Úspešnosť odchovu jahniat určujú znalosti chovateľa, využívanie správnych chovných technológii a schopnosť ich vhodne racionalizovať a optimalizovať. Znalosť základných potrieb zvierat, ich správania a reakcii na rôzne podnety sú základom pre vytvorenie adekvátnych chovateľských podmienok. Vhodné chovateľské prostredie dáva zvieratám možnosť maximálne využiť svoj genetický potenciál s minimálnymi energetickými stratami. Takýmto „jednoduchým“ spôsobom si chovateľ vytvorí základné predpoklady rentability svojho chovu.

Po narodení je pre jahňa životne dôležitá najmä rýchlosť s akou sa postaví a schopnosť vyhľadať vemeno matky. V prírode ide o dôležitý faktor prežitia - možný únik pred predátorom a kŕmenie. V chovateľských podmienkach ide najmä o príjem mledziva v krátkom čase. Novonarodené jahňatá nemajú  vybudovaný obranný mechanizmus, preto sú závislé na príjme obranných látok v mledzive. Imunoglobulíny transponované do krvi jahniat ich, najmä v prvých dňoch, chránia pred infekciami a ochoreniami.  Zloženie mledziva sa však veľmi rýchlo po okotení bahnice (v priebehu troch dní) mení na mlieko. Zároveň si treba uvedomiť, že bezprostredne po narodení je u jahniat najvyššia permeabilita (priepustnosť) čreva na prestup protilátok. Po 7 hodinách začína  klesať a po 24 hodinách je už veľmi nízka.  Je preto nevyhnutné, aby sa jahňa po narodení postavilo, prijalo mledzivo a v priebehu prvých 24 hodín života aspoň 6 krát cicalo. Jahňa je schopné za 24 hodín prijať 210 ml mledziva na kg živej hmotnosti. V prípade nepriaznivých klimatických podmienok (chlad, vlhko) sa spotreba zvýši o 15%.

Krátko po narodení a postavení sa jahňa určitý čas učí poznať a vyhľadať svoju matku, ktorá mu v tom intenzívne pomáha. Ak sa na niekoľko hodín zatúla do stáda a nie je s ňou v  kontakte, nenaučí sa ju spoznať a nebude schopné ju identifikovať ani v neskoršom období v stáde. To by si mal chovateľ vo vlastnom záujme ustrážiť. S rastúcim vekom sa čas potrebný na nájdenie vemena skracuje. Po prvýkrát jahňatá cicajú väčšinou do 40 minút. Asi 36 % jahniat dokáže samo nájsť vemeno matky, 52 % s pomocou matky a u 12% je potrebná pomoc ošetrovateľa. Vzťah, ktorý sa medzi matkou a jahňaťom  vytvára je dominantný. Jeho narušenie  v kritickom období, zamedzenie prístupu k vemenu matky akýmkoľvek spôsobom, ovplyvní emočnú rovnováhu jahniat. Porucha sa prejaví zmenami v endokrinných a behaviorálnych reakciách a  negatívne ovplyvní jeho rast a životaschopnosť. V praxi to znamená, že jahňatá sa pri vlastných matkách zdržujú kratší čas, odbiehajú a viac bľačia, čo sa následne odrazí na znížení ich rastových schopností.

Veľmi zaujímavé výsledky zistili austrálski a francúzski odborníci. Jahňatá, ktorých matky boli pred ich obahnením cielene vystavené stresu, boli v ôsmom mesiaci veku aktívnejšie a lepšie sa orientovali. Nie však 25 dní po narodení. Výsledky naozaj zaujímavé, ale je potrebné ich ešte potvrdiť ďalšími pokusmi.

Vytvoreniu vzťahu pomáhajú v chovoch individuálne koterce, v ktorých sa v priebehu 2-4 dní jahňa a matka spoznávajú. Matka nie je vyrušovaná a môže sa plne venovať svojmu potomstvu. Napriek týmto opatreniam je dôležité, aby chovateľ, ak je to potrebné, jahňatám pri prvých cicaniach pomohol a skontroloval, či naozaj cicajú. Či jahňa skutočne pije mlieko vidíme podľa vrtenia chvostíkom a neskôr aj podľa dupkania / prešľapovania. Niektoré jahňatá sa však narodia bez vyvinutého reflexu cicania. Takým treba pomáhať dlhšiu dobu. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať prvôstkam a hlavne nervóznym a nepokojným bahniciam, ktoré môžu jahňatám brániť v cicaní. Ak chovateľ pozoruje takýto jav, mal by zistiť jeho príčinu. Treba skontrolovať, či matka nemá napríklad poranené alebo zapálené vemeno.

