Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hydina

Technologicko-chovateľské postupy pre jednotlivé systémy chovu nosníc

13-11-2018
Ing. Ivan Pavlík, PhD.; Ing. Matúš Hrebík; Ing. Vojtech Brestenský, CSc.; Ing. Ján Huba, CSc. | ivan.pavlik@vuzv.sk
NPPC – VÚŽV Nitra
(zdroj: Slovenský chov jún 2018, str. 24-26)

Konzumné slepačie vajcia sú neodmysliteľnou súčasťou racionálnej výživy obyvateľstva. Aj keď sme v ostatných rokoch pozorovali viaceré negatívne názory na ich vplyv na ľudské zdravie, najnovšie výsledky výskumu potvrdzujú opodstatnenosť konzumácie vajec, ktoré sú zdrojom mnohých cenných živín. V produkcii slepačích vajec je Slovensko stále sebestačné (jedna z mála komodít živočíšnej výroby).

Podľa údajov NPPC - Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sa ku koncu roka 2017 na Slovensku chovalo 6 118,2 tis. sliepok, ktoré tak predstavovali 50,4 % zo všetkej chovanej hydiny. Do tohto počtu sú zarátané nosnice produkujúce konzumné, ale aj násadové vajcia. Taktiež sú tu zahrnuté aj sliepky chované v drobnochove, určené na produkciu vajec v rámci samozásobenia domácností. Nosnice produkujúce konzumné vajcia v intenzívnych chovoch (cca 2,5 milióna) vyprodukovali viac ako 737 miliónov vajec. Priemerná znáška všetkých sliepok (produkujúcich konzumné aj násadové vajcia) bola na úrovni 203 vajec na nosnicu a rok. V nasledujúcom texte by sme vás radi oboznámili so základnými systémami chovu nosníc určených na produkciu konzumných vajec. Tieto môžeme rozlíšiť na veľkovýrobné a drobnochovateľské. Veľkovýrobné systémy chovu sa ďalej členia na klietkové a alternatívne. Alternatívne systémy sú prezentované technológiou chovu na podstielke, prípadne roštoch, resp. kombináciou roštov a podstielky, voliérovým systémom a výbehovými technológiami chovu.

Obr.: Znáškové hniezda v stredne veľkom chove hydiny na tzv. gazdovskom dvore

Obr.: Znáškové hniezda v stredne veľkom chove hydiny na tzv. gazdovskom dvore

Plemenitba v chovoch sliepok určených na výrobu konzumných vajec

Vo veľkovýrobných podmienkach sa na produkciu vajec využívajú výlučne špecializované hybridy tvorené na báze kríženia vybraných línií odvodených z čistokrvných populácií najvýkonnejších nosivých a kombinovaných plemien sliepok. V drobnochove sa na tieto účely môžu využívať aj čistokrvné plemená. Význam majú hlavne vybrané nosivé plemená – leghornka biela, vlaška jarabičia, ako aj kombinované plemená – hempšírka, plymutka, rodajlendka, sasexka, amrokska, prípade národné plemeno oravka, ktorá je veľmi vhodným plemenom najmä do ťažších prírodných podmienok. Osobitnou skupinou sú drobnochovy zamerané na záujmový chov sliepok určených aj na špecializované výstavy. V rámci veľkovýrobných podmienok rozlišujeme bieloškrupinové a hnedoškrupinové hybridy sliepok. V súčasnosti sú viac preferované hybridy produkujúce vajcia s hnedou farbou škrupiny. Bieloškrupinové hybridy sú šľachtené na báze medzilíniového kríženia leghornky bielej. V minulosti bol významný najmä hybrid Shaver Starcross 288. Momentálne majú najväčší význam komerčné hybridy Hy- Line W 36, Dekalb White, Hisex White a Lohmann LSL-LITE. Pri znáškovom cykle do 90 týždňov veku produkujú 423 – 429 vajec s priemernou hmotnosťou 62 – 63 g. Spotreba krmiva na deň je na úrovni 98 – 109 g. Hnedoškrupinové hybridy sú šľachtené na báze medziplemenného kríženia, pričom jednotlivé línie vychádzajú z plemien hempšírka, rodajlendka, sasexka a plymutka pásikavá. Najvýznamnejšími hybridmi v tejto skupine sú Isa Brown, Lohmann Brown, Hy-Line Brown, Hisex Brown či maďarský hybrid Tetra SL. V drobnochovateľských podmienkach sa veľmi dobre osvedčili nosnice českého hybridizačného programu Dominant. Úžitkovosť hnedoškrupinových hybridov sa pohybuje na úrovni 416 – 422 vajec pri znáškovom cykle do 90 týždňov veku; priemerná hmotnosť vajec je 62 – 63 g; spotreba krmiva na deň znášky dosahuje úroveň 110 – 112 g (Arpášová, 2017). Podľa zisťovania NPPC - Výskumného ústavu živočíšnej výroby Nitra na Slovensku dominuje hybrid Lohmann Brown (46,62 %), nasledovaný hybridom Hy-Line Brown (26,06 %) a ISA Brown (18,04 %). V drobnochovateľských podmienkach je možné využiť vlastné liahnutie hydiny, ktoré si vyžaduje spoločný chov sliepok s kohútmi. Liahnutie môže prebiehať prirodzeným spôsobom (kvočky), ale výhodné je aj umelé liahnutie v malých liahňach. Drobnochovatelia taktiež s obľubou nakupujú odchované mládky (vo veku 15 – 17 týždňov). Veľkovýroba vajec je založená na nákupe jednodňových kurčiat, ktoré sú produkované v špecializovaných podnikoch zameraných na výrobu a liahnutie násadových vajec. Jednodňové kurčatá sú triedené podľa pohlavia (sexované) s využitím viacerých techník (japonská kloakálna, períčková, kolorsexing). Nakúpené kurčatá sú odchovávané v špecializovaných halách (častokrát na samostatných farmách), pričom sa odporúča využívať rovnaké technológie ako v chove dospelých nosníc.

