Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Kone

Vplyv pracovného využitia koní na zdravotný stav pohybového aparátu

22-03-2019
Ing. Eva Mlyneková, PhD..; prof. Ing. Marko Halo. PhD. | eva.mlynekova@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Medzi najzákladnejšie podmienky úspešného chovu koní a ich športového využitia patrí zdravotný stav. Pre dosiahnutie optimálneho výkonu v akejkoľvek jazdeckej disciplíne musia byť kone vo vrcholnej fyzickej a psychickej kondícii. Jazdci musia vedieť, že bez týchto dvoch faktorov je úspech nepravdepodobný. Okrem toho, veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim riziko úrazu pri jazdení je vzťah medzi koňom a jazdcom. Od týchto faktorov sa odvíja dĺžka kariéry, ktorú môže pozitívne ovplyvniť tréner a vek, v ktorom kôň začína súťažiť. Jedným z hlavných dôvodov krátkej kariéry koní v športe je poškodenie kostí a svalov a s tým spojené zdravotné problémy. Vo všetkých jazdeckých disciplínach je jedným z najdôležitejších dôvodov vedúcich k zníženej výkonnosti poškodenie pohybového aparátu koní. Mnoho koní v dnešnej dobe trpí dlhodobým a často aj neúspešne liečeným krívaním, bolestivosťou alebo neochotou spolupracovať. Jednou z foriem pomoci je využitie fyzioterapie, ktorá sa stáva stále viac vyhľadávanou metódou.

Počas našej štúdie sme analyzovali zdravotný stav pohybového aparátu 50 koní, z toho 25 kobýl, 22 valachov a 3 žrebce teplokrvných plemien vo vekovej kategórii od 4 do 25 rokov, pričom 29 koní bolo vo veku do 10 rokov a 21 koní bolo starších ako 10 rokov. Zo všetkých sledovaných koní bolo 33 zameraných na šport – 13 koní parkúr, 10 koní drezúra, 10 koní western. Športovo testované kone dosiahli základnú a strednú športovú  úroveň. Ďalších 12 koní bolo využívaných na hobby jazdenie, rekreáciu a 5 koní bolo bez jazdeckého využitia.

Sledované kone podstúpili fyzioterapeutické ošetrenia s rôznou frekvenciou, v konkrétnych prípadoch 1 – 5 ošetrení. Pri analýzach sme sa zameriavali na 21 oblastí konského tela, ktoré vykazujú najväčšiu problematickosť.

Zistili sme, že medzi najčastejšie problémy kostrového aparátu z celkového počtu 50 koní patrí krčná oblasť a hlavne prvý krčný stavec atlas. Atlas, jeho rotácia alebo zakliesnenie sa vyskytuje až u 2/3 koní. Tento problém môže byť spôsobený mnohokrát neuváženou manipuláciou, tlakom na oblasť zátylku pri vodení alebo preprave, ale aj silne pôsobiacou rukou jazdca pri tréningu. Atlas býva vo väčšine prípadov zrotovaný do strán alebo v horších prípadoch zakliesnený o druhý krčný stavec axis. Mnoho koní s týmto problémom sa prejavuje neochotou uvoľniť sa, stuhnutím alebo krívaním, ktoré môže byť aj na panvových končatinách, u mladých zvierat môže byť zastavená alebo znížená intenzita rastu.

