Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ochrana rastlín / Odborné články

Základné látky – alternatívna ochrana rastlín v poľnohospodárstve (VIII.)

21-02-2022
Ing. Božena Šoltysová, PhD.; Ing. Martin Danilovič, PhD. | bozena.soltysova@nppc.sk
NPPC - Výskumný ústav agroekológie Michalovce

Rozvoj poľnohospodárstva, ktoré má záujem nielen o produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, ale sa zaujíma aj o ochranu životného prostredia a zdravie ľudí je prioritou Európskej únie. Jedným z opatrení pri ochrane životného prostredia bolo obmedzovanie používania rizikových pesticídov. Ekologizácia v oblasti prípravkov na ochranu rastlín spôsobila redukciu viac ako 67 % používaných účinných látok a hľadanie nových alternatív priamej ochrany rastlín. Novo registrované účinné látky využité k ochrane rastlín musia mať vyvážený pomer medzi chemickými a nechemickými látkami biologického pôvodu.

Novou alternatívou v oblasti pesticídov je použitie tzv. základných látok, ktoré sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009. Týmto termínom sa označujú látky, ktoré nie sú primárne určené pre použitie ako prípravky na ochranu rastlín, ale môžu sa používať pre ochranu rastlín alebo poľnohospodárskych produktov, a tiež na dezinfekciu priestorov, náradia a nástrojov.

K registrovaným základným látkam patria látky vyrobené z rastlín a rôzne potravinárske ingrediencie, ktoré sa aplikujú rovnakým spôsobom ako synteticky vyrobené pesticídne prípravky.

V súčasnosti je registrovaných 22 základných látok, ktoré majú využitie v ochrane rastlín a postupy na ich použitie sú v užívateľsky prístupnej forme dostupné na webovom sídle Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra http://www.nppc.sk/index.php/sk/component/content/article/2-all/582-zakladne-latky?Itemid=195

V sérií siedmych príspevkov publikovaných na našej stránke agroporadenstva sme predstavili 20 základných látok, ktoré boli schválené Európskou úniou ako náhrada pesticídnych prípravkov v rokoch 2014 až 2018. V roku 2020 boli registrované ďalšie dve základné látky, teda L-cysteín, ktorý bol schválený ako náhrada insekticídov a kravské mlieko ako fungicíd a virucíd.

L-cysteín bol schválený ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2020/642 z 12. mája 2020. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 24. marca 2020 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky L-cysteín (SANTE/11056/2019 – rev. 4).

L-cysteín je antioxidačná aminokyselina, ktorá obsahuje síru. L-cysteín je neesenciálna aminokyselina, telo si ju dokáže tvoriť samo. Táto aminokyselina je tvorená z L-metionínu, k čomu je však potrebná prítomnosť vitamínu B6. Vyskytuje sa v množstve bielkovín a niekoľkých tráviacich enzýmoch. Je súčasťou keratínu, hlavnej stavebnej látky nechtov, vlasov a kože.

L-cysteín je potravinárska prídavná látka E 920 a zároveň i aromatická prísada do potravín a krmív. L-cysteín použitý ako náhrada insekticídov má mať potravinársku kvalitu a maximálny obsah arzénu 1,5 mg.kg-1 a olova pod 5 mg.kg-1. Definícia potravinárskej prídavnej látky L-cysteín E 920 sa vzťahuje na L-cysteín hydrochlorid alebo monohydrát L-cysteín hydrochloridu.

Schválené je použitie L-cysteínu ako základnej látky, ktorá je náhradou insekticídov. L-cysteín sa využíva pri regulácii mravcov odhrýzajúcich listy alebo ich časti pri všetkých plodinách a lesníctve v tropických oblastiach. Používa sa v zmesi s matricou, ktorou je pšeničná múka potravinárska. Koncentrácia bezvodého L-cysteín hydrochloridu v múke má byť maximálne 8 %.

Návnada k priamemu použitiu (1 kg) sa pripraví zmiešaním 5 až 80 g bezvodého L-cysteín hydrochloridu s 920 – 995 g pšeničnej múky potravinárskej (typ 55). Pridá sa 420 ml vody z vodovodu a mieša sa do získania homogénnej pasty. Pasta sa vloží do mlynčeka, aby sa získali pramienky cesta s priemerom 0,3 cm a dĺžkou 15 – 40 cm. Pramienky cesta sa nechajú vysušiť 72 hodín na vzduchu (zabráni sa znehodnoteniu prípravku počas skladovania pred jeho aplikáciou). Po vysušení sa pramienky cesta rozdrvia, aby sa získali granuly veľkosti 2 – 4 mm (granuly musia byť dostatočne malé, aby boli nesené mravcami).

Použitá náhrada insekticídov sa aplikuje ručným posypovačom možno radšej rozhadzovačom prípadne aplikátorom na hniezda mravcov po ich vyrojení. Ak je potrebné, aplikácia sa opakuje v mesačnom intervale. Odporúčaný počet aplikácií je 1 až 3.

