Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Faktory ovplyvňujúce zdravotný stav slnečnice

01-12-2015
Ing. Peter Bokor, PhD. | peter.bokor@uniag.sk
Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra

Slnečnica ročná v patrí medzi päť najvýznamnejších olejnín na svete. Jej pestovanie sa udomácnilo hlavne v teplých oblastiach s výskytom dlhších, suchých periód. Na Slovensku je slnečnica druhou najpestovanejšou olejninou a tradične sa pestuje najmä v južnejších, teplejších oblastiach. V posledných rokoch, využívaním novo vyšľachtených, moderných hybridov slnečnice, sa pestovanie tejto plodiny rozšírilo aj do severnejších oblastí. Dosahovanú úrodu nažiek slnečnice výrazne ovplyvňujú najmä poveternostné podmienky v danom ročníku, ale tiež zdravotný stav porastov.

K faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav slnečnice patrí vysoký výskyt patogénnych organizmov, ktoré môžu spôsobiť rôzne choroby rastlín počas celej vegetačnej doby. Zvýšené riziko výskytu chorôb v porastoch repky v poslednom období zapríčiňuje aj vysoké zastúpenie olejnín v osevných postupoch. K ďalším faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav porastov slnečnice patria klimatické podmienky, pôdne podmienky, výživa a hnojenie, predplodina, spracovanie pôdy, výskyt škodcov, používanie závlah a aplikácia fungicídnych prípravkov.

Nepriaznivo môže zdravotný stav ovplyvniť napríklad prehnojenie porastov dusíkom, čo podporuje vegetatívny rozvoj rastlín, predlžuje vegetačnú dobu, ale znižuje odolnosť voči patogénom a redukuje obsah oleja v nažkách. Pestovanie slnečnice po slnečnici, alebo po iných hostiteľských plodinách, tiež ovplyvňuje zdravotný stav slnečnice a zvyšuje riziko výskytu bielej hniloby i ďalších chorôb slnečnice. Prehusťovanie porastov a vyšší výsevok zvyšujú riziko epidemického rozšírenia najmä sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi), ale aj ďalších hubových chorôb. Významným faktorom, ktorý môže napomáhať vzniku infekcií a rozšíreniu patogénov v porastoch slnečnice patrí aj závlaha. Zavlažovanie porastov slnečnice zvyšuje intenzitu výskytu najmä bielej hniloby slnečnice (Sclerotinia sclerotiorum), a tiež aj sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi), plesni sivej na úboroch (Botryotinia fuckeliana) a alternáriovej škvrnitosti (Alternaria spp.). Naopak závlaha slnečnice v suchých rokoch znižuje riziko výskytu popolavej hniloby slnečnice (Macrophomina phaseolina).

Najvýraznejšie zdravotný stav porastov a výskyt chorôb v porastoch slnečnice ovplyvňujú klimatické podmienky, najmä úhrny zrážok. V niektorých prípadoch sú zrážky limitujúcim faktorom pre vznik a rozvoj infekcií rastlín slnečnice. Výskyt sivej škvrnitosti slnečnice, ktorú spôsobuje huba Diaporthe helianthi (Phomopsis helianthi) závisí najmä od zrážok v období butonizácie a kvitnutia slnečnice. V roku 2014 nízke úhrny zrážok v júni, v období butonizácie a na začiatku kvitnutia slnečnice, neumožnili dozrievanie a uvoľňovanie askospór a následnú primárnu infekciu rastlín slnečnice. Slabý výskyt ochorenia v roku 2013 súvisí pravdepodobne s minimálnymi zrážkami v mesiaci júli.

Podobne aj výskyt čiernej škvrnitosti slnečnice (Phoma macdonaldii) je ovplyvnený najmä zrážkami v rovnakom období (jún – júl). V rokoch 2013 a 2014 bola intenzita výskytu čiernej škvrnitosti na väčšine lokalít juhozápadného Slovenska relatívne nízka (1 - 50 %), kým v minulých rokoch bol zaznamenaný oveľa vyšší výskyt ochorenia v tejto oblasti (90 – 100%).

Aj intenzita výskytu bielej hniloby slnečnice závisí najmä od úhrnu zrážok a teplotných pomerov v jednotlivých ročníkoch. Sú známe a presne definované podmienky, počas ktorých vznikajú askospórové infekcie hubou Sclerotinia sclerotiorum. Askospórové infekcie spôsobujú askospóry patogéna, ktoré vznikajú v plodniciach tzv. apotéciách, tvoriacich sa na skleróciach, nachádzajúcich sa na povrchu pôdy alebo tesne pod povrchom. Pre vznik plodníc a uvoľňovanie askospór je potrebná teplota vzduchu 20–25°C, teplota pôdy 15–18°C, relatívna vlhkosť vzduchu 80–90% a vlhkosť pôdy vyššia ako 30 %. Väčšinou v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok v letných mesiacoch (2010, 2014) býva úroveň infekcie porastov slnečnice patogénom Sclerotinia sclerotiorum vyššia.