V našom pozorovaní až 64 % koní trpelo problémami s krčnými stavcami, tieto bývajú posunuté mimo krčnú os do strán. Tento posun spôsobuje krívanie na hrudníkové končatiny, stuhnutosť a neohybnosť. Príčinami posunov bývajú pády, pošmyknutia, problémy pri preprave alebo zlá manipulácia s koňmi. Hrudníková, bedrová a krížová časť stavcov býva často namáhaná hmotnosťou jazdca, zlým a nesediacim sedlom alebo nevhodným tréningom, z týchto dôvodov prichádza v tejto oblasti k prepadu stavcov. Prepad stavcov je zníženie stavcových tŕňov pod úroveň ostatných stavcov a pôsobí na oko ako priehlbina na chrbtici. Tieto priehlbiny zle pôsobia na vnútorné orgány, obzvlášť na trávenie a pohyblivosť koní. Problém prepadov stavcov sa vyskytoval až u 54 % koní. 40 % sledovaných koní vykazovalo problémy v panvovej oblasti, ktorá býva často krivá a jedna časť panvy býva predsunutá alebo položená vyššie alebo nižšie oproti druhej strane. Krivá panva pôsobí stresujúco na celý pohyb koní, kone sú jednostranné a neohybné, vo viacerých prípadoch sa vyskytuje aj krívanie. Niektoré kone môžu trpieť týmto problémom už od narodenia, kedy v pôrodných cestách prišlo ku skriveniu panvy, alebo mali úraz a tým sa panva určitým smerom posunula Ako najčastejší problém pri hrudníkových končatinách bol pozorovaný posun ramenných kĺbov. Problém možno pozorovať pri výrazne osvalenejšej jednej časti pŕs, kone často krívajú alebo majú kratší krok jednej končatiny, v našom prípade ním trpelo až 38 % koní. Niekedy si kôň natoľko na tento problém zvykne, až začne chronicky krívať, pretože si vytvorí nový pohybový vzorec. Odstránenie tohto vzorca je veľmi namáhavé a je potrebné ramená vyrovnať a koňa pravidelne osvaliť.

Obr. 1

Až 90 % ošetrení bolo vykonaných z dôvodu zníženia výkonnosti, chronických problémov alebo bolestivosti, ktoré zaznamenali majitelia a ošetrovatelia koní počas dlhších pozorovaní. To potvrdzuje skutočnosť, že jazdci a tréneri by mali rozvíjať harmonický pohyb koní. Iba správnym tréningom, optimálnym zaťažením a dostatočnou kondíciou dokážeme zachovať zdravie a predísť stresovým situáciám na konskom tele bez poškodení.

U sledovaných mladých koní vo veku 4 – 10 rokov (29 koní) bolo predpokladané, že ich zdravotný stav bude lepší ako dokázalo ošetrenie. Z celej skupiny až takmer 77 % koní trpelo zaseknutým a zrotovaným atlasom, a skoro 56 % posunom krčných stavcov. Tieto oblasti bývajú postihnuté problémami pri náročnom obsadaní mladých koní, prílišných nárokov na oblasť krku, ktoré pôsobia vysokým napätím na zátylok a papuľu koňa pri jazdení, čo sa odráža na posunoch jednotlivých stavcov. Takmer polovica koní s týmto problémom trpela stuhnutosťou a neuvoľneným krokom, ktoré po navrátení stavcov na správne miesto vymizli a kone uvoľnene pracovali. V oblasti sedla a bedrovo-krížovej oblasti sa nachádzalo u vyše 50 % koní prepadnutie stavcov. V oblasti hrudníkových končatín, bol najviac postihnutý ramenný kĺb (49 % koní) a v zadnej časti tela sa u 45 % koní vyskytovala krivá panva.

Obr. 2

U sledovanej skupiny starších koní vo veku 11 – 25 rokov (21 koní) sme zistili problémy s výraznými posunmi stavcov v krčnej oblasti, tieto posuny mimo os boli výraznejšie ako u koní mladších. Tieto problémy sa vyskytovali až vo vyše 75 % prípadov. Alarmujúci je aj výskyt zrotovaných a zakliesnených prvých krčných stavcov atlasov, ktoré sa našli až u 70 % koní. Problematiku krčných stavcov dopĺňa zakliesnenie a zrotovanie axisu až u 40 % vzorky. Celá oblasť krku týchto koní bola nadmerne opotrebovaná, kone trpeli výraznou stuhnutosťou, mnohokrát aj krívaním panvových končatín. Výrazným znakom týchto koní bolo prepadnutie stavcov v chrbtovej oblasti a spazmus svalov. Spazmy sa najčastejšie vyskytovali v oblasti krku, lopatiek a problematických chrbtových stavcov.

