Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Ochrana plodín vo farmárskej praxi

19-03-2015
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil | richard.pospisil@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Ochrana rastlín proti škodlivým činiteľom je dôležitou súčasťou každej pestovateľskej technológie poľnohospodárskej plodiny. Medzi najrozšírenejšie a najúčinnejšie spôsoby ochrany rastlín patrí používanie chemických prípravkov. Výhodou chemických zásahov  je, že v krátkom čase môžeme modernými strojmi ošetriť veľké plochy. Možno tak vykonať proti škodlivému činiteľovi potrebné zákroky včas a často len lokálne, čím zabránime rýchlo šíreniu burín, chorôb alebo škodcov. Prednosťou chemických metód v porovnaní s mechanickými je ďalej to, že sú z hľadiska výkonu väčšinou jednoduchšie. Treba však pripomenúť, že sú ale náročnejšie na kvalifikovaný postup a ochranu zdravia a životného prostredia pred nežiaducimi účinkami pre prírodu cudzorodých syntetických chemikálií. Samotná prax nám však potvrdzuje, že aj chemický spôsob ochrany rastlín je úspešný len vtedy, keď je vhodne doplnený ostatnými spôsobmi regulácie v rámci integrovaného systému ochrany rastlín.

Prirodzená odolnosť rastlín voči chorobám a škodcom závisí do veľkej miery od vhodnosti stanovišťa a úrovne  starostlivosti o ich  rast. Dôležité je primerané hnojenie, neprehusťovanie porastov, udržiavanie optimálneho stavu pôdy pomocou prirodzených prostriedkov na podporenie rozvoja užitočných mikroorganizmov. Stav porastov treba kontrolovať, aby sme mohli proti prípadnej chorobe alebo škodcovi včas zasiahnuť. Ak sa škodca alebo choroba už vyskytnú, zameriavame sa na ich reguláciu, s cieľom udržať ich pod prahom ekonomickej škodlivosti. Vyjadrenia, že škodcu likvidujeme sú nesprávne, pretože on na danej lokalite naďalej pretrváva vo viac, alebo menej významnom počte.

Ak  kultúrne rastliny napadnú choroby alebo škodcovia, prejaví sa to vädnutím listov alebo mladých výhonkov, zasychaním kvetov, múčnatým povlakom, škvrnami rôznych farieb (oranžovými, červenými, hnedými), mäknutím aj nekrózou (odumieraním) pletív, chrastavitosťou alebo mumifikáciou plodov. Parazitický hmyz škodí cicaním bunkových štiav alebo požieraním listov. Napadnutie sa prejavuje výskytom kolónií škodcov, prípadne  pavučinovým povlakom či vylučovaním sladkej medovice, ktorá láka ďalších škodcov a choroby. Pri silnom napadnutí je nevyhnutné použiť na ochranu chemické prípravky – pesticídy.

Slovom pesticídy označujeme jednoduché alebo zložité chemické látky, ktoré za určitých podmienok ničia škodlivé činitele, ale nepoškodzujú ošetrovanú rastlinu. Tvoria skupinu chemických látok a prípravkov, ktoré sú určené proti škodlivým činiteľom kultúrnych rastlín a hospodárskych zvierat. Ťažisko spotreby pesticídov je v poľnohospodárstve, ale uplatňujú sa aj v lesnom hospodárstve, v humánnej a veterinárnej hygiene a tiež pri ochrane dreva a plastov. Pesticídy umožnili podstatne ovplyvniť produktivitu rastlinnej výroby a ich používanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárskej výrobnej technológie.

Pesticídy sa rozdeľujú podľa cieľového organizmu na fungicídy (látky určené na likvidáciu škodlivých húb), insekticídy (likvidácia hmyzu), herbicídy (proti burinám), rodenticídy (proti hlodavcom), moluskocídy (proti mäkkýšom), akaricídy (proti roztočom a pavúkom), a pod. Je však potrebné dodržiavať zásady tzv. integrovanej ochrany rastlín, to znamená, že chemické prípravky treba nasadzovať len v najnevyhnutnejších prípadoch, a to v optimálnom čase (kedy je škodca najcitlivejší) a na likvidáciu ohnísk jeho šírenia. Trend vo výrobe pesticídov smeruje

Chemická ochrana v rastlinnej výrobe sa delí na preventívnu a liečebnú. Profylaktická ochrana zahŕňa metódy predchádzajúce nákaze alebo napadnutiu. Patrí sem morenie osiva, postrekovanie proti rôznym hubovým chorobám a proti niektorým živočíšnym škodcom. Rozhodujúcim faktorom pre preventívne zásahy je ošetrenie porastov v biologicky najvhodnejšom termíne. Pri terapeutickej ochrane sa živočíšni škodcovia rovnako ako choroby potláčajú až vtedy, keď už pestovanú rastlinu napadli. Je isté, že škodám už nemôžeme celkom zabrániť, tu ide  o obmedzenie ďalšieho šírenia nákazy alebo škodcov.

