Všeobecne je v našich zemepisných šírkach najznámejšia vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi). Národný monitorovací program sleduje dva druhy karanténnych vrtiviek Pterandrus rosa (syn. Ceratitis rosa) a Rhagoletis fausta. Sledujeme aj výskyt neeurópskeho druhu vrtivky jabloňovej Rhagoletis pomonella. Nebezpečný je nový škodca orechov vrtivka Rhagoletis completa.

Pterandrus rosa (syn. Ceratitis rosa) sa SR ani v EÚ nevyskytuje. Vyskytuje sa iba v Afrike - Angola, Kongo, Etiópia, Guinea, Keňa, Malawi, Mali, Mozambik, Nigéria, Rwanda, Južná Afrika, Svazijsko, Tanzánia, Uganda, Zaire, Zambia a Zimbabwe a na ostrovoch Maurícius a Réunion. Pterandrus rosa je polyfág, hlavným hostiteľom sú citrusy. Minoritných hostiteľov je veľké množstvo, a to najmä jablone, hrušky, marhule, broskyne, slivky, vinič, rajčiak, ďalej avokádo, figy, mango a papája. Podrobné údaje o biológii Pterandrus rosa chýbajú, ale tento druh sa pravdepodobne podobá na vrtivku ovocnú (Ceratitis capitata) v biológii a schopnosti prežitia. Napadnuté ovocie vykazuje známky po nakladení vajíčok prepichnutím plodov. Škodca je dobrým letcom, šíreniu prospieva preprava napadnutého ovocia. Môže byť monitorovaný pomocou feromónových lapačov. Tieto sa umiestňujú na ovocných stromoch vo výške asi 2 m nad zemou.

Rhagoletis fausta sa v SR ani v EÚ nevyskytuje. Vyskytuje sa v Kanade a USA (hlavne severovýchod a severozápad). Jej hlavnými hostiteľmi sú čerešne (Prunus avium a Prunus cerasus), potenciálne je ohrozený celý rod Prunus sp.. Príznakom z napadnutia škodlivým organizmom sú vajíčka kladené pod pokožku plodov hostiteľských rastlín. Vývin lariev trvá 2-5 týždňov. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde pod hostiteľskými rastlinami. Dospelce môžu žiť po dobu až 40 dní. Dospelce sú 3-4 mm dlhé, čierne. Pri kontrole sa hľadajú drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok, okolo ktorých obvykle dochádza k zafarbeniu pokožky. Dospelce lietajú na krátku vzdialenosť. Preprava infikovaných plodov je hlavným spôsobom prenosu do predtým neinfikovaných oblastí. Rizikom je preprava ovocia, ktoré obsahuje živé larvy, prípadne aj kukly v pôde. Rhagoletis fausta môže byť monitorovaná pomocou žltých lepových lapačov, ktoré odchytávajú obe pohlavia.

Rhagoletis pomonella (vrtivka jabloňová) legislatívne patrí medzi Tephritidae (neeurópske druhy) uvedené v prílohe č. 1 NV SR 199/2005 Z. z.. Hlavným hostiteľom je jabloň, zriedkavejšie aj marhuľa, čerešňa, prípadne slivky a hloh. Za rok má tento škodca spravidla iba jednu, v teplejších oblastiach dve generácie. Prezimuje v štádiu kukiel v pôde pod hostiteľskými rastlinami. Imága sa roja od júna do augusta. Dospelce môžu žiť po dobu až 40 dní. Po párení samičky zapúšťajú vajíčka jednotlivo pod pokožku plodov. Vyliahnuté larvy najprv vŕtajú chodbičky pod pokožkou plodov (jabĺk), neskôr prenikajú hlbšie do dužiny. Vývin lariev trvá 2 – 5 týždňov. Dospelé larvy opúšťajú plody a plytko v pôde sa zakuklia. Príznakom napadnutia sú kľukaté chodbičky pod pokožkou jabĺk alebo drobné vpichy v mieste vykladených vajíčok. Červivé plody podliehajú hnilobe. Rozrezaním podozrivých plodov zistíme buď chodbičky alebo larvy škodcu. Nezamieňať s červivosťou vyvolanou obaľovačom jablčným, ktorého húsenice majú vyvinuté končatiny i hlavu. Dospelce lietajú do vzdialenosti 100 m. Rizikom je preprava napadnutého ovocia, ktoré obsahuje živé larvy, prípadne aj preprava kukiel v pôde. Imágo je 5 – 6,4 mm dlhé, čierne so žltými priečnymi prstencami na brušku (samičky ich majú 4, samčeky 3). Jeden pár priehľadných krídel je zdobený hnedými šikmými prúžkami. Vajíčko je biele, podlhovasté  0,7 až 1 mm dlhé. Larva dosahuje v dospelosti dĺžku 8 až 10 mm. Je žltobiela, beznohá a bezhlavá. Kukla (pupárium) je 4 – 6,5 mm dlhá, žltohnedá a má vajcovitý tvar. Rhagoletis pomonella môže byť monitorovaná pomocou žltých lepových lapačov, ktoré odchytávajú obe pohlavia.