Veľkovýrobné systémy chovu nosníc

Vo veľkovýrobných podmienkach sa produkuje najväčšia časť konzumných vajec určených na výživu obyvateľstva. Reprezentuje ich klietkový systém chovu, ktorý by sa dal označiť ako intenzívny a alternatívne systémy, ktoré tvorí systém založený na chove sliepok na podlahe (hlboká podstielka, rošty, kombinácia podstielky a roštov), voliérový systém chovu a systém s využitím výbehov. Niektoré z alternatívnych systémoch môžeme označiť ako intenzívne (hlboká podstielka, rošty), iné (výbehové) ako polointenzívne. V intenzívnych systémov sa zväčša využívajú bezokenné haly s riadenou mikroklímou, usmerňovaným svetelným režimom a automatizovanými systémami kŕmenia a napájania nosníc. Na Slovensku jednoznačne dominujú klietkové technológie (80,5 % nosníc), nasledované podstielkovou technológiou chovu (11,66 % nosníc).

Klietkový systém chovu

Od 1.1.2012 sa v celej Európskej únii na ustajnenie sliepok môžu používať len tzv. obohatené klietky. Využitie konvenčných klietok (plocha na jednu nosnicu 550 cm2) je prísne zakázané! V tabuľke 1 sú uvedené základné požiadavky na obohatené klietky. K základným obohacujúcim prvkom patrí väčšia plocha klietky na jednu ustajnenú nosnicu, znáškové hniezdo vytvárajúce intímne prostredie počas znášania vajca, bidlo umožňujúce hradovanie sliepok, zariadenie na brúsenie pazúrov a popolisko umožňujúce prirodzené správanie sliepok v oblasti starostlivosti o perie. V obohatených klietkach sa však vyskytuje väčšie množstvo poškodených vajec v porovnaní s konvenčnými klietkami. Dno klietok je väčšinou roštové. V podroštových priestoroch sú umiestnené trusné pásy, alebo je odstraňovanie trusu zabezpečené pomocou zhrňovacích lopát. Pri klietkových technológiách sa na kŕmenie používajú žľabové kŕmidlá s rôznymi typmi dopravníkov (reťazový, diskový, dopravník s plochou reťazou) alebo portálové kŕmne zariadenie. Dno kŕmidla by malo byť umiestnené v jednej rovine s podlahou klietky, aby sa dosiahla optimálna poloha tela sliepok pri kŕmení. Na napájanie sa zväčša využívajú kvapkové napájačky. 

