnej ceny mlieka.
Pozitívnym signálom je aj výhľad celosvetovej spotreby mlieka. Na najbližšiu dekádu Komisia odhaduje rast dopytu zo strany Číny a viacerých afrických krajín. Aj dlhodobé výhľady hovoria o náraste spotreby, pričom najvyšší nárast sa očakáva v Indii.
V poslednej dobe sa na slovenskom trhu s mliekom čoraz častejšie objavuje anomália medzi ponukou a dopytom. Napriek tomu, že sme zaznamenali výpadok dodávok mlieka o takmer 5%, čo zodpovedá objemu až 42 miliónov kilogramov a spracovatelia mlieka sa netaja tým, že ho nemajú dosť, nedošlo k výraznejšiemu nárastu jeho ceny. Na Slovensku sme dokonca zaznamenali najvyšší výpadok dodávok zo všetkých krajín Európskej únie.
Spracovatelia mlieka ešte v októbri minulého roka predpokladali nárast nákupných cien mlieka do konca roka 2016 nad hranicu 30 centov. Toto vnieslo nádej prvovýrobcov mlieka. S odstupom času sme však nútení konštatovať, že ich prognózy sa nenaplnili. Túto hranicu dokonca nedosiahla ani tohtoročná májová nákupná cena mlieka. Bola len na úrovni 29,86 centa za kilogram mlieka!
Momentálne nám spracovatelia mlieka už ani nič nesľubujú. Podľa ich vyjadrení v súčasnosti nie je priestor na navyšovanie nákupnej ceny. Opakovane argumentujú tým, že obchod zneužíva svoje dominantné postavenie a nie je ochotný navyšovať odbytové ceny mliečnych výrobkov. Naše analýzy ale ukazujú, že medzičasom už k určitému navýšeniu odbytových cien predsa len došlo.
Cítime, že vzťahy v reťazci mlieka sa dostali do akéhosi začarovaného kruhu - prvovýrobcovia chcú vyššie nákupné ceny, spracovatelia chcú vyššie odbytové ceny a obchod čaká, čo z toho vypadne....
Vyzerá to tak, že každý z účastníkov na trhu s mliekom zvolil vyčkávaciu taktiku a čaká, ako sa k problémom prvovýrobcov postaví štát.
Uvedomujeme si, že sektor prvovýroby mlieka môže prežiť len vtedy, ak sa všetci účastníci trhu budú správať korektne.
V tomto smere očakávame od spracovateľov mlieka férové nákupné ceny, ktoré budú kopírovať európske ceny, od štátu podporu, ktorá bude porovnateľná s ostatnými členskými krajinami EÚ, od obchodu férové podmienky a prístup k stanoveniu ceny pre slovenské mliečne výrobky a od spotrebiteľa konzumáciu slovenského mlieka a mliečnych výrobkov.