Pri presune matky s jahňaťom z individuálneho koterca do škôlky by jahňa malo byť schopné spoznať vlastnú matku a pri otvorení škôlky v skupine viacerých matiek a v zmätku pobehujúcich jahniat nájsť tú svoju. Za normálnych okolností sa zdravé jahňa učí veľmi rýchlo, pomoc matky klesá, osamostatňuje sa a postupne nie je odkázané iba na prísun živín od matky ako v prvých dňoch života. Za normálne vyvinutý vzťah sa považuje ak napríklad jahňa v skupine rozozná matkino bľačanie, rýchlo k nej beží a matka mu dovolí, aby sa nacicalo. Platí to aj naopak, ak si jahňa bľačaním hľadá svoju matku a reaguje ona. Niekoľkodňové jahňa, ktoré stratí matku, púta na seba pozornosť dlhým, ťahavým bľačaním.

Životaschopnosť jahniat meraná rýchlosťou akou sa dokáže po narodení postaviť a prvýkrát napiť mlieka sa podľa výskumov odlišuje u jednotlivých plemien i medzi pohlavím. Napríklad novonarodené jahničky plemena suffolk potrebujú menej času na postavenie a prvé cicanie ako baránky. Tento jav však neplatí u  čiernohlavej ovce. Aktivita jahniat v priebehu prvých troch dní života, je ovplyvňovaná aj priebehom pôrodu, veľkosťou vrhu či skúsenosťou matky. Pri ťažšom pôrode, keď je potrebná pomoc ošetrovateľa, sú narodené jahňatá v priebehu prvých troch dní života pomalšie a menej aktívne. Rovnako aj jahňatá pochádzajúce z viacpočetných vrhov sú pomalšie a menej aktívne oproti vrstovníkom jedináčikom. Podľa výsledkov viacerých výskumov nášho pracoviska jedináčiky vlastnú matku nájdu o 10,7 s. rýchlejšie ako dvojčatá a v priebehu prvých 5 minút cicajú v priemere necelých 4 krát, dvojičky necelých 3 krát. Pomalšie a menej aktívne sú aj jahňatá od prvôstok oproti jahňatám od viacnásobných matiek. Priemerný a celkový čas cicania je podľa zahraničných zdrojov vyšší u dvojčiat ako jedináčikov.

Podľa našich pozorovaní správania sa 72 jahniat po otvorení škôlky jahňatá na začiatku sledovaného obdobia potrebujú v priemere 43 sekúnd, na konci obdobia 30 sekúnd na vyhľadanie matky a začiatok cicania. Jahňatá do veku 12 dní, ktorým ešte matky (najmä zo začiatku) aktívne pomáhajú, potrebujú na ich nájdenie v priemere 33 s. Jahňatá vo veku 15 dní, ktoré sú matkami už viac menej ponechané na vlastnú šikovnosť, na to potrebujú v priemere 40 s. Ide však iba o dočasné zvýšenie času, už 17 dňové jahňatá dokážu cicať vlastnú matku do 30 s. po vypustení zo škôlky. Jahňatá, ktoré dlhšie vyhľadávajú matku a začnú cicať neskôr dosahujú pri kontrolných váženiach nižšiu hmotnosť. Zistený vzťah živej hmotnosti jahniat a času vyhľadávania matky však nie je štatisticky významný.

Jahňatá cicajú mlieko aj v nočných hodinách, ale intenzita je oveľa nižšia ako v priebehu dňa. Najintenzívnejšie cicajú medzi 13-15 hodinou. Dvojčatá až na 70 %  cicajú obe naraz. Stáva sa, že bahnice, ktoré porodili dvojičky sa hneď po pôrode uspokoja s tým, že cicia jedno jahňa. Táto skutočnosť je častou príčinou hladovania druhého dvojčaťa. Je potrebné aby chovateľ k cicaniu prikladal obe jahňatá. U matky sa vytvorí návyk a po krátkom čase nedovolí prvému cicať dovtedy, kým nepríde aj druhé jahňa. U väčšiny matiek tento systém funguje automaticky. Ak jeden zo súrodencov prestane cicať, väčšinou to druhý využije a začne struky striedať. Vo väčšine prípadov každý z dvojčiat cicia z toho istého struku (akoby svojho), ale nie je to pravidlo. Jedináčiky pri cicaní struky striedajú. Malé jahňatá cicajú postojačky. Ako rastú, nedokážu sa nakŕmiť v stoji, preto kľačia na predných nohách, zadné vystreté a trasú chvostíkom. Pri cicaní robia krátke prestávky pri nezmenenej polohe, ktoré využívajú na jemné dŕcanie (akoby masáž) hlavou do vemena matky.

Priemerná doba cicania predstavuje 2-2,5 minúty (od 1do 5 minút). S vekom jahniat sa frekvencia a dĺžka cicania znižuje. 24 hodín po narodení cicajú veľmi často, až 40 krát denne, sedemtýždňové už iba 5 krát. Staršie zahraničné zdroje uvádzajú pri jedináčkoch i dvojčatách v prvom týždni takmer 90 cicaní za 24 hodín, v 4. týždni 30 cicaní a v 7.-8. týždni v  približne 15 cicaní za 24 hodín.

Po asi 5 minútach v škôlke nastáva kľud. Takmer všetky jahňatá sú už nakŕmené, ovce venujú pozornosť vlastnému nasýteniu a jahňatá sa zdržujú v ich blízkosti.

V priebehu vyhľadávania matky majú jahňatá snahu cicať aj cudzie matky. Ide o jav, ktorý označujeme ako kradnutie mlieka. Dôvody môžu byť rôzne. Často ide o obyčajný omyl, kedy jahňa v zápale hľadania skúša „čo mu príde do cesty“ ale nakoniec skončí u vlastnej matky. Za pozornosť chovateľa stojí cielené kradnutie mlieka, ktoré môže byť spôsobené nedostatočným prísunom živín (hlad) a prirodzenou snahou o prežitie. V takých prípadoch je potrebné pátrať po príčinách takéhoto správania jahňaťa. Môže ísť o nedostatok mlieka vlastnej matky, poranené vemeno – následkom čoho matka nedovolí jahňaťu piť, ... Vzniknutú situáciu chovateľ musí riešiť. Za normálnych okolností sa počet pokusov cicať nevlastné matky s vekom jahniat znižuje.

V čase cicania sa u jahniat buduje spoločenská hierarchia. Životaschopnejšie jahňatá sa dostávajú k vemenu matky skôr, čo sa prejavuje najmä vo väčších vrhoch. Silnejšie jedince si takto do budúcna budujú prednosť pred slabšími jahňatami.

Priebeh odchovu jahniat  a následne ich odstavu výrazne ovplyvňuje svojou činnosťou a najmä svojim prístupom človek – chovateľ. Láskavé ľudské zaobchádzanie so zvieratami v období odchovu výrazne ovplyvňuje ich správanie aj v ďalšom období. Jahňatá, ktorým pri odstave človek venoval pozornosť a bol k nim láskavý, boli v neskoršom veku kľudnejšie, menej bľačali, menej sa očuchávali a oveľa rýchlejšie sa učili.

V dnešnej dobe pozorujeme vo viacerých chovoch, jednoducho povedané, nevhodné správanie ošetrovateľov voči zvereným zvieratám. Vyjadrenia „Veď sú to iba sprosté ovce“ nie sú už ničím výnimočným. Ak už nechápeme, že aj ovca je živý tvor, má svoje potreby intenzívne vníma nevhodné ľudské správanie a tiež cíti bolesť, skúsme si uvedomiť aspoň to, že táto ovca nás živí. A mimochodom, vôbec nie je sprostá. Vysoká frekvencia rutinného a najmä negatívneho správania má za následok zvýšený strach pred  človekom. Vysoká hladina stresu limituje u zvierat ich pohodu a produktivitu. Našim kľudným a citlivým správaním vytvoríme v chove pohodu a vhodné prostredie pre založenie trvalého „dobrého“ vzťahu so svojimi zvieratami. Tým výrazne ovplyvníme produkciu a následne aj ekonomiku vlastného chovu.

© 2024 Agroporadenstvo.sk | Vytvoril a prevádzkuje: Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií | Valid XHTML | CSS
Úvod |  Mapa stránok |  Novinky e-mailom |  Vyhlásenie o prístupnosti