Ochrana slnečnice ročnej proti chorobám
Slnečnica ročná v súčasnosti patrí medzi päť najvýznamnejších olejnín na svete, na Slovensku je druhou najpestovanejšou olejninou. Je to plodina, ktorej pestovanie sa v celosvetovom meradle udomácnilo hlavne v teplých oblastiach s výskytom dlhších, suchých periód. V podmienkach Slovenska sa slnečnica ročná tradične pestuje najmä v južnejších, teplejších oblastiach. V posledných rokoch, využívaním novovyšľachtených, moderných hybridov slnečnice, sa pestovanie tejto plodiny rozšírilo aj do severnejších oblastí. Pričom v niektorých prípadoch môže byť znížená odolnosť najnovších hybridov slnečnice zapríčinená aj ich prešľachtením na vyšší výnos.
K faktorom zvyšujúcim náročnosť pestovania slnečnice patrí vysoký výskyt patogénnych organizmov, ktoré môžu spôsobiť rôzne choroby rastlín počas celej vegetačnej doby. Zvýšené riziko výskytu chorôb v porastoch repky v poslednom období zapríčiňuje aj vysoké zastúpenie olejnín v osevných postupoch.
Zoznam dôležitých chorôb a patogénov slnečnice ročnej vyskytujúcich sa na Slovensku:
Biela hniloba - Sclerotinia sclerotiorum
Sivá škvrnitosť slnečnice (Diaportové usychanie slnečnice) - Diaporthe helianthi, konídiové štádium: Phomopsis helianthi
Popolavá hniloba slnečnice - Macrophomina phaseolina
Alternáriová škvrnitosť slnečnice - Alternaria helianthi, Alternaria zinniae
Čierna škvrnitosť slnečnice - Leptosphaeria lindquistii, konídiové štádium: Phoma mcdonaldii
Pleseň sivá - Botrytis cinerea
Hrdza slnečnice - Puccinia helianthi
Múčnatka slnečnice - Erysiphe cichoracearum
Charakteristika najvýznamnejších chorôb slnečnice
Biela hniloba patrí k najrozšírenejším a najškodlivejším chorobám slnečnice, aj v podmienkach Slovenska. Ochorenie sa môže prejaviť odumieraním klíčiacich rastlín, vädnutím rastliny v dôsledku napadnutia spodnej alebo strednej časti stonky a hnilobou úborov. Najčastejšou formou napadnutia slnečnice je vädnutie celej rastliny. Infikované rastliny obyčajne hynú a väčšinou sa na nich netvoria semená. Ak sa na napadnutých rastlinách vytvoria úbory, tieto bývajú menšie a vytvárajú sa v nich drobné nažky. Infekcia úborov ovplyvňuje množstvo semien na úboroch, endosperm nevypĺňa celé semeno a hmotnosť tisíc semien je výrazne znížená. Typickým symptómom bielej hniloby je vädnutie napadnutých rastlín. Na stonke, tesne nad povrchom pôdy sa tvorí vodnatá, svetlohnedá škvrna, ostro ohraničená od okolitého pletiva, ktorá sa postupne zväčšuje. Huba spôsobí úplné rozrušenie stoniek, ktoré sa ľahko lámu. Vo vnútri stoniek sa nachádzajú tvrdé, čierne, odpočinkové orgány huby – skleróciá, ktoré sú dôležitým identifikačným znakom tohto ochorenia.
Biela hniloba úborov slnečnice je spôsobená vetrom prenášanými askospórami patogéna. Symptómy ochorenia sa objavujú až po kvitnutí slnečnice. Huba infikuje kvietky a asi po 20 dňoch je možné na napadnutých úboroch pozorovať prvé symptómy mäkkej hniloby, v podobe vodnatých, ostro ohraničených, hnedých škvŕn na spodnej strane úborov. Hniloba postupuje veľmi rýchlo a za krátky čas môže byť zničený celý úbor, ktorý sa rozpadne. V úboroch sa hojne tvoria skleróciá, ktoré sa niekedy zrastajú do väčších útvarov.
| Foto 1: Symptómy bielej hniloby na slnečnici (Foto: P. Bokor) |
Sivá škvrnitosť slnečnice (Diaportové usychanie slnečnice) je ďalšou významnou chorobou slnečnice, najmä v rokoch s vyššími úhrnmi zrážok. Hlavná škodlivosť choroby sa prejavuje lámaním stoniek, čo výrazne sťažuje zber a zvyšuje straty nažiek. Úbory po napadnutí patogénom Diaporthe helianthi zostávajú zakrpatené a nažky v úboroch sú slabo vyvinuté alebo prázdne. Škodlivosť sa prejavuje aj znížením obsahu oleja v semenách a znížením hmotnosti semien.