Tabuľka 1: Požiadavky na obohatené klietky

Tabuľka 1

Alternatívne systémy chovu

Najvýznamnejším z alternatívnych systémov je chov nosníc na podlahe. Tento systém je charakterizovaný voľným ustajnením nosníc v halách s využitím hlbokej podstielky, roštov alebo kombinácie podstielky a roštov. Pri výrobe konzumných vajec sa využívajú zväčša podstielkové technológie na báze rezanej slamy. Ustajnenie nosníc na podstielke umožňuje realizáciu prirodzeného správania zvierat (hrabanie, popolenie a pod.). Negatívom môže byť väčšie riziko prenosu ochorení a problémy vznikajú aj pri zanášaní vajec mimo určené znáškové hniezda. Taktiež môžeme pozorovať viac znečistených vajec. Systém chovu na roštoch, resp. kombinácii roštov a podstielky sa vo väčšej miere uplatňuje pri systéme chovov rodičov produkujúcich násadové vajcia. Pochopiteľne dajú sa použiť aj pri chove nosníc. Roštové technológie zjednodušujú odstraňovanie trusu. Pri kombinácii podstielky a roštov platí zásada, že čím väčšia je zaroštovaná plocha, tým vyššia môže byť hustota obsadenia haly. Pri alternatívnych systémoch chovu je veľmi dôležité znáškové hniezdo. Dno je z pozinkovanej siete, na ktorej je uložená umelá tráva zo syntetického materiálu. Z podlahy hniezda sa vajcia vygúľajú na dopravník, ktorý od podlahy oddeľuje zábrana prekážajúca sliepkam ďobať do vajec. Hniezda sú vybavené automatickým vyháňacím systémom, ktorý zabraňuje bezdôvodnému vysedávaniu sliepok v hniezde (Gálik et al., 2015).

Voliérový systém je akousi kombináciou systému chovu v hale a klietkovej technológie. Nad podlahou (podstielka, rošty) sa nachádzajú tzv. úrovne (etáže), na ktorých sliepky odpočívajú, kŕmia sa a pod. Podľa príslušných smerníc môžu byť pri tomto systéme využité maximálne štyri úrovne, ktoré musia byť od seba vzdialené minimálne 45 cm. Úroveň je tvorená plastovými alebo kovovými roštmi, nad ktorými sa nachádzajú bidlá. Cez rošty prepadáva trus na dopravníkový pás (Gálik et al., 2015).

Ďalší z alternatívnych systémov využíva výbehy. Hovoríme buď o systéme chovu v hale s možnosťou výbehu (gazdovský chov alebo free range), alebo o tzv. ekologických chovoch založených na neobmedzenom pobyte sliepok vo veľkých, často trávnatých výbehoch. Tento systém však nadobúda prvky vysokej extenzivity, a preto je vhodný len pre chovateľov, ktorí vedia predávať vajcia, resp. produkty z nich s vyššou pridanou hodnotou. Význam alternatívnych systémov bude do budúcnosti narastať aj vzhľadom na meniace sa postoje obyvateľov k welfare zvierat.     

V alternatívnych systémoch chovu nosníc sa na kŕmenie využívajú rôzne skupinové kŕmidlá, ktoré sú zavesené  na pohyblivých lanách, resp. reťaziach, čo umožňuje ich optimálne výškové nastavenie. Do kŕmidiel je krmivo distribuované rôznymi dopravníkmi (zväčša reťazové alebo diskové). Využívajú sa aj žľabové kŕmidlá. Pri napájaní sa môžu využiť kvapkové (niplové) alebo klobúkové napájačky. V tabuľke 2 sú uvedené základné požiadavky na alternatívne systémy chovu nosníc.

Tabuľka 2: Požiadavky na alternatívne systémy chovu

Tabuľka 2

Vo voliérových systémoch chovu sú tieto podmienky doplnené o ďalšie parametre, ktoré uvádza tabuľka 3.

Tabuľka 3:  Doplňujúce požiadavky pre voliérové systémy chovu

Tabuľka 3

Vo výbehových systémoch sa podmienky dopĺňajú ďalšie parametre, uvedené v tabuľke 4.