Rhagoletis completa  pochádza zo Severnej Ameriky, odkiaľ bola rozšírená do Európy v roku 1986. Prvé údaje o výskyte z Európy pochádzajú zo Švajčiarska. Ďalej sa škodca rozšíril do Talianska (1993), Slovinska (1997), Francúzka (2007), Chorvátska (2008), Rakúska a Nemecka (2009), Maďarska (2011).  Hostiteľskými rastlinami sú len druhy rodu Juglands - orech: Juglans regia,  Juglans californica, Juglans nigra a Juglans hindsii. Zvyčajne sa v plode nájde iba jeden vpich okolo ktorého dochádza k farebným zmenám šupky.  Priemerný počet vajíčok na jeden vpich je 21,8. Tri larválne štádia sa vyvíjajú v šupke plodu, vyzreté larvy opúšťajú šupky, aby sa zakuklili v pôde.   Škodca môže byť  najjednoduchšie identifikovaný ako larva v plodoch alebo dospelce na lapačoch. Larvy tunelujú v šupke orechov, pričom tieto mäknú a rozkladajú sa a na škrupine sa vytvárajú škvrny. Poškodené šupky sa ťažko odstraňujú. Ak je napadnutie zavčasu, ešte počas vývoja jadra, môže dôjsť k zvrašteniu, stmavnutiu a splesneniu jadra a opadu  plodov zo stromu. Rhagoletis completa má iba jednu generáciu do roka. Samičky kladú vajíčka pod pokožku plodov a za 3 až 7 dni sa z nich liahnu larvy. Larvy majú tri štádia vývinu a kŕmia sa šupkou zvyčajne 2 až 5 týždňov, kuklia sa v pôde pod stromami a v štádiu kukly aj prezimujú. Obdobie diapauzy trvá od októbra do júna. Dospelé jedince sa objavujú od júla do  augusta, v poľných podmienkach prežívajú do 40 dní,  sú schopné sa šíriť aktívne preletom veľkých vzdialeností ako aj pomocou vetra. Rýchlosť rozširovania dospelých jedincov je vysoká a môže dosiahnuť až 300 km/rok. V medzinárodnom obchode je hlavným spôsobom rozšírenia škodcu do nenapadnutých oblasti prevoz plodov so živými larvami.  Po zistení výskytu Rhagoletis completa  je dôležité odstránenie a likvidácia napadnutých orechov. Chemická ochrana je zameraná na likvidáciu dospelých jedincov pred nakladením vajíčok. S chemickou ochranou je potrebné začať začiatkom júla a v 7 – 14 dňových intervaloch ju opakovať do doby asi 1 mesiac pred zberom. Vajíčka nakladené po tomto termíne už nemajú dostatok času na vývoj a spôsobenie škody.  Autorizované sú prípravky proti žravým a cicavým škodcom na ovocné dreviny na báze deltamerthrinu Decis EW 50, Delta EW 50 a Decis Protech.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti