Biotechnológie ako súčasť plemenárskej práce v chove koní
Chov koní patrí v posledných desaťročiach skôr do kategórie záujmových a športových aktivít. Kone sú využívané v rekreačno-športových aktivitách a v menšej miere ako ťažné zviera. Za účelom získania čo najvýkonnejšieho jedinca je pohyb plemenných zvierat veľký. Kone sú z tohto pohľadu veľkým internacionálnym artiklom. Za účelom získania špičkového jedinca sú vynakladané veľké aktivity v oblasti moderných biotechnologických metód, a zároveň sú jedince podrobované náročným testačným kritériám. Všetky tieto aktivity smerujú iba k jednému cieľu, a to k dosiahnutiu čo najvýkonnejšieho jedinca. No z genetického pohľadu je takýto jedinec považovaný za úžitkového jedinca. Tento fakt ale nebráni chovateľom týchto koní vynakladať vysoké finančné prostriedky na dosiahnutie cieľa – zisk vysokovýkonného koňa, ktorý bude výkonný v športe, bude konštitučne tvrdý, aby bez väčších problémov zniesol vysokú záťaž, zároveň mal dobrý charakter a ľahkú jazditeľnosť. K takýmto úspešným plemenám patrí aj plemeno Zangersheide. Plemenná kniha Zangersheide bola založená v roku 1992, ale prvý kôň do Zangersheide prišiel už v roku 1963, bol to Richette Z. Chov v žrebčíne začal keď po zranení bola veľmi úspešná kobyla Heureka Z zaradená do chovu a to v roku 1972. V sedemdesiatych rokoch získalo Zangersheide stovky hanoverských kobýl. Dôležitým aspektom výberu bol vek v ktorom tieto kone dosiahli výsledky v športe. Väčšina z nich mala už za sebou úspešnú športovú kariéru alebo boli z preverených športových rodín. Po mnohých hodnoteniach a tisíckach rötgenov bolo vybratých päťdesiat kobýl do chovu. Tieto kobyly boli pripustené Anglo-normanom Almé Z (Ibrahim x Ultimate x Cyrus). Narodené kobyly boli neskôr pripustené holštýnskym žrebcom Ramiro Z (Raimond x Cottage Son x Logenshileisser). V roku 1985 Zangersheide malo možnosť si najať legendárneho Cor de la Bryere (Rantzau x Lurioso x Landau) na jednu sezónu.
Počas dekád nastalo veľa zmien v plemennej knihe Zangersheide. Až do začiatku 90-tych rokov boli všetky kone Hannoverského plemena.Samotná plemenná kniha bola založená až po zhruba dvadsiatich rokoch intenzívnej chovateľskej práce, v roku 1992. Je veľmi liberálna a otvorená, pružne sa prispôsobuje moderným trendom a globalizácii, veľký dôraz je tiež kladený na marketing a podporu chovateľov. Je ako ostatné chovateľské dokumenty vedená v štyroch jazykoch: anglicky, nemecky, holandsky, francúzsky.
V roku 2004 bola založená dcérska organizácia Z-France, ktorá sa venuje iba frankofónnym chovateľom. Meno žriebät by malo začínať na prvé písmeno jeho otca a „Z“ ako sufix. Plemenná kniha Zangersheide je členom WBSH, organizácie združujúcej najvýznamnejšie plemenné knihy športových plemien koní.