Nedostatok zrážok môže tiež podporovať rozvoj niektorých chorôb. Najmä teplomilné patogénne organizmy sú schopné spôsobiť veľké škody v rokoch s minimálnymi zrážkami počas vegetačnej doby. Suché a teplé počasie podporuje aj rozvoj popolavej hniloby, ktorú spôsobuje huba Macrophomina phaseolina. Najväčšie škody spôsobuje patogén najmä vtedy ak sú rastliny stresované vysokými teplotami a nedostatkom vody. Ochorenie patrilo k najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice v podmienkach Slovenska v roku 2013. Výskyt ochorenia bol však zaznamenaný aj v niektorých rokoch s vyššími úhrnmi zrážok (2014). Popolavá hniloba sa teda stáva hrozbou pre rastliny slnečnice nie len v rokoch s nedostatkom zrážok, ale aj v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok.

Zdravotný stav slnečnice veľmi významne ovplyvňuje aj úroveň fungicídnej ochrany počas vegetačnej doby. Slnečnica patrí k poľnohospodárskym plodinám, pri ktorých sa používanie fungicídov stalo dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie. V niektorých prípadoch by vynechanie chemickej ochrany mohlo viesť k nekontrolovanému až masívnemu rozšíreniu chorôb v porastoch slnečnice, čo by následne znamenalo výrazné straty na úrode.

Obr. 1: Porovnanie zdravotného stavu porastu slnečnice

Obr. 1: Porovnanie zdravotného stavu porastu slnečnice: vľavo - dobrý zdravotný stav porastu slnečnice, bola vykonaná fungicídna ochrana, vpravo - zdravotný stav porastov slnečnice evidentne horší, bez fungicídnej ochrany
foto: P. Bokor

Z hľadiska dobrej účinnosti používaného fungicídneho prípravku je veľmi dôležitý  termín aplikácie. Všeobecne sa odporúča prvýkrát ošetrovať porasty slnečnice preventívne v rastovej fáze 10 – 16 listov. Niekedy je možné urobiť toto ošetrenie už vo fáze 4 – 8 listov, čo je základom zdravého vývoja porastu. Ďalšie ošetrenia, vo fáze kvitnutia a začiatkom dozrievania slnečnice, by mali slúžiť k predĺženiu vegetačnej doby a zlepšeniu zdravotného stavu úborov a nažiek.

Ošetrenie v prvom termíne je vhodné robiť najmä v porastoch s predpokladaným vyšším výskytom bielej hniloby slnečnice. Skorý termín aplikácie fungicídu (vo fáze 8 – 10 listov) môže čiastočne zabrániť vzniku myceliárnej infekcie koreňov slnečnice a skorým askospórovým infekciám patogéna.

Aplikácia fungicídov na začiatku kvitnutia, prípadne po odkvitnutí sa robí na ochranu slnečnice proti patogénnym organizmom infikujúcich rastliny slnečnice v druhej polovici vegetačnej doby. Najmä v rastovej fáze kvitnutia je slnečnica veľmi citlivá na vznik infekcií. Ak sú tomto období vyššie úhrny zrážok môže byť riziko týchto infekcií veľmi vysoké.

Proti bielej hnilobe úborov slnečnice, sa odporúča urobiť ošetrenie porastov na začiatku kvitnutia. V tomto období sú rastliny slnečnice náchylné ku vzniku askospórových infekcií hubou Sclerotinia sclerotiorum, ktorá spôsobuje bielu hnilobu. Fungicídny prípravok, za optimálnych podmienok, môže chrániť tvoriace sa úbory slnečnice pred vznikom infekcie približne 30 dní. V prípade, ak by boli vhodné podmienky pre infekciu úborov slnečnice koncom leta a porasty boli ošetrené na začiatku kvitnutia, účinok proti neskorším infekciám nemusí byť dostatočný. Aby sa dosiahla dostatočná ochrana úborov slnečnice proti bielej hnilobe odporúča sa v niektorých prípadoch  použiť dve ošetrenia, jeden na začiatku kvitnutia a druhý na konci kvitnutia. Podobne je to aj v prípade plesne sivej a alternáriovej škvrnitosti.

Obr. 2: Typické symptómy bielej hniloby po askospórovej infekcii v podobe hnedých škvŕn na stonke slnečnice a bieleho mycélie.