Na listoch sa po vzniku infekcie tvoria typické hnedé, nekrotické škvrny, často ohraničených žltým lemom. Napadnuté listy usychajú a odumierajú. Symptómy v podobe škvŕn sa na stonkách tvoria v mieste prirastania listových stopiek. Škvrny sú najskôr malé (veľkosti 2 – 3 cm), hnedé, mierne vpadnuté do pletiva stonky, ktoré sa rýchlo zväčšujú a obyčajne obkolesujú stonku. Stredná časť škvrny ostáva sivá a okraje škvrny sú tmavohnedo sfarbené. Na stonkách sa škvrny objavujú až po odkvitnutí slnečnice. Huba spôsobuje deštrukciu pletív stonky v mieste vytvorenia škvŕn a preto je stonka v miestach škvŕn často mäkká. V rastovej fáze dozrievania sú škvrny predlžené, elipsovité a veľkosť škvŕn môže dosiahnuť aj dĺžku 17 až 22 cm. Ku koncu vegetačnej doby škvrny na stonkách nadobúdajú sivé sfarbenie. Napadnuté rastliny postupne vädnú, usychajú a v dôsledku prenikania patogéna hlboko do stonky a narušenia cievnych zväzkov dochádza, v miestach napadnutia patogénom, k lámaniu stoniek.
| Foto 2: Sivá škvrnitosť slnečnice (Diaportové usychanie slnečnice) (Foto: P. Bokor) |
Čierna škvrnitosť slnečnice je ďalším ochorením, ktoré sa v porastoch slnečnice vyskytuje vo zvýšenej miere, najmä v oblasti juhozápadného Slovenska. Infikované rastliny vytvárajú menšie úbory s redukovaným počtom semien, s nižším obsahom oleja a bývajú náchylnejšie k infekciám ďalšími patogénmi, pričom zmiešané infekcie môžu spôsobovať väčšie straty na úrode. Prvé symptómy čiernej škvrnitosti sa objavujú v spodnej časti stonky v mieste prirastania listov ku stonke v podobe tmavých, čiernych škvŕn. Počet škvŕn na stonke sa postupne ku koncu vegetačnej doby zvyšuje a symptómy sa objavujú na vyšších častiach stonky. Obľúbeným miestom infekcie rastlín je listová stopka, najmä v mieste prirastania k stonke. V tomto mieste sa najdlhšie udržiava voda a spóry majú dostatok vlhkosti pre vyklíčenie a preniknutie do hostiteľa. Aj v prípade obdobia sucha stačia slabé zrážky a po daždi, ktorý prináša askospóry majú tieto dostatok vlhkosti, aby vyklíčili a patogén prenikol do hostiteľskej rastliny. Infekciu rastlín môžu okrem askospór spôsobovať aj pyknospóry, ktoré sa uvoľňujú z pseudoperitécií resp. pykníd prezimujúcich v nerozložených zvyškoch napadnutých rastlín slnečnice. K výraznému rozšíreniu ochorenia dochádza ak počas kvitnutia slnečnice a po odkvitnutí pretrváva nadbytok zrážok.
| Foto 3: Čierna škvrnitosť slnečnice (Foto: P. Bokor) |
Popolavá hniloba slnečnice sa prejavuje spomalením rastu, núdzovým dozrievaním a odumieraním rastlín. Straty na úrode nažiek môžu dosahovať až 60 %. Symptómy popolavej hniloby sú v porastoch slnečnice dobre viditeľné až v druhej polovici vegetačnej doby, najmä v období dozrievania slnečnice. Napadnuté rastliny usychajú, dochádza k núdzovému dozrievaniu a zasychaniu úborov. Semená sa v strede zaschnutých úborov nemusia vôbec vytvoriť, ak sa vytvoria sú drobné, zdeformované, zle vyvinuté. V dolnej časti stonky sa tvoria čierne škvrny. Neskôr celá spodná časť stonky sčernie, ostáva zúžená, korene odumierajú a spolu so stonkou podliehajú suchej hnilobe. Dreň stonky nie je kompaktná, scvrkáva sa, vysychá a vytvárajú sa v nej priečne prázdne miesta. V dreni stonky sa vytvárajú drobné, čierne mikroskleróciá patogéna. Huba prežíva mikroskleróciami v pôde a na nerozložených rastlinných zvyškoch. Patogén infikuje rastlinu cez korene a neskôr preniká do xylému a kolonizuje cievne zväzky, ktoré upcháva. Rozvoj popolavej hniloby podporuje suché a teplé počasie. Najväčšie škody spôsobuje najmä vtedy ak sú rastliny stresované vysokými teplotami a nedostatkom vody.