Tabuľka 4:  Doplňujúce požiadavky pre výbehové systémy chovu

Tabuľka 4

Mikroklíma a výživa vo veľkovýrobných systémoch chovu nosníc

Po odchove sú mládky presúvané do chovných hál. Samotnej znáške predchádza tzv. prípravné obdobie (3-4 týždne pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti), keď uskutočňujeme tento presun mládok. Termoneutrálna zóna dospelých nosníc je v rozpätí 18 až 20 °C. Dolná hranica sa dá pri dobre skonštruovaných halách s min. troma etážami klietok v zimnom období udržať aj bez vykurovania. Pri teplotách medzi 20 až 25 °C klesá spotreba krmiva, avšak pri správnej výžive, s dostatkom dusíkatých látok, nemusí dochádzať k poklesu znášky. Teploty nad 26 °C majú za následok výrazný pokles znášky. Dlhšie pôsobenie teplôt nad 26 °C môže spôsobiť tepelný úpal, ktorý môže končiť úhynom (Weis et al., 2008). Preto treba v letnom období regulovať teplotu v halách (správna ventilácia, kropenie striech hál  a pod.). Optimálna vzdušná vlhkosť je pri nosniciach na úrovni 65 až 75 %. Z dôvodu regulácie teploty, prašnosti ale aj množstva škodlivých plynov (amoniak, oxid uhličitý, oxid uhoľnatý) je dôležité zabezpečiť správnu výmenu a rýchlosť prúdenia vzduchu. V závislosti od ročného obdobia treba na 1 kg živej hmotnosti vymeniť od 1 – 2 m3 vzduchu (v zime) po 7 – 10 m3 (v lete). Rýchlosť prúdenia vzduchu môže byť do 1,5 m.s-1; pri teplotách nad 25 °C do 2 m.s-1. Na zabezpečenie ventilácie sa používajú rôzne systémy podtlakového, pretlakového alebo rovnotlakého vetrania. Podtlakový spôsob vetrania pri umiestnení ventilátorov odsávajúcich opotrebovaný vzduch na jednej pozdĺžnej stene haly je vhodný pre podlahové systémy chovu na podstielke a roštoch pri šírke haly do 12 m. Čerstvý vzduch sa nasáva ventilačnými otvormi ovládanými silou podtlaku alebo nasávacími štrbinami pod strechou haly, ktoré sú umiestnené na stene protiľahlej k ventilátorom (jednostranné priečne vetranie). Pri šírke haly väčšej ako 12 alebo pri použití technológií s vyššou koncentráciou zvierat (klietkové technológie) je vhodnejšie obojstranné nasávanie čerstvého vzduchu s umiestnením odsávacích ventilátorov v strope haly (obojstranné priečne vetranie). Pri pozdĺžnom tunelovom vetraní sú nasávacie otvory umiestnené v zadnej čelnej stene alebo v bočných stenách zadnej časti haly a sú často doplnené aj o zvlhčovacie zariadenia (Weis et al., 2008).

Pri chove nosníc je veľmi dôležitý tzv. svetelný režim (dĺžka svetla : dĺžka tmy). Pri chove nosníc nie je možné skracovať dĺžku svetelného dňa a znižovať intenzitu sveta (výnimkou je len systém založený na nútenom pŕchnutí sliepok s využitím tzv. recyklácie znášky). Intenzita svetla nosníc vychádza z intenzity osvetlenia v čase odchovu. Ak intenzita svetla v čase odchovu nepresiahla 5 až 10 luxov, môžu byť tieto hodnoty použité aj v produkčnom období. Pri nerovnomernosti intenzity osvetlenia v odchove je pre nosnice najvhodnejšie rozmedzie 10 až 20 luxov. Dĺžka svetelného dňa pri chove nosníc nesmie byť kratšia ako pri odchove kuríc. Od začiatku znášky (približne 20. týždeň) je vhodné postupne predlžovať dĺžku svetelného dňa približne o 0,5 hodiny týždenne až do 32. týždňa, keď by mala byť 16 hodín. Takúto dĺžku svetelného dňa potom udržujeme až do konca znášky. Ku koncu znášky je možné predĺžiť dĺžku svetelného dňa, čo sa priaznivo prejavuje v produkcii vajec (Brestenský et al., 2015).

Výživa nosníc je vo veľkochovoch zabezpečovaná výhradne cez kompletné kŕmne zmesi. Pri dosiahnutí veku 18 týždňov sa mládky presúvajú do znáškových hál, pričom sa skrmuje krmivo používané v odchove (HYD-06). So skrmovaním tejto zmesi sa pokračuje približne do 21. týždňa, kedy sa postupne prejde na zmes pre nosnice (HYD-10). Táto sa skrmuje až do konca znášky. Potreba živín pre sliepky závisí od intenzity znášky, veľkosti vajec, intenzity rastu, telesnej hmotnosti, ročného obdobia a plemena, resp. hybridu. Kŕmna zmes sa podáva v sypkom stave ad libidum. Pri použití granulovanej zmesi dochádza k zvýšeniu spotreby krmiva. Pri optimálnej výžive vieme dosiahnuť znášku na jednu nosnicu vo výške 265 - 280 vajec (aj viac) pri spotrebe 145 – 155 g kŕmnej zmesi na jedno vajce (Brestenský et al., 2015). Pre nosnice je nevyhnutné aj podávanie vápencového gritu v dávke 5 až 10 kg na 1000 zvierat za týždeň. Kremičitý grit stačí podávať v dávke 5 kg na 1000 zvierat raz mesačne. Nevyhnutnosťou je aj podávanie zdravotne nezávadnej pitnej vody. Optimálna teplota v závislosti na teplote okolitého prostredia je 5 až 15 °C. V tabuľke 5 je uvedené orientačné zloženie 2 alternatívnych kŕmnych zmesí pre nosnice (HYD-10).