Obr. 2: Typické symptómy bielej hniloby po askospórovej infekcii v podobe hnedých škvŕn na stonke slnečnice a bieleho mycélie.
foto: P. Bokor

Ďalším patogénom, infikujúcim rastliny slnečnice v období kvitnutia je Diaporthe helianthi, ktorý spôsobuje sivú škvrnitosť slnečnice (diaportové usychanie slnečnice).  Infekcie v podmienkach Slovenska vznikajú, v závislosti od agroklimatických podmienok v danom ročníku, obyčajne v júli. Rozhodujúcim faktorom sú najmä vyššie úhrny zrážok v tomto období. Pre dosiahnutie lepšej účinnosti použitej chemickej ochrany by mali byť fungicídy aplikované ešte pred objavením sa prvých symptómov. Uviesť presný termín aplikácie fungicídov je veľmi problematické najmä preto, že doba od vzniku infekcie po objavenie sa prvých príznakov môže byť rozdielna (7 – 40 dní). Infekcia väčšinou vzniká v rastovej fáze kvitnutia slnečnice. Biologickú účinnosť prípravkov môže znižovať aj to, že askospóry patogéna infikujú listy najmä v strednej a v spodnej časti rastliny. Pri postrekovej technike, používanej v súčasnosti a množstve používanej vody na 1 ha je veľmi ťažké kvalitne ošetriť rastliny slnečnice v strednej a spodnej časti. Len veľmi málo postrekovej kvapaliny sa dostane na spodnejšie listy a ich pokrytie účinnou látkou nezabezpečí stopercentnú ochranu pred vznikom infekcie. Preto je veľmi dôležité použiť pri aplikácii fungicídov dostatočné množstvo postrekovej kvapaliny.

Obr. 3: Za vhodných poveternostných podmienok, najmä pri dostatočnom úhrne zrážok v jarnom období, sa začiatkom leta na dozrievajúcich peritéciách huby Diaporthe helianthi tvoria dlhé krky, ktoré je možné vidieť na rastlinných zvyškoch slnečnice.

Obr. 3: Za vhodných poveternostných podmienok, najmä pri dostatočnom úhrne zrážok v jarnom období, sa začiatkom leta na dozrievajúcich peritéciách huby Diaporthe helianthi tvoria dlhé krky, ktoré je možné vidieť na rastlinných zvyškoch slnečnice.
foto: P. Bokor

Obr. 4: Vrecká s askospórami patogéna Diaporthe helianthi sa uvoľňujú z peritécií a spôsobujú primárnu infekciu hlavne počas dlhšie trvajúcich zrážok v období butonizácie a kvitnutia slnečnice.

Obr. 4: Vrecká s askospórami patogéna Diaporthe helianthi sa uvoľňujú z peritécií a spôsobujú primárnu infekciu hlavne počas dlhšie trvajúcich zrážok v období butonizácie a kvitnutia slnečnice.
foto: P. Bokor

Výber fungicídov na ošetrenie porastov slnečnice by mal byť urobený najmä na základe poznatkov o výskyte jednotlivých hospodársky významných chorôb v danej oblasti, prípadne na konkrétnych pozemkoch v určitom podniku. Dôležitým faktorom je aj spektrum účinnosti fungicídov. Pri výbere vhodného fungicídu by sa mali brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ako sú striedanie plodín, zastúpenie olejnín v osevnom postupe, zastúpenie plodín, na ktorých sa vyskytujú rovnaké choroby, silné zamorenie pôdy skleróciami, poškodenie rastlín ľadovcom a podobne.

Dôležitá je aj pravidelná kontrola zdravotného stavu porastov slnečnice, najmä po silnejších dažďoch, po poškodeniach spôsobených silným prívalovým dažďom, ľadovcom a v dôležitých fázach vývoja rastlín. Fungicídne ošetrenie sa odporúča vykonať vždy bezprostredne po mechanickom poškodení rastlín (ľadovcom). K dôležitým zásadám pri pozemnej aplikácii fungicídov patrí používať minimálne 400l/ha postrekovej kvapaliny, využívať zmáčadlá, najmä pri kontaktne pôsobiacich fungicídoch, ošetrenia robiť v ranných alebo vo večerných hodinách, kedy je väčšinou nižšia rýchlosť vetra, menší odpar a lepšie prenikanie účinnej látky do hostiteľských pletív.

Tabuľka: Relatívna účinnosť fungicídnych prípravkov proti najdôležitejším chorobám slnečnice podľa termínu ich použitia v rôznych rastových fázach slnečnice

Choroba
Rastová fáza
 
4 – 8 listov
14 – 16 listov
začiatok
kvitnutia
plné kvitnutie
koniec kvitnutia
Biela hniloba slnečnice
●●
●●
●●●
●●
Sivá škvrnitosť slnečnice
●●●
●●●
●●
Pleseň sivá
●●
●●
●●
Čierna škvrnitosť slnečnice
●●
●●●
Alternáriová škvrnitosť slnečnice
●●
●●●
●●●
Popolavá hniloba slnečnice
●●●
●●
●●
●●

● – ošetrenie je v tomto termíne málo účinné
●● – ošetrenie v tomto termíne je účinné
●●● – ošetrenie v tomto termíne je vysoko účinné