Klieštik včelí ničí včely u nás a aj u susedov
Včelári na Slovensku nachádzajú desiatky prázdnych úľov. Úhyn včiel pozorujú už od minuloročnej jesene. Je to dôsledok vlaňajšej teplej zimy, keď sa premnožil parazit klieštik včelí.
Klieštik Varroa destructor zasiahol najmä tzv. zimnú generáciu včiel, ktorá sa liahla vlani v auguste. Za normálnych podmienok mala prežiť prinajmenšom do marca, no parazit sa postaral o to, že táto generácia nevydržala a uhynula. V úľoch zostalo len málo včiel a nové sa nedokážu liahnuť tak rýchlo. Preto včelári nachádzali prázdne úle už v októbri a novembri.
Podobnú situáciu hlásia aj v okolitých krajinách, dokonca v USA či Kanade. Podľa predbežných odhadov Českého svazu včelařů, v Českej republike prišli včelári cez zimu, najmä kvôli varroáze, zhruba o 35 % včelstiev. Epidémia je podobná tej zo zimy medzi rokmi 2007 a 2008, pri ktorej zahynula tretina včiel. Trvalo potom niekoľko rokov, než sa ich počty zvýšili.
Úhyny včiel
Ako nás informoval doc. MVDr. Juraj Toporčák, PhD. z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, situácia na Slovensku vyzerala doteraz relatívne dobre, zaznamenané úhyny boli pod 10 %, avšak je predpoklad, že aj u nás dôjde k oveľa väčším výpadkom.
„Uvidíme, čo urobila zima u nás. Predošlé roky boli veľmi slabé, včelstvá na mnohých miestach plodovali, to znamená, že klieštik varroa sa pokojne mohol rozmnožovať ďalej. Práve som sa vrátil zo služobnej cesty v Taliansku a aj na severe Talianska sme videli 30- až 40-percentné výpadky včelstiev. Nie je to nič nové. Škandinávske krajiny, Veľká Británia a Belgicko hlásia zimné úhyny od 25 do 30 %, Nemecko a Francúzsko okolo 15 %, stredoeurópske krajiny od 10 - 12 %, ale aj USA a Kanada zaznamenávajú ročné straty na včelstvách od 30 do 35 %,“ konštatoval odborník.
Podľa jeho slov, normálne, biologicky sú v našich európskych podmienkach výpadky včelstiev do 10 %. Ak sú už straty vyššie, je to problém, najmä kvôli opeľovacej činnosti.
„Treba si uvedomiť, že chorobnosť včiel má negatívny dopad nielen na produkty včiel, na množstvo populácie včelstiev, ale aj na poľnohospodársku produkciu a životné prostredie - rapídne zníženie opeľovania entomofilných rastlín a následné zníženie hektárových výnosov úrody. Farmári tak môžu mať v súvislosti s oslabenými včelstvami starosti s úrodou. Mnohí poľnohospodári, ktorí túto otázku podceňujú, môžu byť prekvapení, že opelenie porastov nebude dostatočné. Prirodzene, má to dopad aj na med - bude menšia produkcia medu, to znamená, že tento nedostatok využijú rôzni zahraniční dovozcovia. To môže zväčšiť priestor pre špekulantov a priekupníkov, ktorí predávajú namiesto pravého medu rôzne napodobeniny,“ zdôraznil doc. Juraj Toporčák.
Kombinácia faktorov
Ako uviedol, od roku 2003 boli v Európe a v Amerike zaznamenané vysoké strany včelstiev. V roku 2006 bol zavedený termín Colony Collapse Disorder (CCD), ktorý sa snažil charakterizovať vzniknutý jav u včiel. CCD je charakterizovaný tým, že dochádza k rýchlej strate dospelých včiel zo včelstva. Žiadne mŕtve včely sa nenachádzajú vo vnútri úľa alebo v jeho tesnej blízkosti. V konečnej fáze kolapsu, je často prítomná len matka s malou hŕstkou novo vyliahnutých dospelých včiel. V takýchto včelstvách sa často nachádza značné množstvo zaviečkovaného plodu a medné zásoby. V Spojených štátoch včelári vykázali počas zimného obdobia 2006 – 2007 okolo 38 % priemerné straty včelstiev. Príčina CCD nebola konkrétne určená, avšak mnoho teórií zahrňovalo hladovanie, mikroorganizmy, klieštiky, elektromagnetické žiarenie alebo účinok pesticídov.
„Myslíme si, že je to kombinácia viacerých faktorov - sú to samotné choroby, vonkajšie životné prostredie a najmä slabšia výživa. Mnoho faktorov ovplyvňuje aj používanie liečiv - rozhodujúcim faktorom je vonkajšia teplota. Avšak nie každé liečivo možno používať v produkčnom období, v čase znášky. Kým na národnej úrovni a úrovni krajín EÚ nie je možné používať antibiotiká a sulfónamidy ani v prevencii a ani v terapii, v mnohých iných krajinách vo svete je bežnou praxou využívanie týchto liečiv vo včelstvách. Následným importom medu z týchto krajín do EÚ hrozí riziko výskytu medov na trhu s rezíduami antibiotík a sulfónamidov,“ hovorí skúsený veterinárny lekár.
Bez používania liečiv proti klieštikovi V. destructor je zvládnutie včelárstva nemysliteľné. Riziko dlhodobého používania jedného liečiva však vedie k vzniku rezistencie klieštika na daný preparát. U niektorých populácií klieštikov V. destructor sa vyvinula rezistencia k rade liečiv. Druhým rizikom je prítomnosť nežiaducich liečiv v mede a riziko konzumácie takéhoto medu konzumentom.
Klieštikovitosť včiel
Čo je to vlastne klieštikovitosť (Varroasis apium)? Je to parazitárna choroba včiel, ale aj včelieho plodu vyvolaná klieštikom Varroa destructor. Patrí medzi nebezpečné nákazy a podlieha povinnému hláseniu. Na Slovensku nie je povinné hlásenie z dôvodu celoplošného výskytu. Je považovaná aj za najväčší stresujúci faktor, ktorý má za následok buď opustenie včelstiev zanechajúc včelstvo s matkou a plodom, alebo až celkový úhyn včelstiev. Klieštik sa taktiež považuje za vektora mnohých infekčných chorôb včiel a včelieho plodu.
Klieštik je parazit patriaci do čelade Dermanyssidae a po prvýkrát bol zistený v roku 1904 v Indonézii na včele indickej (Apis cerana). Prvá informácia o parazitovaní klieštika na včele medonosnej (Apis mellifera) je z roku 1959 z Číny. Následne bol zavlečený na všetky kontinenty okrem Austrálie. Na Slovensku bol po prvýkrát diagnostikovaný v roku 1978.
Klinické príznaky choroby sa objavia až po dlhšej dobe, najskôr 2 - 3 roky od nakazenia včelstva a následne počas zimného obdobia hynú.Charakteristické príznaky choroby zisťujeme na mladých včelách. Z napadnutého plodu sa liahnu včely s nedokonale vyvinutými nohami alebo krídlami (resp. chýbajú), poprípade so skráteným bruškom a podobne. Zdravé včely takéto postihnuté včely vynášajú a vyhadzujú pred úľ, kde tieto hynú.
