Biela hniloba – významná choroba olejnín
Biela hniloba je považovaná za jednu z najvýznamnejších chorôb slnečnice ročnej, kapusty repkovej pravej, formy ozimnej i sóje fazuľovej. Toto ochorenia spôsobuje huba Sclerotinia sclerotiorum, ktorá patrí k najdôležitejším, najškodlivejším a kozmopolitne rozšíreným patogénom napádajúcim viac ako 400 hostiteľských rastlín.
Patogén S. sclerotiorum môže infikovať všetky časti rastlín - korene, stonku, listy, puky, generatívne orgány (úbory, šešule, struky) a môže rastliny infikovať počas celej vegetačnej doby. Huba prežíva v pôde vo forme sklerócií, ktoré sa tvoria vo vnútri alebo na povrchu napadnutých rastlinných pletív a zabezpečujú pretrvávanie patogéna v pôde veľmi dlhé obdobie. Skleróciá môžu v pôde prežívať najmenej sedem rokov.
|
Obr. 1: Skleróciá vytvorené v stonke sú dôležitým orgánom, ktorým huba prežíva v pôde |
Zo sklerócií môže vyrásť mycélium patogéna, ktoré je schopné priamo infikovať korene a spodné časti stoniek rastlín. Za vhodných podmienok vyrastajú zo sklerócií apotéciá a z nich uvoľnené askospóry sú prenášané vetrom a môžu infikovať vyššie časti stoniek rastlín, listy a generatívne orgány.
|
Obr. 2: Skleróciá veľkých rozmerov sa môžu vytvoriť na úboroch slnečnice |
Najčastejšie sú využívané možnosti chemickej ochrany proti askospórovým infekciám rastlín (slnečnice i repky ozimnej), ktorá môže byť úspešná pri správnom načasovaní aplikácie fungicídov. Využitie fungicídov je obmedzené najmä proti myceliárnym infekciám koreňov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu zníženia ekologických a hygienických rizík pri používaní chemickej ochrany, je možné proti bielej hnilobe využiť aj biologické možnosti ochrany. Biologická ochrana predstavuje dôležitú ekonomickú a udržateľnú metódu ochrany rastlín.
Významnú skupinu v biologickej ochrane proti hube S. sclerotiorum predstavujú prirodzení nepriatelia fytopatogénnych húb - mykoparazitické huby (mykoparaziti). K takýmto hubám patrí Coniothyrium minitans, ktorý je úzko špecializovaným mykoparazitom infikujúcim skleróciá húb z rodu Sclerotinia. C. minitans má schopnosť parazitovať a spôsobiť degradáciu sklerócií fytopatogénnych druhov Sclerotinia sclerotiorum, S. trifoliorum, S. minor a S. cepivorum. Mykoparazit C. minitans preniká preniká do sklerócií a spôsobuje ich úplnú degradáciu. Vo vnútri parazitovaných sklerócií sa nachádza masa pyknospór a na povrchu sa tvoria pyknidy. Z pykníd sa uvoľňuje veľké množstvo pyknospór v mucilagénnej hmote. Pyknospóry prežívajú na povrchu sklerócií 1 - 2 roky.
Princíp pôsobenia biologických preparátov obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans spočíva v ich aplikácii do pôdy kde infikujú a parazitujú v pôde prítomné skleróciá huby S. sclerotiorum, degradujú ich a v priebehu niekoľkých mesiacov ich úplne zničia. K rozvoju spór mykoparazita dochádza najmä v prevzdušnenej povrchovej vrstve pôdy do hĺbky asi 10 cm, pri teplotách nad 1°C. Pri teplote 5°C C. minitans infikuje skleróciá počas 110 dní od ošetrenia. Ak teplota poklesne pod 0°C (pri zamrznutí pôdy) huba C. minitans zastavuje svoj vývoj. Po zvýšení teploty pôdy začína mykoparazitická huba znovu parazitovať ďalšie skleróciá. Pri teplotách nad 27°C mykoparazit zastavuje svoju činnosť, prečká v pôde až znovu nastanú priaznivé podmienky pre ďalší rozvoj. Prínosom ochrannej stratégie s použitím biologickej ochrany je aj ozdravenie pôdy, postupné zničenie zdroja inokula patogéna S. sclerotiorum v pôde a prerušenie jeho vývojového cyklu.
Aplikácia spór mykoparazita sa môže vykonať priamo na strnisko silne napadnutého porastu repky ozimnej, resp. slnečnice kde môže dôjsť k priamej kontaminácii novo vytvorených sklerócií huby S. sclerotiorum na povrchu pozemku. Rovnako je možná aplikácia a plytké zapravenie do pôdy pred sejbou repky či slnečnice, prípadne pred sejbou predplodiny.
Výsledky z mnohých poľných pokusov potvrdzujú vynikajúci potenciál antagonistickej huby Trichoderma harzianum v biologickej ochrane proti hube S. sclerotiorum. Druhy z rodu Trichoderma patria medzi aktívne mykoparazitické huby parazitujúce rôzne ekonomicky významné pôdne patogénne organizmy. Bežne sa vyskytujú v pôdnych ekosystémoch nielen ako parazity iných húb, ale môžu prežívať aj v avirulentnej symbióze s rastlinami. Niektoré kmene z rodu Trichoderma spp. vytvárajú mohutnú a dlhotrvajúcu kolonizáciu povrchu koreňov, prenikajú do epidermálnych buniek koreňov a dokonca aj niekoľko buniek pod ich úroveň. Tiež produkujú látky indukujúce lokalizované alebo systemické rezistentné reakcie, čo vysvetľuje ich malú patogenitu voči rastlinám. Toto spojenie rastlín s koreňovými mikroorganizmami vyvoláva podstatné zmeny v metabolizme rastlín, ktoré sú takýmto spôsobom chránené pred celým radom patogénov. Kolonizácia koreňov druhmi z rodu Trichoderma tiež často zvyšuje rast a rozvoj koreňovej sústavy, produkciu rastlín, rezistenciu voči abiotickým stresom a príjem a využiteľnosť živín.
Úspešnosť húb z rodu Trichoderma spp. využívaných ako bioagens podporuje aj ich vysoká reprodukčná schopnosť, schopnosť prežívať nepriaznivé podmienky, efektívny príjem živín, schopnosť prispôsobovať si rizosféru a tiež vysoká agresivita proti fytopatogénnym hubám a efektívne zvýšenie rastu rastlín vrátane ich obranných mechanizmov. Veľké množstvo mykoparazitických húb bolo sledovaných pre využitie v biologickej ochrane proti hube S. sclerotiorum, vrátane viacerých druhov z rodu Trichoderma: T. harzianum, T. virens, T. viridae, T. asperllum a T. gamsii. Mechanizmy pre potlačenie patogénov hubami z rodu Trichoderma spp. zahŕňajú mykoparazitizmus, kompetícia o priestor a zdroje výživy a antibióza. Rôzne kmene huby Trichoderma harzianum potláčajú výskyt aj ďalších pôdnych patogénov - niektorých druhov fuzárií (Fusarium culmorum, Fusarium oxysporum), húb z rodu Botrytis i druhy Rhizoctonia solani a Sclerotium rolfsii.
|
Obr. 3: Silne napadnutá slnečnica |
|
Obr. 4: Silne napadnutá repka |