Ak  na plodine sa vyskytujú hubovité choroby používame fungicídy, ak sa vyskytol škodlivý  hmyz používame insekticídy. Biologický spôsob ochrany predstavuje cielené nasadenie prirodzených nepriateľov škodcov (dravé roztoče, parazitické osičky), ktorých pestovaním sa zaoberajú špecializované firmy.

Herbicídy aplikujeme na ochranu plodín proti burinám po celú dobu ich vegetácie. Základom regulácie zaburinenia pestovaných plodín by malo byť dôsledné potláčanie burín v rámci celého osevného postupu, špeciálne pri predplodinách. Pri voľbe vhodného herbicídu musíme vychádzať nielen zo spektra burín na pozemku (vzhľadom na citlivosť pestovaných plodín k niektorým herbicídom), treba tiež zohľadniť podmienky prostredia. Dôležité sú pôdne vlastnosti, predovšetkým zrnitosť pôdy, obsah humusu, pH pôdy , ktoré v kombinácii s vysokými zrážkami môžu po aplikácii herbicídu spôsobiť aj silné poškodenie pestovaných plodín najmä v počiatočných rastových fázach. Pri plodinách kde využívame tradičné spôsoby obrábania pôdy, je možné aplikovať herbicídy už pred sejbou (preemergentne), s následným zapravením do pôdy. Výhodou predsejbovej aplikácie je spoľahlivé pôsobenie i za suchších podmienok. Základným predpokladom dobrej účinnosti je kvalitná príprava pôdy (kyprosť a povrch bez hrúd) a aplikácia na suchú pôdu. Po ich aplikácii ale musí rýchlo dôjsť k zapracovaniu do pôdy (hĺbka 50 mm). V opačnom prípade dochádza veľmi rýchlo k vyparovaniu a k fotodegradácii herbicídu najmä v čase s vysokou intenzitou slnečného žiarenia.

Pôsobenie preemergentých herbicídov je významne ovplyvnené vlhkosťou pôdy. Za sucha sa účinnosť znižuje, naopak zrážky po aplikácii môžu zapríčiniť poškodenie vzchádzajúcich plodín. Selektivita väčšiny herbicídov je založená pozične, teda tak, že prípravok pôsobí iba vo vrchnej vrstve pôdy, odkiaľ klíči väčšina burín a ku korienkom pestovaných plodín sa za  normálnych podmienok  nedostane.

Výdatnejšie zrážky po aplikácii herbicídu však môžu spôsobiť preniknutie účinnej látky hlbšie do zóny, kde sa nachádzajú korienky mladých rastlín. Prejavy fytotoxicity, najmä pri herbicídoch s nižšou metabolickou selektivitou sú potom výraznejšie a častejšie. Väčšie riziko je na ľahších pôdach. Pri tejto aplikácii je dôležité, aby povrch pôdy nebol hrudkovitý, lebo veľké hrudy vytvárajú aplikačný tieň a pri ich rozpade sa semená burín v nich obsiahnuté dostávajú na povrch pôdy, kde nie sú herbicídnym filmom dostatočne zasiahnuté. Preemergentné herbicídy by mali byť aplikované spravidla do troch dní po sejbe. V teplých a suchých dňoch dávame prednosť poobedňajšej aplikácii a vyšším dávkam vody (min. 400 l.ha-1). Ranná rosa urýchli príjem herbicídu pôdou. Herbicíd je vhodné aplikovať bezprostredne po sejbe, resp. v ten istý deň, kedy je väčšinou priaznivý vlhkostný stav pôdy, pričom treba zohľadniť aj to, že môže začať pršať, čo znemožní aplikovať herbicíd v účinnom období.