V žrebčíne Zangersheide neexistuje testovanie mladých zvierat formou výkonnostných skúšok. Žriebätá a kobyly je možné zaradiť do plemennej knihy iba na základe doloženého pôvodu. Ročne ide do selekcie žrebčekov približne 30 žriebät z vlastného chovu a 10 žriebät z ostatných chovov, ktoré žrebčín od pôvodných majiteľov vykupuje do svojho vlastníctva. Žrebce sú vo veku dva a pol roka predvybraté komisiou do chovu a dostanú dočasnú pripúšťaciu licenciu do veku päť rokov, kedy sú znovu hodnotené. Selekčným kritériom je rodokmeň, zdravotný stav, na ktorý je kladený veľký dôraz, charakter a skokové schopnosti. U plemenníkov starších ako trinásť rokov sa tiež posudzuje úroveň ich potomstva. Výkonnosť na športových kolbiskách je pre toto plemeno, vzhľadom k absencii skúšok výkonnosti, vlastne jediným priamym ukazovateľom úspešnej chovateľskej práce. Aby bolo možné porovnávať kone pretekajúce v rôznych krajinách a na rôznych úrovniach, zostavili v Zangersheide metodiku hodnotenia koní podľa bodového hodnotenia jednotlivých súťaží. Čím ťažšia a prestížnejšia súťaž, tým vyššie bodové ohodnotenie za určité umiestnenie kôň dostane. Každoročne sú potom zostavované rebríčky najlepších koní podľa tohto bodového ohodnotenia, pričom pre desať najlepších koní je pripravená finančná odmena v celkovej výške 30 000 eur. Okrem finančnej odmeny pre desať najlepších športových koní však v chovateľskom združení Zangersheide nájdeme mnoho iných podporných a motivačných aktivít pre chovateľa. Pre mladé kone do siedmich rokov je určený Z-festival, čo je každoročná prehliadka pre chovateľov z celého sveta, na ktorej môžu prezentovať a porovnávať svoje mladé nádeje. Samozrejmosťou sú predvádzacie dni plemenných žrebcov.
V žrebčíne Zangersheide majú veľmi kvalitný chovný program, ktorý sa stal každodennou rutinou, využívajú tu moderné biotechnologické metódy ako napr. umelá inseminácia, embryo transfer, klonovanie. Tento koncept je založený na výskume. Nachádza sa tu archív s viac ako 10 000 krvných analýz, ktoré sú im k dispozícii. Mladé kone prvýkrát röntgenujú vo veku šiestich mesiacov a potom vo veku troch rokov, prípadne aj medzi tým. Týmto výskumom zistili, že mladé kone, ktoré nemali čip vo veku osemnásť mesiacov, vo vyššom veku sa u nich už neobjavil.
Dnes sa už v žrebčíne robí len malý výskum, pretože spolupracujú spolu s univerzitami, laboratóriom Van Haeringen v Wageningene (Holandsko) a Cryozootech. Žrebčín Zangersheide sa snaží objasniť a neustále dopĺňať pomocou DNA genofond svojich koní.
V minulosti chovatelia zvykli chodiť s ich kobylami za chovateľmi žrebcov. Léon Melchior kúpil prístroj na výskum semena. V tom čase si väčšina univerzít niečo také nemohla dovoliť. Bol to Hamilton Thorne „Ivos“, vrchol tohto typu zariadenia na výskum semena. Kvôli tomuto výskumu boli schopní robiť lepšie dávky semena, a to zapríčinilo lepšie výsledky v oplodnení. Vycibrenosť tejto techniky spôsobila, že stačila iba jedna dávka semena na oplodnenie vajíčka. Táto technika vyžaduje expertízu a nie je veľmi rozšírená, ale to dávala výhodu žrebčínu Zangersheide v športe, že ich žrebce nemusia pripúšťať tak veľa. Endoskopická asistovaná reprodukcia bola rozhodujúca pre históriu písanú v Lanakene. Táto technika bola vymyslená predovšetkým kvôli predraženým semenám niektorých plemenných žrebcov. Táto metóda bola len malý krok od in-vitro reprodukcie a embryotransferu. Výskumom semena je už dnes možné zistiť pohlavie ešte nenarodeného žriebäťa. U tohto novo vytváraného vysoko výkonného plemena sa za účelom maximálne efektívneho využitia jedincov v chove využívali najmodernejšie biotechnologické metódy – embryotransfer a klonovanie. Tieto metódy sa využívajú hlavne pri koňoch s bohatou športovou kariérou alebo pri kastrátoch. V roku 2003 spolupráca vedcov dvoch amerických univerzít vyústila do narodenia klonu muly, a v tom istom roku oznámil taliansky tím vedcov vedený prof. Gallim narodenie prvého klonu koňa. Klonovanie je proces, v ktorom sa využívajú somatické bunky ako veľmi účinný nástroj pre rozmnožovanie zvierat s unikátnym genotypom, alebo ako ochrana ohrozených živočíšnych druhov. Klonovanie za účelom vzniku totožných jedincov je prevádzané dvoma spôsobmi:
- Produkcia identických dvojčiat – klonovanie delením embryí. Celá procedúra sa odohráva vo vedeckých laboratóriách, kde je pomocou mikromanipulátoru rozdelené skoré embryo (morula, prípadne blastocysta) na dve (max. 4) časti. Rozdelené embryo musí obsahovať ako vnútorné, tak aj vonkajšie bunky, aby mohlo dôjsť k jeho bezproblémovému vývoju. Po rozdelení sú embryá prenesené do maternice náhradnej matky, kde sa ďalej vyvíjajú. Takto vzniknuté mláďatá sú geneticky totožné a narodia sa tak identické dvojčatá. Týmto spôsobom bolo naklonovaných veľa živočíšnych druhov. Kone boli týmto spôsobom klonované v 80. rokoch minulého storočia profesorom Twink Allenom vo Veľkej Británii.
- Klonovanie prenosom jadier. Na rozdiel od prvej uvedenej metódy, kde je možné získať maximálne 4 embryá, môžeme použitím tejto druhej metódy dosiahnuť takmer neobmedzený počet naklonovaných embryí (vzorka tkaniva darcu obsahuje miliardy buniek).
Budúci vývoj klonu je výsledkom nielen samotných laboratórnych postupov jeho prípravy, ale podieľa sa na ňom tiež veľa tzv. epigenetických zmien. Ide o zmeny v génoch, pri ktorých nedochádza k zmene v genetickom kóde jedinca (DNA). Gény sa menia následkom chovania samotných organizmov, napr. zlá výživa matky pri žrebnosti vedie k stresu, čo sa prejaví zmenou expresie génu pri klone. Všeobecne sa uvádza, že do roku 2010 bolo narodených 65 klonov špičkových koní, z toho sa 50 podarilo vyprodukovať firme ViaGen (Texas, USA). V Európe poskytuje služby v oblasti klonovania francúzska spoločnosť Cryozootech. Treba dodať, že obidve firmy spolupracujú s univerzitnými laboratóriami buď v USA alebo v Taliansku. Prvým športovým koňom, z ktorého vznikol klon, bol valach Prieraz, niekoľkonásobný svetový víťaz vytrvalostných pretekov. Stalo sa tak v roku 2005 v Taliansku, a opäť na tom mal podiel prof. Galli. Jeho slová o narodení Pieraza 2 jasne dokladajú ako je proces klonovania náročný: „Pieraz 2 sa narodil z prenosu 34 embryí do 12 kobýl. Diagnostikovali sme 3 žrebnosti, ale iba z jednej vznikol klon“.
No i napriek tomu sa v športe objavujú klony úspešných koní - napríklad CHELLANO ALPHA Z sa narodil 25. júla 2008. Bol to prvý naklonovaný žrebec v Žrebčíne Zangersheide. Štartoval ako prvý naklonovaný kôň na oficiálnych pretekoch. Je prvý klon, po ktorom sú licentované žrebce. Chellano Alpha Z je klon legendárneho Chellano Z.
Ďalším úspešným klonom je LEVISTO ALPHA Z, medailista na Belgickom šampionáte mladých koní v kategórií štvorročných koní. Absolvoval dve bezchybné kolá na Belgickom šampionáte mladých koní v kategórií štvorročných koní.
Ďalším naklonovaným koňom v parkúrovom športe je AIR JORDAN ALPHA Z narodený 1. apríla 2009. Je to klon Air Jordan Z.
Neustály posun v moderných biotechnologických metód nám dáva príležitosť posúvať výkonnostnú úroveň koní stále vyššie a to je cieľ každého chovateľa športových koní.