Pri rozdelení koní podľa jazdeckého zamerania sme zistili, že 13 koní využívaných na parkúrové jazdenie, ktoré podstupujú náročné skokové tréningy a preteky, sú fyzicky náročne skúšané a ich telo trpí viac ako telo koní drezúrnych alebo westernových, mali výrazný problém v oblasti krku, atlasu (77 % koní) a krčných stavcov (54 % koní). U väčšiny parkúrových koní sa jeden z ramenných kĺbov výrazne predsunul a podvihol oproti druhému ramennému kĺbu. Z tohto dôvodu môžeme kone aj rozdeliť na pravákov a ľavákov, pričom jedno plece, prsia a lopatka sú vždy viac osvalené, až 46 % prípadov. Krk týchto koní bol tuhý a zatvrdnutý. Uvoľnenie týchto spazmov a napravenie ramenných kĺbov výrazne pomáha pri zvýšení pohodlia, ale aj výkonnosti koní.

U drezúrnych koní sme zistili že až 9 z 10 sledovaných koní malo výrazné posuny krčných stavcov, a atlas – prvý krčný stavec bol výrazne posunutý do strán až u 8 koní. Silne pôsobiaca ruka jazdcov a výrazné zubadlá majú negatívny vplyv na pohodlie koňa, ale hlavne na jeho zdravie. Dlhé nepriaznivé pôsobenie na krčnú oblasť môže časom preniesť problém na panvové končatiny. Zo sledovaných drezúrnych koní štyri mali krivú panvu a posunuté vrcholy bedrových kostí, čo môže znamenať aj signál o prenášajúcom sa probléme z krku na zadnú časť tela, ktorá je u koňa motorom a obzvlášť u drezúrnych koní je potrebná jej rovnosť a uvoľnenosť pre podsadenie a akciu panvových končatín.

Obr. 3

Westernové kone (10 koní) najviac trpeli problémami v oblasti chrbtice a krku. Prvý krčný stavec bol zrotovaný u 8 koní z 10, a posun krčných stavcov bol diagnostikovaný u 6 koní. Krčné stavce vykazovali menšie opotrebenie ako u drezúrnych koní, kde napätie vo vyklenutom krku je väčšie ako u koní s krkom pozvoľne spusteným. Krk týchto koní bol uvoľnenejší a nachádzalo sa na ňom menej svalových spazmov ako u predchádzajúcich skupín koní. V oblasti hrudníkových, bedrových a krížových stavcov sa u 70 % koní nachádzalo prepadnutie stavcov. Tieto prepady sa nachádzali prevažne na miestach, kde končia westernové sedlá. Tlak týchto sediel môže byť v niektorých prípadoch natoľko silný, až dokáže dlhodobým pôsobením tieto stavce postupne zatláčať pod úroveň ostatných stavcov. Z tohto dôvodu je nevyhnutné používanie dobre sediacich a pasujúcich sediel.

Skupina koní pre hobby a rekreáciu bola tvorená 12 koňmi. Aj u tejto skupiny koní bol najvýraznejším problémom prvý krčný stavec – atlas, ktorý bol zrotovaný u 80 % koní. Rotácia atlasu mohla byť vyvolaná mnohými vonkajšími vplyvmi od pádov, pošmyknutí, trhaní sa pri uväzovaní až po problémy pri preprave, nárazy alebo nevhodné zaobchádzanie. Nakoľko od atlasu vystupujú dlhé chrbtové svaly siahajúce takmer po celej dĺžke chrbta, mnoho koní kríva na panvové končatiny, je ubolených alebo neohybných. 60 % koní malo posunuté krčné a hrudníkové stavce mimo os a pokrivenú panvu. Až polovica sledovaných koní mala na tele svalové spazmy, ktoré sa nachádzali najčastejšie v oblasti krku a v sedlovej oblasti.

Skupinu koní bez jazdeckého využitia tvorilo 5 koní. Aj u týchto koní bolo najčastejším problémom posunutie krčných stavcov a rotácia atlasu. Tieto kone trpeli výraznými spazmami v oblasti prepadov hrudníkových stavcov, zatuhnutím krčných svalov a tvrdosťou lopatiek.

Prehľad porúch zdravotného stavu pohybového aparátu koní nám iba poukazuje, že iba správny tréningový postup a správna chovateľská prax je kľúčom k úspechu a k spokojnosti majiteľa.