| Foto 4: Symptómy popolavej hniloby slnečnice (Foto: P. Bokor) |
Fungicídna ochrana slnečnice
Slnečnica patrí k poľnohospodárskym plodinám, pri ktorých sa používanie fungicídov stalo dôležitou súčasťou pestovateľskej technológie. V niektorých prípadoch by vynechanie chemickej ochrany mohlo viesť k nekontrolovanému až masívnemu rozšíreniu chorôb v porastoch slnečnice, čo by následne znamenalo výrazné straty na úrode.
K najrozšírenejším a najnebezpečnejším chorobám slnečnice, proti ktorým musíme každoročne uvažovať nad možnosťou fungicídnej ochrany, patria biela hniloba slnečnice a sivá škvrnitosť slnečnice (diaportové usychanie slnečnice). Okrem toho sú v zozname registrovaných prípravkov uvedené aj fungicídy určené na ochranu slnečnice proti plesni sivej a alternáriovej škvrnitosti.
Výber fungicídov na ošetrenie porastov slnečnice by mal byť urobený najmä na základe poznatkov o výskyte jednotlivých hospodársky významných chorôb v danej oblasti, prípadne na konkrétnych pozemkoch v určitom podniku. Dôležitým faktorom je aj spektrum účinnosti fungicídov. Pri výbere vhodného fungicídu by sa mali brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti, ako sú striedanie plodín, zastúpenie olejnín v osevnom postupe, zastúpenie plodín, na ktorých sa vyskytujú rovnaké choroby, silné zamorenie pôdy skleróciami, poškodenie rastlín ľadovcom a podobne.
Z hľadiska dobrej účinnosti používaného fungicídneho prípravku je veľmi dôležitý aj termín jeho aplikácie. Všeobecne sa odporúča prvýkrát ošetriť porasty slnečnice preventívne v rastovej fáze 10 – 16 listov. V niektorých príručkách sa odporúča urobiť toto ošetrenie už vo fáze 4 – 8 listov, čo je základom zdravého vývoja porastu. Ďalšie ošetrenia, vo fáze kvitnutia a začiatkom dozrievania slnečnice, by mali slúžiť k predĺženiu vegetačnej doby a zlepšeniu zdravotného stavu úborov a nažiek.
Ošetrenie v prvom termíne je vhodné robiť najmä v porastoch s predpokladaným vyšším výskytom bielej hniloby slnečnice. V podmienkach Slovenska, v závislosti od termínu sejby a špecifických agroekologických podmienok, pripadá termín prvého ošetrenia na obdobie konca mája a začiatku júna. Skorý termín aplikácie fungicídu (vo fáze 8 – 10 listov) môže čiastočne zabrániť vzniku myceliárnej infekcie koreňov slnečnice a skorým askospórovým infekciám patogéna. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v mnohých fungicídnych pokusoch, keď boli ošetrené s vysokým výskytom bielej hniloby slnečnice. Pri kontrole zdravotného stavu týchto porastov v letných mesiacoch bol výskyt bielej hniloby slnečnice vo variantoch, ktoré boli fungicídne ošetrené o polovicu nižší, v porovnaní s neošetrenou kontrolou.
S veľkou pravdepodobnosťou ošetrenie slnečnice v tomto skorom termíne brzdí aj nástup popolavej hniloby slnečnice pôsobenej hubou Macrophomina phaseolina. Najmä v posledných rokoch sme zaznamenali rozšírenie tohto ochorenie vo viacerých oblastiach pestovania slnečnice. Popolavá hniloba predstavuje veľké nebezpečenstvo pre porasty slnečnice v rokoch s vysokými teplotami a minimálnymi úhrnmi zrážok počas leta. Takéto podmienky predstavujú veľké riziko predčasného, núdzového dozrievania slnečnice a tým aj výrazného zníženia dosahovaných úrod. V budúcich rokoch môžeme predpokladať, zvyšovania výskytu tohto ochorenia slnečnice. Hoci v súčasnosti nie sú v zozname registrovaných prípravkov uvedené žiadne fungicídy na ochranu slnečnice proti popolavej hnilobe, fungicídne ošetrenia porastov majú čiastočný účinok aj proti tomuto ochoreniu.