V súčasnej dobe je preemergentná aplikácia herbicídov najbežnejším a najistejším spôsobom regulácie zaburinenosti u väčšiny plodín. Ak sa aplikujú herbicídy na vzídený porast kultúrnej plodiny, v ktorej sa vyskytujú buriny, hovoríme o postemergentnej aplikácii. Dôležité je pri tom správne načasovanie aplikácie herbicídov. Aplikáciou prípravkov s dlhým reziduálnym účinkom často dochádza k poškodeniu následne vysiatych porastov. Tieto poškodenia sú časté hlavne na úvratiach s prestrekmi a na utuženej pôde za sucha. Tieto negatívne účinky herbicídov sa zvyšujú pri nedodržaní odporúčaných dávok, alebo pri nešetrnej práci s prípravkami. Často taktiež dochádza k nadmernému zaťaženiu životného prostredia. Tieto problémy už v súčasnosti eliminuje pohyb aplikačnej techniky po koľajových riadkoch, alebo regulácia pojazdu cez GPS.

Pesticídy sa vyznačujú výrazným biologickým účinkom. Mnohé z nich dokážu podstatne zmeniť druhové zloženie a životaschopnosť edafónu (zložitý súbor organizmov osídľujúcich pôdnu vrstvu) alebo vegetačného krytu. Nežiaduce je, že ak sa znečisťujúce látky dostatočne rýchlo nerozložia, môžu nepriaznivo ovplyvniť aj vlastnosti poľnohospodárskych produktov. Toto nebezpečenstvo je aktuálne najmä pri takých látkach, ktoré môžu rastliny prijať z pôdy koreňovým systémom. Vo všeobecnosti možno povedať, že pesticíd je látka určená na likvidáciu alebo potlačenie škodlivého organizmu.

Efektívnosť použitia pesticídov posudzujeme podľa vzťahu medzi nákladmi vynaloženými   na určitý zákrok a medzi prírastkami hektárových úrod. Pred použitím chemickej ochrany treba najprv správne identifikovať škodlivý organizmus a potom použiť zodpovedajúci prípravok. Účinná látka je dôležitá zložka prípravku zodpovedná za jeho účinnosť. Komerčný názov prípravku nehovorí nič o zložení prípravku, preto je podstatnou informáciou obsah a typ jednej alebo viacerých účinných látok. Často sú totiž v obehu prípravky s rôznymi názvami a ich účinné látky sú rovnaké. V praxi sa tiež osvedčilo striedanie prípravkov proti rovnakého škodlivému organizmu s obsahom  rôznych účinných látok.

Aplikácia pesticídov je spravidla vykonávaná postrekom, rosením, zahmľovaním a morením. Morenie osiva je spôsob, kedy sa ošetruje priamo povrch osiva prípravkami, ktoré nazývame moridlá. Moridlá sú vo väčšine prípadov vysoko koncentrované a toxické látky, takže pri morení je dôležité dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá. Najrozšírenejšie a najkvalitnejšie morenie je pri aplikácii tekutých moridiel. Určitou nevýhodou zostáva iba potreba dodatočného vysušenia osiva, aby nedochádzalo k zníženiu klíčivosti. Granulované pesticídy obsahujú účinnú látku viazanú na nosiči v granulách. Z tejto formy sa účinná látka postupne uvoľňuje, čo zabezpečuje rovnomerné a dlhšie trvajúce pôsobenie účinnej látky. V granulovanej forme sa väčšinou používajú insekticídy, prípadne herbicídy. Zálievkou sa aplikuje prípravok rozmiešaný v adekvátnom množstve vody priamo do koreňovej zóny rastlín. Aplikácia je určená proti patogénom a škodcom prítomným v pôde, kde dochádza aj k napadnutiu rastlín.

