Ochrana rastlín v poľnohospodárstve - ekonomická úvaha
Abstrakt
Hospodárenie na ornej pôde v Európe čelí rastúcim obmedzeniam stanoveným pre používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín. Ako príčiny, tak aj dôsledky sú rôzne a hodnotia sa z hospodárskeho hľadiska.
Plodiny si vyžadujú opatrenia v oblasti ochrany rastlín. Aby sa pestovateľom umožnilo zabezpečiť si výnosy a ich akosť. Ochrana rastlín sa tak stáva poistkou vedúcou k rovnocennejšiemu príjmu. Navyše, osobitne chemická ochrana rastlín poskytuje pomerne vyššou pružnosť a účinnosť ako aj porovnateľne nižšie náklady na ochranu a opakované zásahy. Teda súčasná integrovaná ochrana rastlín s čiastočne prevládajúcim používaním chemických pesticídov zaručuje vysokú produktivitu práce s miernymi výrobnými nákladmi. Toto však natíska otázku, aký druh ochrany rastlín bude v budúcnosti spoločensky a z hľadiska životného prostredia príhodný, a zároveň tiež bude môcť byť z hľadiska svojej hospodárnosti aj vykonateľným.
V porovnaní s minulosťou má obyvateľstvo EÚ v priemere najzdravšiu, najpestrejšiu a zároveň aj najkvalitnejšiu ponuku potravín (pozri Kneifel, 2016). z hľadiska ochrany životného prostredia však poľnohospodárstvo v mnohých štátoch EÚ čelí tým najväčším spoločenským výhradám voči pesticídom, ktoré k pestrosti a akosti potravín prispievajú. Takto sa cena za nepriaznivé účinky spôsobené pesticídmi na okolité prostredie viac musí prenášať na znečisťovateľov. Sem patria náklady na ochranu pitnej vody a za narušenú biologickú rozmanitosť životného prostredia, za rezíduá pesticídov v potravinách a s nimi spojené narušené zdravie spotrebiteľa, a to predovšetkým náklady na registráciu a kontrolu pesticídov (pozri Bourguet, Guillemaud, 2016; Pimentel, 2005; Rickard, 2010; Sexton et al., 2007). Požiadavky jednotlivých dotknutých skupín zachádzajú oveľa ďalej. Napríklad, ak by malo prísť k narušeniu systému ekologického poľnohospodárstva, musí sa naďalej znižovať zaťaženie blízkymi, aj diaľkovými úletmi prípravkov na ochranu rastlín, napríklad používaním nízkoúletovej aplikačnej techniky. Okrem toho, ako náhradu za použitie chemických pesticídov jednotlivci alebo rôzne ustanovizne požadujú zriaďovanie oblastí biologickej rôznorodosti.
Podobní aktivisti volajú po čiastočnom alebo úplnom zákaze chemických pesticídov v chránených prírodných oblastiach (pozri BfN, 2018). Tento zoznam môže naďalej pokračovať zavedením výrazného zdanenia prípravkov na ochranu rastlín ako, napríklad, v Dánsku. Ochranu rastlín sťažuje zvyšujúca sa rezistencia. Budúce výzvy v ochrane rastlín sú však inej povahy. Zväčšujúce sa obmedzenia povoľovania pesticídov s očakávaným nedostatkom účinných látok a v spojení so zvyšujúcou sa rezistenciou nielen proti herbicídom, ale aj proti fungicídom a insekticídom sťažuje ďalšie uplatňovanie jestvujúcich pestovateľských systémov (pozri, napríklad, Bass et al., 2014 alebo Deising et al., 2008). Najneskôr v tomto bode sa stáva jasným, že toto sú tiež doma vyrobené problémy európskeho poľnohospodárstva. Veľmi tesné osevné postup s veľkými ekonomickými očakávaniami motivovali k intenzívnemu používaniu chemických prípravkov a na ochranu rastlín, v ktorých sa zároveň vykonávali opatrenia s jednostranným alebo nedostatočne širokým spektrom účinných látok. Neprekvapuje preto, že sa pre trvale udržateľné používanie pesticídov vypracovali niektoré národné akčné plány(NAP). Cieľom je znížiť mieru rizika pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Navyše sa zníži prekračovanie maximálnej povolenej hladiny pesticídov v potravinách. Zároveň sa má zlepšiť bezpečnosť pri narábaní s pesticídmi, verejnosť bude lepšie informovaná nielen o výhodách, ale aj o nebezpečenstve zo strany pesticídov, posilnia sa úradné poradenské služby, ako aj merateľnosť pesticídov a zvýši sa úspešnosť ich obmedzeného používania. Čo sa týka posledne menovaného, je tiež dôležité ich obmedziť ich používanie na nevyhnutnú úroveň (pozri, napríklad, NAP Germany 2017).