Aplikácia fungicídov na začiatku kvitnutia, pripadne po odkvitnutí sa robí na ochranu slnečnice proti patogénnym organizmom infikujúcich rastliny slnečnice v druhej polovici vegetačnej doby. Najmä v rastovej fáze kvitnutia je slnečnica veľmi citlivá na vznik infekcií. V tomto období môžu infekciu spôsobiť huby Sclerotinia sclerotiorum, Diaporthe helianthi, Botrytis cinerea, Alternaria helianthi, Phoma mcdonaldii. Ak sú tomto období vyššie úhrny zrážok môže byť riziko týchto infekcií veľmi vysoké.
Proti bielej hnilobe úborov slnečnice, sa odporúča urobiť ošetrenie porastov na začiatku kvitnutia. V tomto období sú rastliny slnečnice náchylné ku vzniku askospórových infekcií hubou Sclerotinia sclerotiorum. Askospóry vznikajú v plodniciach tzv. apotéciách, ktoré sa tvoria na skleróciach, nachádzajúcich sa na povrchu pôdy alebo tesne pod povrchom. Pre vznik plodníc a uvoľňovanie askospór sú dôležité agroklimatické podmienky ako je teplota vzduchu 20–25°C, teplota pôdy 15–18°C, relatívna vlhkosť vzduchu 80–90% a vlhkosť pôdy vyššia ako 30 %. Je otázne či ošetrenie rastlín na začiatku kvitnutia dokážu zabrániť aj neskoršej infekcii úborov slnečnice, po odkvitnutí. Fungicídny prípravok, za optimálnych podmienok, môže chrániť tvoriace sa úbory slnečnice pred vznikom infekcie približne 30 dní. V prípade, ak by boli vhodné podmienky pre infekciu úborov slnečnice koncom leta a porasty boli ošetrené na začiatku kvitnutia, účinok proti neskorším infekciám nemusí byť dostatočný. Aby sa dosiahla dostatočná ochrana úborov slnečnice proti bielej hnilobe odporúča sa v niektorých prípadoch použiť dve ošetrenia, jeden na začiatku kvitnutia a druhý na konci kvitnutia.
Podobne je to aj v prípade infekcie úborov ostatnými patogénmi (Alternaria helianthi, Botrytis cinerea). Ošetrenie slnečnice na začiatku kvitnutia by malo zabezpečiť aj ochranu úborov počas dozrievania. Najmä v rokoch s vysokým infekčným tlakom, častými zrážkami v období kvitnutia je to veľmi problematické. V takýchto prípadoch je možné uvažovať aj o ošetrení porastov na konci kvitnutia.
Ďalším patogénom, ktorý infikuje rastliny slnečnice v období kvitnutia je huba Diaporthe helianthi. Infekciu spôsobujú askospóry patogéna, ktoré sa z peritécií v podmienkach Slovenska uvoľňujú, v závislosti od agroklimatických podmienok v danom ročníku, obyčajne od začiatku júla. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje dozrievanie a uvoľňovanie askospór a vznik infekcií je dlhšie obdobie s vyššími úhrnmi zrážok. Najmä v ročníkoch s vysokým úhrnom zrážok sú chemické ochranné opatrenia a načasovanie fungicídnych ošetrení proti tejto chorobe veľmi problematické. Pre dosiahnutie lepšej účinnosti použitej chemickej ochrany by mali byť fungicídy aplikované ešte pred objavením sa prvých symptómov. Uviesť presný termín aplikácie fungicídov je veľmi problematické najmä preto, že doba od vzniku infekcie po objavenie sa prvých príznakov môže byť rozdielna. V niektorých prípadoch to môže byť týždeň, ale v iných aj 40 dní. Infekcia väčšinou vzniká v rastovej fáze kvitnutia slnečnice. V prípade intenzívnych zrážok pravdepodobne môžu infekcie vznikať aj neskôr a účinok fungicídov aplikovaných pred kvitnutím je v tomto prípade už slabý. Odporúča sa preto rozdeliť aplikáciu fungicídov do dvoch dávok. Prvá by sa mala aplikovať v štádiu butonizácie a druhá v štádiu plného kvitnutia. V prípadoch nedostatočného zladenia aplikácie fungicídu a termínu vzniku infekcie je ochrana menej účinná alebo neúčinná. Ďalším problémom, ktorý môže znižovať biologickú účinnosť prípravkov je fakt, že askospóry patogéna infikujú listy najmä v spodnej časti rastliny. Pri postrekovej technike, používanej v súčasnosti a množstve používanej vody na 1 ha je veľmi ťažké kvalitne ošetriť rastliny slnečnice aj v strednej a spodnej časti. Len veľmi málo postrekovej kvapaliny sa dostane na najspodnejšie listy a ich pokrytie účinnou látkou nezabezpečí stopercentnú ochranu pred vznikom infekcie. Preto je veľmi dôležité použiť pri aplikácii fungicídov dostatočné množstvo postrekovej kvapaliny.
