Temperament hospodárskych zvierat
Pod pojmom temperament hospodárskych zvierat si podobne ako pri človeku predstavujeme spôsob správania, najmä vo vzťahu k určitým podnetom. Niektorí autori sa domnievajú, že podľa reakcie na jeden neznámy podnet sa dá odhadovať, aká bude reakcia na iné, rôzne neznáme situácie. Podľa iných autorov sa temperament v rôznych situáciách môže prejavovať odlišne. Podľa autorov situačne špecifického konceptu temperamentu je to dôsledok evolúcie a adaptácie na rôzne selekčné tlaky. Prejavy temperamentu v odlišných situáciách sa vyvinuli samostatne, nezávisle na sebe. Niektoré jedince môžu byť v napríklad v novom prostredí plaché, ale pri kontakte s cudzími jedincami sa prejavujú ako smelé. Chovatelia od nepamäti temperament intuitívne hodnotia pri všetkých druhoch hospodárskych zvierat. Temperament si chovatelia všímajú, hodnotia a spájajú najmä s ľahkosťou a bezpečnosťou manipulácie, správaním pri dojení, pri práci alebo iných kontaktoch s človekom aj inými zvieratami. Najmä v chove koní je dlhá tradícia hodnotenia temperamentu vo vzťahu k výcviku, tréningu aj pracovnému využitiu.
Pri vedeckom skúmaní temperamentu sa našli vzťahy k rôznym produkčným ukazovateľom, zdraviu aj reprodukcii. Pokojný temperament pozitívne ovplyvňuje denné prírastky, hmotnosť jatočného tela, veľkosť cenných mäsitých častí aj krehkosť mäsa. Jatočná výťažnosť ani plocha musculus longissimus pri dobytku nie je vyššia, napriek vplyvu na hmotnosť jatočného tela. Pri ošípaných jedince s pokojnejším temperamentom majú menej vád mäsa, väčšiu plochu musculus longissimus, ale majú aj vyšší podiel tuku v jatočnom tele. V chove dojníc majú jedince s pokojným temperamentom lepšiu dojnosť aj dojiteľnosť, vyšší obsah mlieka aj bielkovín, lepšiu odolnosť voči mastitíde aj edému vemena. Temperament má vplyv aj všeobecne na zdravotný stav, najmä ochorenia súvisiace s funkciami imunitného systému, napríklad respiratórne ochorenia. V oblasti reprodukcie kravy s pokojným temperamentom ľahšie zabrezávajú, majú ľahšie pôrody aj lepšiu natalitu. Pri prasniciach je nižšia mortalita prasiatok. Bojazlivejšie býky začínajú kopuláciu neskôr, ale v plodnosti nie je rozdiel. Smelé a zvedavé jedince sa ľahšie a rýchlejšie zoznamujú s novým prostredím a technologickými prvkami v prostredí. Táto vlastnosť je dôležitá najmä v súvislosti so zavádzaním moderných technológií ako napríklad dojacie roboty. Zníženie miery strachu zo zmien v prostredí má vplyv aj na úroveň welfare hospodárskych zvierat.
Temperament sa spravidla hodnotí podľa správania v testoch s novými podnetmi alebo v novom prostredí. Nový podnet môže byť človek, predmet alebo situácia v ktorej sa ozve neznámy zvuk, zviera je zasiahnuté prúdom vzduchu prípadne vody. Ako nové podnety na testovanie sa používajú predmety, s ktorými sa testované jedince pravdepodobne ešte nestretli - vedrá, dopravné kužele, teniska, plastové fľaše, blikajúce svetlá, detská tamburína, vianočný stromček, výstražné trojuholníky a podobne. Testovanie môže prebiehať aj formou manipulácie pri oddeľovaní od skupiny, hodnotením správania počas obmedzenia pohybu v klietke alebo počas dojenia. Pri malých prasiatkach sa používa aj test otočenia na chrbát, v ktorom sa hodnotí ako rýchlo sa prasiatko začne otáčať naspäť a koľko na to potrebuje pokusov.
Individuálne rozdiely temperamentu dosahujú vysoké hodnoty opakovateľnosti a stability. Vysoké hodnoty dedičnosti znakov v správaní aj skóre získavané pri hodnotení rôznymi testami umožňuje genetickú selekciu na typ temperamentu. Rôzni autori preto odporúčajú zahrnúť behaviorálne znaky súvisiace s temperamentom do šľachtiteľských programov a selekčných postupov. V niektorých chovateľsky vyspelých krajinách je už dnes temperament súčasťou selekčných indexov v chove dobytka. V Nemecku je temperament hodnotený 5 bodovou stupnicou podľa správania počas dojenia. V selekčnom indexe je zahrnutý v spoločnom ukazovateli spolu s dojiteľnosťou. Podobne je temperament zohľadnený v selekcii v Austrálii v spoločnom ukazovateli s veľkosťou tela a dlhovekosťou. V Dánsku je do spoločného ukazovateľa zahrnuté utváranie vemena a končatín. Ďalšou krajinou, kde je v selekcii zohľadnený temperament je Švédsko. Relatívna váha pre temperament vo Švédskom selekčnom indexe je 6, v Dánsku 2 a v Austrálii 3,51.
Z doterajšieho vývoja je možné predpokladať rozšírenie hodnotenia temperamentu a jeho využitie v selekčných indexoch do ďalších krajín ako aj pre iné druhy hospodárskych zvierat. Perspektívne sa rozvíja využitie hodnotenia temperamentu v chove ošípaných. Začlenenie temperamentu do selekčných indexov hospodárskych zvierat môže chovateľom poskytnúť ekonomické výhody v konkurencii na trhu. Prináša zníženie pracovnej náročnosti, zlepšenie niektorých produkčných aj reprodukčných ukazovateľov a v neposlednej rade môže zvýšiť aj životnú pohodu – welfare hospodárskych zvierat.