V tejto súvislosti si mnohí pestovatelia kladú otázku ako môžu prevádzkovať svoje hospodárstvo so ziskom pri dobrovoľnom pozmenení opatrení v oblasti rastlín bez toho, aby okamžite prešli na ekologické pestovanie alebo aby čelili ponukám na vyššie nájomné zo strany susediacich pestovateľov, ktorí svoju ochranu rastlín dobrovoľne nepozmenili. Možnosti sú mnohoraké ako v povahe opatrení na ochranu rastlín, tak aj podľa závislosti na príslušnej lokalite, postojoch a možnostiach pestovateľov. Vyskúšanie niečoho nového si vyžaduje odvahu, takže pestovatelia si rozumnú „licenciu na používanie pesticídov“ môžu zachovať pre použitie v budúcnosti. V osevných postupoch so silným zastúpením ozimných obilnín sem, napríklad, patrí ich rozšírenie o okopaniny alebo strukoviny a jarnú pšenicu. Okrem toho, v porovnaní so štandardným ošetrovaním herbicídmi, pásovou alebo bodovou aplikáciou herbicídov možno dosiahnuť nižšie prevádzkové a mzdové náklady. Niekedy si to však vyžaduje rozsiahle preskúmanie systému jeho používateľom. V prípade ozimnej pšenice, ktorá je v Nemecku a v strednej Európe najvýznamnejšou plodinou, je tento projekt ešte zložitejším, keďže sa viac používajú fungicídy a insekticídy a zároveň sa ťažko za ne nájde náhrada. Navyše štrukturálne alebo pôdne podmienky ako býva "bohatá úroda kameňov" alebo riziko erózie, ako aj klimatické podmienky nie vždy poskytujú požadovanú pružnosť osevného postupu, sortimentu odrôd alebo agrotechnických opatrení. Zložitosť pestovateľských systémov poľných plodín znamená, že opatrenia na ochranu rastlín majú často dosah na celý osevný postup. Musia sa navzájom zosúladiť voľba osevného postupu, odrody, hustoty porastu, typu, rozsahu a načasovania agrotechnických zásahov. Z tohto dôvodu by sa za základ ekonomického posudzovania mal brať len celý osevný postup. Porovnanie priemerného hrubého rozpätia však nepostačuje. Zmena v osevnom postupe totiž znamená tiež zmenu v cene práce. Z tohto dôvodu by sa ako porovnávací ukazovateľ mal brať obrat bez priamych vstupných nákladov (osivo, hnojivá, pesticídy) a mzdových nákladov. Tento ukazovateľ tiež berie do úvahy rôzne využitie pracovného času a mechanizácie pri zmene opatrení na ochranu rastlín. V závislosti na podmienkach danej lokality a oblasti môže byť jeho vplyv veľmi rozdielny. Napríklad, v osevnom postupe zameranom na obilniny s vysokým zastúpením ozimnej pšenice (napríklad ozimná pšenica ‒ ozimný jačmeň a repka olejná), možno špičkový pracovné zaťaženie v Auguste zmierniť zvýšeným podielom zastúpenia okopanín v osevnom postupe. K týmto zmenám v mnohých členských štátoch EÚ tiež čiastočne prispievajú Spoločná poľnohospodárska politika a mnoho legislatívnych opatrení v oblasti hnojenia. Zmenou osevných postupov sa tiež môže rozšíriť kapacita zberovej technológie a znížiť fixné náklady. V závislosti na počiatočnom osevnom postupe si tiež možno predstaviť aj nepriaznivé vplyvy. To platí tiež