Na jedno hniezdo sa odporúča použiť 300 g granúl. Pri počte hniezd na hektár v rozmedzí 10 až 120 je potrebné použiť 3 až 36 kg granúl na hektár. Vzhľadom na maximálne 8 % L-cysteínu vo výrobku, maximálna aplikačná dávka L-cysteínu na ošetrenie je 2,88 kg.ha-1 a celková dávka pri troch aplikáciách môže byť až 8,64 kg účinnej látky na hektár.

L-cysteín má dráždivé vlastnosti (dráždivý pre pokožku, kategória 2, dráždivý pre oči, kategória 2, dráždivý pre dýchacie cesty), avšak nie je látkou vzbudzujúcou obavy v konečnom výrobku, vzhľadom na navrhovanú len 8 % koncentráciu L-cysteínu v pšeničnej múke. Používatelia musia, najmä počas prípravy výrobku, prijať potrebné opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia ľudí (používať vhodné osobné ochranné prostriedky).

L-cysteín je makroživina a normálna zložka proteínu, ktorá sa prirodzene vyskytuje v zvieratách, rastlinách a mikroorganizmoch. L-cysteín nemá prirodzenú schopnosť vyvolať endokrinné poruchy, neurotoxické alebo imuno-toxické účinky, ak sa používa za odporúčaných podmienok. Použitie L-cysteínu pri dodržiavaní aplikačnej dávky, podmienok použitia a bezpečnostných pokynov nevedie k obavám o ľudské zdravie. Zároveň sa neočakávajú žiadne rezíduá alebo neprijateľné účinky na životné prostredie. Pokiaľ ide o expozíciu vodných organizmov, tak z plánovaného použitia L-cysteínu sa očakáva len zanedbateľné riziko pre vodné organizmy.

Kravské mlieko bolo schválené ako základná látka vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 2020/1004 z 9. júla 2020 v súlade Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V revíznej správe dokončenej v Stálom výbore pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá na jeho zasadnutí 19. mája 2020 sú uvedené vlastnosti a použitie základnej látky kravské mlieko (SANTE/12816/2019 – rev. 3).

Schválené je len použitie kravského mlieka ako základnej látky, ktorá je fungicídom a virucídom. Kravské mlieko musí mať čistotu potravinovej kvality. Aplikuje sa vo forme vodného roztoku na fungicídnu ochranu a neriedené na virucídne použitie. Vo forme vodného roztoku sa používa pre vonkajšie aplikácie proti múčnatke viniča (Uncinula necator) na viniči hroznorodom (Vitis vinifera) a múčnatke (Erysiphe diffusa) na sóji fazuľovej (Glycine max (L.) Merr.) a na vnútorné aplikácie proti múčnatke uhorkovej (Podosphaera xanthii) na uhorke siatej (Cucumis sativus) a tekvici obyčajnej (Cucurbita pepo) a múčnatke čakankovej (Erysiphe cichoracearum) na kvetoch gerber (Gerbera jamesonii).

Obr. 1

Obr. 1: Aplikácia roztoku kravského mlieka je povolená aj na tekvicu obyčajnú (BBCH 11 - BBCH 51).
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Pre vinič sa aplikuje 100 až 300 litrov vodného roztoku kravského mlieka s koncentráciou 10 až 40 l.hl-1 roztoku. Celková dávka kravského mlieka na jedno ošetrenie je 10 až 120 l.ha-1. Postreky sa realizujú v období od začiatku otvárania očiek, ojedinele sú viditeľné zelené končeky zárodkov (BBCH 07) až do úplne rozvinutých zárodkov súkvetí, púčiky kvetov sa začínajú oddeľovať zo stlačenej polohy, dĺžka výhonku dosahuje 68-80 cm (BBCH 57). V tomto období sa odporúča realizovať 3 až 6 postrekov v 6 až 8 dňových intervaloch. Vodný roztok kravského mlieka pre fungicídnu ochranu tekvice sa aplikuje v období od rozvinutia prvého pravého listu na hlavnej stonke (BBCH 11) do objavenia prvého kvetu na hlavnej stonke (BBCH 51). Postrek sa používa v dávke 400 litrov s koncentráciou mlieka 50 l.hl-1 roztoku. Celková dávka kravského mlieka na jedno ošetrenie je 200 l.ha-1, počet odporúčaných postrekov je 3 až 4 v 7 až 12 dňových intervaloch.

Obr. 2

Obr. 2: Použitie roztoku kravského mlieka je povolené vo vinohrade v rastových fázach BBCH 07 – BBCH 57.
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Pre uhorky a cuketu v období od troch týždňov po sejbe, keď je na hlavnej stonke vyvinutý 9. list (BBCH 19) až po 9 alebo viac viditeľných primárnych bočných výhonkov (BBCH 49) odporúča realizovať postrek s 1000 až 1500 litrami vodného roztoku mlieka s koncentráciou 5 až 10 l.hl-1. Celková dávka kravského mlieka na jedno ošetrenie je 50 až 150 l.ha-1, počet odporúčaných postrekov je 3 až 4 v 7 dňových intervaloch. Postreky sa nesmú realizovať v neskoršom štádiu rastu a v prítomnosti plodov.