Neodmysliteľnou súčasťou ochrany by mala byť pravidelná kontrola zdravotného stavu porastov slnečnice, najmä po silnejších dažďoch, po poškodeniach spôsobených silným prívalovým dažďom, ľadovcom a v dôležitých fázach vývoja rastlín: 4 – 8 listov, butonizácia, začiatok kvitnutia, plné kvitnutie, dozrievanie. Fungicídne ošetrenie sa odporúča vykonať vždy bezprostredne po mechanickom poškodení rastlín (ľadovcom). K dôležitým zásadám pri pozemnej aplikácii fungicídov patrí používať minimálne 400l/ha postrekovej kvapaliny, využívať zmáčadlá najmä pri kontaktne pôsobiacich fungicídoch, ošetrenia robiť v ranných alebo vo večerných hodinách kedy je väčšinou nižšia rýchlosť vetra, menší odpar a lepšie prenikanie účinnej látky do hostiteľských pletív.
Tabuľka 1: Relatívna účinnosť fungicídnych prípravkov proti najdôležitejším chorobám slnečnice podľa termínu ich použitia v rôznych rastových fázach slnečnice
|
Choroba
|
Rastová fáza
|
||||
|
|
4 – 8 listov | 14 – 16 listov | začiatok kvitnutia | plné kvitnutie | koniec kvitnutia |
| Biela hniloba slnečnice | ●● | ● | ●● | ●●● | ●● |
| Sivá škvrnitosť slnečnice | ● | ● | ●●● | ●●● | ●● |
| Pleseň sivá | ● | ● | ●● | ●● | ●● |
| Čierna škvrnitosť slnečnice | ●● | ● | ●●● | ● | ● |
| Alternáriová škvrnitosť slnečnice | ● | ● | ●● | ●●● | ●●● |
| Popolavá hniloba slnečnice | ●●● | ●● | ●● | ●● | ● |
● – ošetrenie je v tomto termíne málo účinné
●● – ošetrenie v tomto termíne je účinné
●●● – ošetrenie v tomto termíne je vysoko účinné
Tabuľka 2: Prehľad fungicídnych prípravkov a spektrum účinnosti prípravkov proti chorobám slnečnice ročnej uvedených v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín v SR, pre rok 2013
| Prípravok | Účinná látka |
Názov choroby a názov patogéna
|
||||
|
|
|
Biela hniloba
Sclerotinia sclerotiorum
|
Sivá škvrnitosť (diaportové usychanie)
Phomopsis helianthi
|
Čierna škvrnitosť
(fómová škvrnitosť)
Phoma macdonaldii
|
Alternáriová škvrnitosť
Alternaria spp.
|
Pleseň sivá
Botrytis cinerea
|
| Amistar | azoxystrobin |
x
|
|
|
|
|
| Amistar xtra | azoxystrobin + cyproconazole |
x
|
x
|
|
|
x
|
| Pictor | boscalid + dimoxistrobin |
x
|
|
|
x
|
x
|
| Tanos 50WG | cymoxanil + famoxadone |
x
|
|
|
|
|
| Sfera 535 SC | cyproconazole + trifloxystrobin |
x
|
|
|
x
|
|
| Discus | kresoxim-methyl |
x
|
|
|
|
|
| Acanto | picoxystrobin |
x
|
x
|
x
|
x
|
x
|
| Bumper super | prochloraz + propiconazol |
x
|
x
|
|
x
|
x
|
| Apel | prochloraz + propiconazol |
x
|
x
|
|
x
|
x
|
| Zamir 40 EW | Tebuconazole + prochloraz |
x
|
|
|
|
|