vtedy, keď sa berú do úvahy možnosti skladovania pozberaných produktov. Načrtnutie tejto otázky poukazuje na zložitosť jednotlivých hospodárstiev skrytú za zmenenými výrobnými systémami pestovania poľných plodín. Takéto zmeny si vyžadujú odideologizovanú zmenu myslenia. Z hospodárskeho hľadiska nie sú optimálnymi požiadavky niektorých aktérov na silné obmedzenie používania pesticídov a, napríklad, zákaz povolenia pre glyfosát, uvalenie veľmi prísneho obmedzenia na používanie pesticídov alebo ceny pesticídov. Potrebujeme objektivizáciu diskusie o používaní pesticídov, v ktorej sa merateľnosť účinnej látky alebo jej rezíduí nebudú zamieňať so škodlivosťou. Navyše je posúdenia systémov dôležité pre tieto diskusie, v ktorých sa ujasní, že extenzívnejšie poľnohospodárstvo v Európe môže viesť k intenzívnejšiemu poľnohospodárstvu s následnými škodami na životnom prostredí v iných oblastiach sveta (pozri, napríklad, Hertel, 2018). Z tohto pohľadu si tiež ochrana rastlín v európskom pestovaní poľných plodín vyžaduje skôr vývoj ako prevrat. Toto si však tiež od niektorých pestovateľov vyžaduje schopnosť prispôsobiť sa a ochotu odísť od dobre známych a osvedčených uzavretých osevných postupov. Mnohí pestovatelia v Nemecku po desaťročia pestovali široký sortiment plodín a príkladnou integrovanou ochranou rastlín. Toto si žiada ďalšie rozširovanie.
Kľúčové slová: integrovaná ochrana rastlín, celkové ekonomické zhodnotenie, vstupné náklady, mzdové náklady
Odkazy na literatúru
Bass et al. (2014): The evolution of insecticide resistance in the peach potato aphid, Myzus persicae, In: Insect Biochemistry and Molecular Biology 51, 41-51.
BfN (Bundesamt für Naturschutz) (2018): Auswirkungen von Glyphosat auf die Biodiversität. In: Postionspapier des BfN, Bonn, Januar 2018
Bourguet, B., Guillemaud, T. (2016): The Hidden and External Costs of Pesticide Use. In: Sustainable Agriculture Reviews, 19, 35-120.
Deising, H., Reimann, S. und S. F. Pascholati (2008): Mechanisms and significance of fungicide resistance. Braz J. Microbiol. 39(2): 286–295.
Hertel, T. (2018): Economic perspectives on land use change and leakage. Environmental Research Letters, 13/2018, https://doi.org/10.1088/1748-9326/aad2a4
Kneifel, W. (2016): Lebensmittel, so sicher wie noch nie. In: Science/APA, 30.6.16, 2016
NAP (2017): National Action Plan on the sustainable use of plant protection products. BMEL, Bonn, Germany.
Pimentel, D. (2005): Environmental and Economic Costs of the Application of Pesticides Primarily in the United States. In: Environment, Development and Sustainability. 7/2, 229-252.
Rickard, S. (2010): The value of crop protection: an assessment of the full benefits for the food chain and living standards. Hampton. Crop Protection Association.
Sexton, S.E.; Lei, Z.; Zilbermann, D. (2007): The economic of pesticides and pest control. In: International Review of Environment and Resource Economics. 271-326.