Nebezpečné a vytrvalé druhy burín - 1. časť
Doteraz sme Vám opísali invázne buriny podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ako sú ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, netýkavka žliazkatá, pohánkovec český, pohánkovec japonský, pohánkovec sachalinský, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská.
Pre lepšiu informovanosť verejnosti uvedieme aj popisy ďalších najvýznamnejších nebezpečných, vytrvalých druhov burín, medzi ktoré patria: bodliak ovisnutý, ihlica tŕnitá, lopúch plstnatý, palina obyčajná, pichliač roľný, pŕhľava dvojdomá, pýr plazivý, ruman roľný, štetka laločnatá, štiav menší, vratič obyčajný.
Bodliak ovisnutý (Carduus nutans)
Patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). Ide o európsky druh, na sever zasahuje do južnej Škandinávie, východná hranica areálu prechádza Poľskom a Ukrajinou, v najjužnejších oblastiach Európy nie je prítomný. Zavlečený bol aj na Sibír, Kamčatku, do Severnej a Južnej Ameriky a Austrálie. U nás sa vyskytuje roztrúsene, početnejší je predovšetkým v teplejších oblastiach, v horách sa objavuje iba vzácne. Rastie na xerotermných lúkach a pastvinách, ale tak isto na ruderálnych stanovištiach, na rumoviskách, pri okrajoch ciest, na haldách a násypoch.
Bodliak ovisnutý je dvojročná bylina, vysoká 30 až 150 centimetrov, byľ je priama, jednoduchá alebo slabo rozvetvená, chlpatá až lysá, listy sediace, podlhovasto eliptické, perovito zárezové, ostnaté. Úbory majú až 6 centimetrov v priemere, sú jednotlivo, obyčajne na konci byle alebo vetiev, stopkaté, ovisnuté, všetky kvety majú rúrovitý tvar a sú fialové. Bodliak kvitne od júna do augusta. Plodom je nažka. Druh je veľmi variabilný, rozdiely sa prejavujú vo veľkostiach rastlín a úborov, v členitosti listov aj v tvare listeňov. V rámci areálu rozpoznávame niekoľko poddruhov, u nás sa vyskytuje iba subsp. nutans.
Ide o veľmi nebezpečnú trvácu burinu.
| Bodliak ovisnutý (Carduus nutans) FOTO – ÚKSÚP |
Ihlica tŕnitá (Ononis spinosa)
Patrí do čeľade bôbovité (Fabaceae). Rozšírená je v západnej, juhozápadnej a strednej Európe, od Británie po západnú Ukrajinu, od Balkánu a Talianska po južnú Škandináviu, druhotne aj v Severnej Amerike. U nás sa objavuje roztrúsene až hojne predovšetkým v teplejších oblastiach. Rastie na suchých lúkach a krovinatých stráňach od nížin do podhorských oblastí, objavuje sa aj na úhoroch a okolo komunikácií, vždy na hlbokých a minerálne silných pôdach.
Ide o vytrvalú bylinu s tuhou a obvykle bohato vetvenou byľou, vysokou 30 až 80 centimetrov s krátkymi a tuhými tŕňmi, úzko eliptickými listami a kvetmi v krátkych a hustých strapcoch, ktorých koruna je ružová, vzácne i biela. Kvitne od júna do augusta. Plodom je struk. Druh je pomerne variabilný, rozdiely sa prejavujú v celkovom habituse rastliny, vo veľkosti listov a tvare kvetenstva a kvetov.
Ide o trvácu burinu. Ihlica tŕnitá je taktiež liečivou rastlinou, jej sušený koreň sa pridáva do čajových zmesí.
| Ihlica tŕnitá (Ononis spinosa) FOTO – ÚKSÚP |
Ihlica tŕnitá sa u nás objavuje predovšetkým v teplejších oblastiach.
Lopúch plstnatý (Arctium tomentosum)
Patrí do čeľade astrovité (Asteraceae). Vyskytuje sa v Európe a v západnej Ázii. Západná hranica jeho areálu prechádza stredným Francúzskom, na sever zasahuje do južného Švédska a južného Fínska a približne pozdĺž 60º severnej šírky pokračuje až na stredný Sibír. Južná hranica prebieha od severného Talianska, južnej časti Balkánskeho polostrova až do Strednej Ázie. Bol taktiež zavlečený na Britské ostrovy. U nás rastie vo veľkom množstve, hlavne v kultúrnej krajine v nižších a stredných polohách celého územia. Lopúch plstnatý je početným druhom na rumoviskách, skládkach, v priekopách, pozdĺž ciest a okrajoch polí. Rastie na suchších až mierne vlhkých, na živiny bohatých, neutrálnych až bázických pôdach. Početný je taktiež na uľahnutých antropogénnych substrátoch.
Ide o dvojročnú alebo aj viacročnú bylinu, vysokú 0,5 až 1,5 metra s prízemnou ružicou veľkých listov. Bohato vetvená byľ je priama, ryhovaná a pavučinovo chlpatá. Najčastejšie býva svetlo zelenej farby s tmavočerveným alebo hnedým podfarbením. Listy sú stopkaté, stopka prízemných listov môže byť až 30 centimetrov dlhá, často je načervenavo zafarbená. Čepeľ je široko vajcovitá, špicatá a na báze srdcovitá. Na líci je riedko a krátko chlpatá a na rube má vystúpenú žilnatinu. Úbor tvorí chocholíkovité kvetenstvo, pričom stopky úborov sú 3 až 10 centimetrov dlhé. Zákrov je guľovitý, tmavo zelený, husto pavučinovito chlpatý a za plodom hore otvorený. Kvety sú obojpohlavné, rúrkovité a dlhšie ako zákrovné listene, ktoré sú strechovito usporiadané. Korunné cípy bývajú červenofialové, vzácne biele. Plodom sú vretenovité, sivo hnedé nažky. Kvitne od júna do septembra. Ide o trvácu burinu.
| Lopúch plstnatý (Arctium tomentosum) FOTO – ÚKSÚP |
Lopúch plstnatý je u nás hojne rozšírený, hlavne v nižších a stredných polohách celého nášho územia.
