Predpoklad masívneho zvýšenia používania antimikrobiálnych látok u zvierat do roku 2030
Množstvo antimikrobiálnych látok, ktoré sa podávajú zvieratám určeným na ľudskú spotrebu, by podľa nových výskumov malo vzrásť o 52% a do roku 2030 by malo dosiahnuť 200 000 ton, pokiaľ sa nepoužijú politiky na obmedzenie ich používania.
Výskumníci z Zürichu, Princeton a University of Cambridge vykonali prvé globálne hodnotenie rôznych intervenčných politík, ktoré by mohli pomôcť obmedziť predpokladaný nárast antimikrobiálneho použitia pri výrobe potravín. Ich výsledky, uvedené v časopise Science, predstavujú alarmujúcu správu z už pesimistických odhadov uskutočnených v roku 2010, ktoré boli vyvolané najmä najnovšími správami o vysokom antimikrobiálnom použití u zvierat v Číne.
V modernom chove hospodárskych zvierat sa používajú veľké množstvá antimikrobiálnych látok na prevenciu chorôb a podporu rastu. V celosvetovom meradle dostávajú zvieratá takmer trikrát viac antibiotík ako ľudia, aj keď väčšina z nich nie je medicínsky potrebná a mnohé nové kmene infekcií rezistentných na antibiotiká sa u ľudí bežne objavujú pričom pochádzajú z hospodárskych zvierat. Keďže svetový dopyt po mäse rastie a poľnohospodárstvo pokračuje v prechode z extenzívneho poľnohospodárstva a malých podnikov na intenzívnejšie postupy, používanie antimikrobiálnych látok pri výrobe potravín bude čoraz viac ohrozovať účinnosť týchto liekov na záchranu života.
Globálne politiky založené na užívateľskom poplatku a prísnejšej regulácii by mohli pomôcť zmierniť tieto zlovestné prognózy. V rámci politiky užívateľských poplatkov by sa financie mohli investovať do vývoja nových antimikrobiálnych látok alebo na zlepšenie hygieny fariem na celom svete, aby sa znížila potreba antibiotík, najmä v krajinách s nízkym a stredným príjmom. V porovnaní s bežným scenárom by celosvetová regulácia stanovujúca limit 50 mg antimikrobiálnych látok na kilogram zvierat ročne v krajinách OECD mohla znížiť celosvetovú spotrebu o 60% bez ovplyvnenia hospodárskeho vývoja súvisiaceho s hospodárskym rastom v krajinách s nízkymi príjmami. Takáto politika však môže byť náročná na presadzovanie v prípade obmedzených finančných zdrojov. Alternatívnym riešením by mohlo byť zavedenie užívateľského poplatku vo výške 50% bežnej ceny na veterinárne antimikrobiálne látky: to by mohlo znížiť celosvetovú spotrebu o 31%.
Dôležitým obmedzujúcim faktorom pri vykonávaní tohto globálneho hodnotenia bolo sprístupnenie dostatočných údajov o množstvách a cenách z predaja veterinárnych antimikrobiálnych látok. Táto štúdia je založená na verejne dostupných údajoch, ktoré pochádzajú z 37 krajín.
Journal Reference:Thomas P. Van Boeckel, Emma E. Glennon, Dora Chen, Marius Gilbert, Timothy P. Robinson, Bryan T Grenfell, Simon A. Levin, Sebastian Bonhoeffer, Ramanan Laxminarayan. Reducing antimicrobial use in food animals. In Science, 2017; 357 (6358): 1350 DOI: 10.1126/science.aao1495
Spracoval: Ing. Andrea Lehotayová, PhD.