Pred a počas kvitnutia (BBCH 51 – 69) kvetov gerber pestovaných v skleníkoch sa odporúča v týždňových intervaloch realizovať 3 až 4 postreky s 500 až 1000 litrami vodného roztoku kravského mlieka s koncentráciou 16 l.hl-1. Celková dávka mlieka na jedno ošetrenie je 80 až 160 l.ha-1.

Pre sóju fazuľovú v rastovej fáze BBCH 19 (trojjarmový list na 9. kolienku rozvinutý, bočné výhonky neviditeľné) až BBCH 49 (vegetatívne časti pre zber na zeleno dosiahli plný vývin) sa odporúča použiť vodný roztok kravského mlieka (1000 až 1500 litrov) s koncentráciou 18 l.hl-1, ktorý sa aplikuje na listy 3 až 4 krát v 7 dňových intervaloch. Odporúčaná dávka mlieka na jedno ošetrenie je 180 až 270 l.ha-1.

Obr. 3

Obr. 3: Porasty sóje (BBCH 19 - BBCH 49) je možné chrániť proti múčnatke aj aplikáciou roztoku kravského mlieka
(foto Ing. Danilovič, PhD.)

Neriedené mlieko sa používa proti mechanicky prenášaným vírusom ako vírus mozaiky tabaku (Tobacco mosaic virus – TMV), vírus mozaiky rajčiaka (Tomato mosaic virus – ToMV), vírus miernej škvrnitosti papriky (Pepper mild mottle virus – PMMoV)a vírus zelenoškvrnitej mozaiky uhorky (Cucumber green mottle mosaic virus – CGMMV) na špičkách prstov rukavíc a mechanickom rezacom náradí použitom pre všetky plodiny pestované v skleníkoch a interiéroch.

Pred a po každom kontakte s rastlinou je potrebné dezinfikovať použité rezacie náradie (nožnice) a špičky prstov rukavíc dvojsekundovým namáčaním do neriedeného kravského mlieka obsahujúceho najmenej 3,5 % bielkovín. Mlieko je potrebné pravidelne vymieňať pre zabránenie krížovej kontaminácii rastlín.

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách je kravské mlieko uvedené medzi látkami alebo výrobkami spôsobujúcimi alergie alebo neznášanlivosť. Na produkty obsahujúce tieto látky platia osobitné požiadavky, pokiaľ by mali zostávať na plodinách. Z tohto dôvodu je navrhnuté pozberové premývanie jedlých plodín a označenie spracovaných poľnohospodárskych komodít ošetrených s kravským mliekom.

Potenciálne zdravotné problémy spojené s používaním kravského mlieka týkajúce sa potravinovej alergie na laktózu a mliečne bielkoviny sa považujú za vyriešené obmedzením schváleného použitia, teda na vonkajšie aplikácie vo vinici a vnútorné aplikácie na zeleninu až do rastového štádia, v ktorom nie je prítomná zelenina.

Aplikácia kravského mlieka na sóju a ako dezinfekčný prostriedok na mechanické rezacie náradie a špičky prstov rukavíc nevzbudzuje obavy z hľadiska potravinovej alergie. Nepredpokladá sa, že podmienky použitia pre fungicídne a dezinfekčné funkcie (proti vírusom) povedú k prítomnosti rezíduí vzbudzujúcich obavy v potravinárskych a krmovinárskych výrobkoch.

Kravské mlieko nemá prirodzenú schopnosť ovplyvňovať endokrinný systém, neurotoxické alebo imunotoxické účinky. Používanie kravského mlieka nepredstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie.

Niektoré základné látky je možné použiť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 26. júna 2020 je uvedený Zoznam prípravkov na ochranu rastlín, pomocných prípravkov a základných látok povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. V tomto zozname je uvedených 18 základných látok (Equisetum arvense L. – praslička roľná, fruktóza, chitozán hydrochlorid, lecitíny, ocot, sacharóza, srvátka, hydroxid vápenatý, fosforečnan diamónny, hydrogénuhličitan sodný, Salix spp. kôra – kôra z vŕby, Urtica spp. – druhy rodu pŕhľava, peroxid vodíka, chlorid sodný, cibuľový olej, pivo, prášok z horčičných semien, slnečnicový olej), zvýraznená ich funkcia ako náhrady pesticídov a rozsah použitia.

Poďakovanie:

Vypracovanie tohto materiálu bolo financované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci riešenia úlohy odbornej pomoci s názvom „Využitie základných látok v ochrane rastlín“.