Úvod / Informácie / Ochrana rastlín / Odborné články

Nové druhy karanténnych strapiek

24-01-2018
Ing. Alena Škuciová | Alena.Skuciova@uksup.sk
ÚKSÚP – OOR Topoľčany

Aj keď pojem karanténny škodlivý organizmus náš rastlinolekársky zákon neuvádza, naďalej zostáva karanténou súbor preventívnych, kontrolných, izolačných a eradikačných opatrení s cieľom zabráneniavýskytu, potlačenia, zachovania alebo eradikácie populácie škodlivého organizmu na určitom území, prieskumom výskytu škodlivých organizmov úradnýprieskum vykonávaný počas určitého obdobia naúčely zistenia vlastností populácie škodlivých organizmovalebo ich výskytu a monitoringom škodlivých organizmov sústavný proces sledovania a vyhodnocovania populácie škodlivýchorganizmov a ich vlastností. Národný monitorovací program ukladá fytoinšpektorom ÚKSÚP-u povinnosť monitorovať na území Slovenskej republiky strapku Thrips setosus (nemá zatiaľ slovenský názov) a z ostatných škodlivých strapiek monitorujeme Thrips palmi (strapka Palmiho).

Obr. 1: Strapka Thrips setosus

Obr. 1: Strapka Thrips setosus
foto: http://www.thrips-id.com/en/2017/01/28/thrips-setosus/

V rámci EPPO regiónu bol výskyt Thrips setosus potvrdený iba v Holandsku. Ďalšie výskyty sú zaznamenané v Ázii, a to konkrétne v Indonézii (ostrov Sumatra), Japonsku a Kórei. Hostiteľské rastliny tejto strapky môžu byť rôzne, je výrazne polyfágny druh. V Japonsku bola nájdená na rastlinách papriky, uhorky, tekvice, tabaku, hrášku, sezame (Sesamum), rajčinách, baklažáne, zemiakoch, vike a okrasných rastlinách, napr. Abelia spathulata, Brassica olearacea var. acephala, Chrysanthemum morifolium, Dahlia, Hippeastrum, Iris, Liriopeplatyphylla, Oenothera, Ophiopogon jaburan, Tagetes. V Kórei bol výskyt zistený na ryži. V Holandsku sa potvrdil výskyt na  rastlinách hortenzie (Hydrangea).

Nebezpečenstvo Thripssetosus je v tom že je prenášačom Tomato spotted wilt virus TSWV, čo je vírus, ktorý má široký rozsah hostiteľov vrátane hospodársky dôležitých druhov zeleniny a okrasných rastlín. Živí sa na listoch rastlín, na ktorých zanecháva typické príznaky – striebristé škvrny s tmavými vpichmi. V Holandsku boli pozorované aj poškodenia kvetov. Tento škodca sa neživí peľom rastlín.

Obr. 2: Tomato spotted wilt virus (TSWV) - vírus bronzovitosti rajčiaka, príznaky na plode

Obr. 2: Tomato spotted wilt virus (TSWV) - vírus bronzovitosti rajčiaka, príznaky na plode
foto: https://www.apsnet.org/publications/imageresources/Pages/FI00132.aspx

Vírus TSWV je celosvetovo rozšírený. V chladnejších oblastiach sa viróza vyskytuje najmä v rýchliarňach, v teplejších oblastiach virózu možno nájsť aj v poľných podmienkach. Rozšírenie vírusu súvisí s rozšírením hlavného vektora virózy strapky západnej Frankliniella occidentalis. Rezervoárom vírusu môžu byť divo rastúce rastliny a buriny, ktoré môžu byť aj prechodným stanovišťom vektorov a vo viacročných rastlinách a trvalkách môže vírus prezimovať. Citlivé sú najmä hviezdica prostredná a žltnicamalokvetá, ďalej štiav, skorocel, žihľava, orlíček, durman, ľuľok, ľuľkovec, ľuľok čierny, mlieč, starček, hrachor, blen, prvosienka, kapucínka, pohánka a iné.Infikované okrasné rastliny, alebo divo rastúce rastliny môžu byť aj bez príznakov. (Obzvlášť rastúce pri vyšších teplotách. Po prenesení do chladu sa objavia výrazné symptómy.)

Príznaky vírusu TSWV na rastlinách závisia od druhu, citlivosti odrody, stavu a vývojového štádia rastlín, podmienkach prostredia (teplota, hnojenie), na spôsobe vzniku infekcie (primárna, sekundárna) a na konkrétnom vírusovom kmeni. Širokému okruhu hostiteľských rastlín odpovedá rozmanitosť špecifických príznakov: Ochorenie začína drobnými, neostro ohraničenými, chlorotickými alebo bronzovými škvrnami, najskôr na báze listov, často šíriacimi sa po žilnatine, ktoré postupne nekrotizujú.Listy sa deformujú, krútia smerom nadol, stonky sa ohýbajú, žilky hrubnú.Na listových stopkách, alebo stonke rastlín sa objavujú tmavo hnedé až čierne pásiky. Na plodoch sa objavujúvpadnuté, sústredené, jasné až nekrotické kruhové vzory zasahujúce do vnútra pletív.Výrazné sú žlté až hnedé koncentrické krúžky, alebo rôzne kresby. Príznaky môžu byť ovplyvnené poškodením časti rastliny saním strapkami.

Ochorenie prenášajú aj naše domáce druhy: Tripstabaci, Frankliniella tenuicornis, Frankliniella fuscaa udomácnený druh strapka západná Frankliniella occidentalis.

Strapky sa môžu nakaziť len v štádiu lariev po 15 minútovom saní, potom nastáva latentné štádium 3-10 dní. Prenos infekcie perzistentne spôsobujú dospelé strapky, najefektívnejšie po 22-30 dňoch. Strapka prenáša infekciu TSWV počas celej doby života, čo môže byť aj 3 mesiace. Infekcia TSWV neprechádza na potomstvo.

Thrips palmi (strapka Palmiho) môže napádať napr. papriku, tekvicovité a okrasné skleníkové rastliny, napr. aubergínia, chryzantéma, tekvica, cyklámen, fikus a orchidea.Je to teplomilná strapka, ktorá je takmer na nerozpoznanie od druhu Thrips tabaci. Životný cyklus od vajíčka po vajíčko trvá pri teplote 25°C 17,5 dňa. Thrips palmi nemôže prezimovať v našich podmienkach vo voľnej prírode. Pupárium sa nachádza v pôde. V ňom sa vyvíjajú dospelce. Strapka je približne 1 mm veľká, telo je jasnožlté a štetiny sú černavé. Tykadlá majú len sedem článkov, najväčší je šiesty - predposledný, na ktorého konci je nepatrný kužeľček, tzv. stylus. Tykadlové články I. a II. sú bledé, niekedy takmer biele, druhý je nepatrne tmavší, žltkastý, tretí až piaty sú pri tmavších jedincoch hnedé až červenohnedé, pri svetlejších v spodnej tretine až polovici svetlejšie až svetložlté. Šiesty článok je tmavý. Druhé larválne štádium sa sťahuje do pôdy. V našich skleníkových podmienkach by mohol celý vývinový cyklus trvať 4 až 6 týždňov a môže sa opakovať niekoľkokrát za rok.Ide predovšetkým o strapku kvetov, deformujúcu kvety a plody. Listy nadobúdajú v dôsledku cicania bronzový nádych.