Tabuľka 5: Orientačné zloženie a výživná hodnota 2 alternatívnych kŕmnych zmesí pre nosnice (HYD-10)

Tabuľka 5

Drobnochovateľské systémy chovu nosníc

Ako už bolo vyššie uvedené v drobnochove si chovatelia zabezpečujú nosnice do chovu liahnutím, nákupom kurčiat, resp. nákupom mládok pred znáškou. Tie pochádzajú buď zo špecializovaných fariem, prípadne od iných skúsených chovateľov (preverených chovov). V prípade nákupu z neovereného chovu sa chovateľ vystavuje viacerým rizikám (nákaza, zhoršenie kvality chovu atď.).

V prípade, ak sa rozhodneme pre nákup jednodňových kurčiat či pre umelé liahnutie, je nesmierne dôležite dbať na zdravie a kvalitu prostredia rodičov. Tá sa odrazí v kvalite násadových vajec alebo kurčiat. Pri zanedbaní niektorého z faktorov ako je kvalita výživy, príliš vysoký či naopak nízky pomer pohlavia, môže vyvolať zhoršenie kvality vajec a zdravia kurčiat.

Kvalitné násadové vajcia sa po vyzbieraní uskladňujú v dobre vetraných miestnostiach pri teplote 12 °C, pričom doba ich uskladnenia by nemala presiahnuť jeden týždeň. Z predlžujúcou sa dobou uskladnenia sa znižuje % liahnivosti. V chovateľskej praxi sa najčastejšie stretávame s využívaním cenovo dostupných liahní s kapacitou do 150 vajec. Inkubačná doba hydiny trvá 21(±2)dni, pri vlhkosti 55-75% a teplote 37,6-37,8 °C. Počas tejto doby sa vajcia 2-3-krát denne kropia a otáčajú. Vyliahnuté kurčatá sa umiestňujú do vopred pripravených odchovných priestorov, v ktorých sa udržiava teplota liahne s pomocou výhrevných lámp, resp. dosiek. Podstielka je tvorená hoblinami alebo pilinami, ktoré viažu vlhkosť a pach. Pri plemenách, ktorých exteriérové znaky to umožňujú, je možne vykonať prvotnú kontrolu pohlavia. Tá je však v tomto období len orientačná. Na kŕmenie sa využívajú špecializované kŕmne zmesi, ktoré slúžia na naštartovanie organizmu. V neskoršom období sa kury postupne adaptujú na teplotu vonkajšieho prostredia. Súbežne s tým sa v drobnochove môže vykonávať postupný prechod zo špecializovaných KZ na domáce šrotované alebo zrnité zmesi. Obdobne pripravujeme na domáce kŕmne zmesi aj mládky pred znáškou. Po dosiahnutí dospelosti tvorí „jedálniček“ nosníc kombinácia viacerých zdrojov krmív (KKZ, šrot, zrnité zmesi, hmyz a iné). Ich kvalita je pre udržateľnú produkciu nesmierne dôležitá. Nevybilancovane kŕmne dávky sú jednou z hlavných príčin poklesu produkcie vajec v drobnochove. Tieto zmeny drobnochovateľ nie vždy postrehne, resp. nevie sám vybilancovať kŕmnu dávku. Preto odporúčame zabezpečiť si odbornú vedeckú literatúru v oblasti výživy nosníc (viac informácií na www.vuzv.sk). Obdobne sa však jej úroveň mení s dĺžkou a intenzitou slnečného žiarenia, ktorá je viazaná na zmeny prostredia počas ročných období. V porovnaní zo zvyšnými spôsobmi je liahnutie časovo aj ekonomicky náročnejšie, avšak poskytuje chovateľovi určitú pridanú hodnotu chovu zvierat, ktorá pri nákupe mládok pred znáškou absentuje.

Literatúra k dispozícii u autorov.