Postrek patrí v súčasnosti k najpoužívanejším spôsobom plošnej aplikácie pesticídov. Za postrek považujeme takú aplikáciu, kedy je veľkosť minimálne 80-tich % kvapiek v rozmedzí 0,15 - 0,3 mm. Aplikácia pesticídov postrekom je v súčasnosti najrozšírenejšia metóda ošetrovania poľných kultúr. Účinná látka sa vnáša do porastov vo forme tzv. postrekovej kvapaliny. Rovnomernosť aplikácie zabezpečujú dýzy, od ktorých závisí rovnomernosť postreku, veľkosť kvapiek a iné fyzikálne parametre aplikácie. Všeobecne pri poľných plodinách aplikujeme postrek pod nižším tlakom, vyššie pracovné tlaky sa používajú na vzrastenejších kultúrach, najmä v ovocinárstve a vinohradníctve. Platí princíp, že zo zvyšujúcim sa tlakom klesá veľkosť kvapiek. Dávka vody môže byť variabilná, od 50 do 5000 l.ha-1. V poľných podmienkach sa väčšinou dávky postrekovej kvapaliny pohybujú v intervale 200 - 600 l.ha-1, pri plodinách ktoré je treba dôkladne ošetriť a pri stromoch a kroch dávky často prekračujú hodnotu 1000 l.ha-1. Naopak, pri leteckej aplikácii sa dávky znižujú, pri špeciálnych strojoch a aplikáciách aj pod hranicu 100 l.ha-1. Priama dávka závisí od toho, akú plodinu ošetrujeme, akým prípravkom a čo je cieľovým organizmom, ktorý chceme zničiť. Napr. pri aplikácii kontaktných fungicídov proti plesniam je vhodnejšie použiť vyššiu dávku, menšie kvapky a vyšší pracovný tlak, aby víriaca kvapalina zasiahla podľa možnosti aj celú spodnú časť listov, kde antisporulačný efekt pesticídu bráni nastupujúcemu množeniu (fruktifikácii) patogéna. Naopak hrubšie kvapky sú vhodnejšie pri aplikácii herbicídov. Pri ošetrovaní proti škodcom platí zásada, že proti menším škodcom používame menšie kvapky, proti väčším je vhodnejšie použiť rozmernejšie kvapkové spektrum. Pri niektorých plodinách s ovoskovaným (hydrofóbnym) povrchom listov (napr. cibuľa) pridávame do postrekovej kvapaliny zmáčadlá (tenzidy, resp. “adjuvanty”), ktoré znižujú povrchové napätie a zvyšujú priľnavosť kvapiek na voskovú časť kutikuly. Hlavnou prednosťou takto upraveného postreku je dobrá priľnavosť na povrch ošetrovaných rastlín a škodcov a tým aj vyššej účinnosti pesticídov. Spomedzi nevýhod vystupuje do popredia vysoká spotreba nosnej látky - vody a s tým aj zvýšené prevádzkové náklady na aplikáciu.

Rosenie a zahmľovanie uplatňujeme tam, kde je výhodnejšie ako klasický postrek. Pri rosení veľkosť aplikovaných kvapiek dosahuje rozmer 0,05 - 0,15 mm. Sami o sebe sú kvapky pomerne malé, preto sa na zlepšenie účinnosti aplikácie využíva prúd vzduchu vytvorený ventilátorom, ktorý kvapky zanáša do porastu (rosenie je v podstate kombinácia postreku a ventilácie, resp. postrekovača a ventilátora). Dosahuje sa tak dokonalejšie pokrytie väčšieho povrchu rastlín pri súčasne menšej spotrebe vody (úspora 10 - 50 %). Túto aplikáciu využívame najmä pri plodinách, ktoré je potrebné dôkladne ošetriť zo všetkých strán, nakoľko pri rosení dochádza k víreniu vzduchu a kvapiek, takže dochádza k zasiahnutiu aj spodných častí rastlín, ktoré nie sú vystavené priamo dopadajúcim kvapkám. Pri aplikácii s kvapkami menšími ako 0,05 mm hovoríme o zahmľovaní, čo je takmer najúspornejší spôsob aplikácie. Nevýhodou je z toxikologického hľadiska práca s koncentrovanejšou kvapalinou a z praktického hľadiska dochádza k vysokému úletu častíc už pri slabom vetre, preto sa vykonáva za bezvetria, alebo v uzavretých priestoroch. Zvlášť často sa takto pesticídy aplikujú v uzavretých priestoroch – skleníkoch a fóliovníkoch.

Zvyškom produktov rozkladu, metabolizmu alebo iných reakcií týchto látok v rastlinách, v človeku a v živočíchoch hovoríme reziduá pesticídov. Pri práci s pesticídmi je potrebné dodržiavať viaceré zásady ochrany zdravia a životného prostredia. Prenikanie pesticídov do organizmu človeka môže byť vdychovaním (inhaláciou), požitím (cesta digestívna), vstrebávaním cez pokožku a sliznice (cesta perkutanná), postriekaním, poliatím sa pri manipulácii, čistení a pod. Treba upozorniť, že napr. trysky sa nikdy neprefukujú ústami (hrozí nebezpečenstvo zasiahnutia očí , tváre a úst)! Väčšina z pesticídov patrí do skupiny zdraviu škodlivých látok. Sú medzi nimi aj látky a prípravky klasifikované ako jedovaté a veľmi jedovaté. Ich účinok na človeka sa môže prejavovať rozlične, a to priamo vznikom akútnych i chronických otráv s postihnutím rôznych tkanív, orgánov a životných funkcií. Môže sa však prejaviť aj nepriamo znížením odolnosti organizmu, vznikom precitlivelosti proti niektorým látkam a nemožno tiež vylúčiť, najmä po dlhodobej a opakovanej expozícii, genetické a karcinogénne účinky.

Každý, kto pesticídy používa je povinný zaobchádzať s nimi tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí a  k ovplyvneniu jednotlivých zložiek životného prostredia (voda, pôda, ovzdušie), zdravia hospodárskych zvierat, poľovnej zveri,  úžitkového vtáctva, aby sa nepoškodila rastlinná výroba a lesné hospodárstvo a aby sa zabránilo zneužitiu týchto látok.

Pred každým použitím je potrebné oboznámiť sa s údajmi na etikete alebo s návodom na použitie, ktorý musí byť pripojený ku každému spotrebiteľskému baleniu, kde sú uvedené hlavné zásady pre bezpečné zaobchádzanie s výrobkom, príznaky otravy a pokyny pre prvú pomoc a pokyny pre zneškodňovanie prázdnych obalov. Pesticídne prípravky sa môžu používať iba v originálnych baleniach, zvyšky sa nemôžu prelievať a baliť do obalov, ktoré sa tvarom zreteľne podobajú na obaly používané na požívatiny, krmivá, nápoje a lieky.

Prípravky je potrebné skladovať za podmienok uvedených v Zákone o ochrane rastlín a na etiketách alebo návodoch na použitie. Miestnosť, v ktorej sa skladujú musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať humánne a veterinárne lieky a liečivá, omamné a psychotropné látky a prípravky, požívatiny, lieky, krmivá, výbušné látky a prípravky a horľavé látky.         

Pri práci s pesticídmi je potrebné dodržiavať všeobecné zásady osobnej ochrany a osobnej hygieny. Pri práci s pesticídmi je potrebné používať osobné ochranné pracovné prostriedky podľa údajov uvedených výrobcom na etiketách prípravkov. Všetky  osobné ochranné pracovné prostriedky musia mať certifikát od príslušnej štátnej skúšobne, v ktorom je uvedená ich účelovosť. Po použití pesticídov je dôležitý aj predpísaný spôsob likvidácie obalov, aby nedošlo k náhodným otravám, alebo kontaminácii životného prostredia.

Základným predpokladom ochrany zdravia a životného prostredia pri práci s pesticídmi je osveta v radoch pestovateľov, ktorí pracujú alebo prichádzajú do styku s pesticídmi. Základnou zásadou je aplikácia pesticídu iba v nutnom prípade a presne podľa registrácie uvedenej v Metodike ochrany rastlín (návode), ako i dodržiavanie ochrannej doby. Pri jej dodržaní by rezíduá pesticídu v surovinách a potravinách mali byť pod hranicou škodlivosti pre zdravie. Mylná je laická predstava, že po uplynutí ochrannej doby nie sú v produktoch žiadne stopy pesticídov. Reziduá sú v produktoch vždy, záleží však na tom, či sú pod hladinou škodlivosti. Ďalším dôležitým opatrením je používanie ochranných pomôcok pri práci s pesticídmi, ktoré vysoko účinne chránia organizmus pred intoxikáciou. Pri práci s pesticídmi v žiadnom prípade nesmieme jesť, piť, ani fajčiť, pretože vnikanie účinných látok cez ústa  je najľahším spôsobom intoxikácie organizmu. Ak predsa došlo k otrave, resp. expozícii človeka pesticídom, treba postihnutému podať prvú pomoc (uvedenú na etikete každého prípravku) a okamžite zabezpečiť lekárske ošetrenie.  

Správne použitie pesticídov v rastlinnej výrobe v zásade vychádza z vedomostí, skúseností, intuície a najmä poznatkov agronóma, farmára. Pre správny manažment ochrany rastlín je potrebné, aby bol špičkový pestovateľ bol vybavený nielen odbornou literatúrou, ale aj adekvátnymi vedomosťami, intuíciou a skúsenosťami, ktoré sú založené na rozhodnutí a vôli dokonale sa v tejto problematike orientovať. S tým súvisí neustále štúdium literatúry a iných informačných zdrojov s cieľom absorbovať nové a užitočné informácie. Špičkový agronóm či pestovateľ nemôže totiž dnes uvažovať o paušálnosti chemickej ochrany, ale vychádza z aktuálnej situácie v poraste a uplatňuje racionálnu t.j. nevyhnutnú a cielenú chemickú ochranu. Iba takáto cesta vedie k maximálnej biologickej ale aj ekonomickej  efektívnosti ochrany poľnohospodárskych plodín a životného prostredia.