Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ovce

Zdravotný stav mliečnej žľazy bahníc v pozornosti chovateľa

04-07-2019
Tvarožková Kristína1; Tančin Vladimír1,2; Holko Ivan3; Uhrinčať Michal2, Mačuhová Lucia2; Vršková Martina2 | kristina.tvarozkova@uniag.sk
1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, FAPZ, Katedra veterinárskych disciplín; 2Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, VÚŽV Nitra; 3VETSERVIS, s.r.o.

Chov bahníc zameraných na produkciu mlieka má nezastupiteľné postavenie v štruktúre prvovýroby nielen na území Slovenska ale aj v zahraničí. Ekonomicky rentabilná výroba mlieka má pre chovateľa dojných zvierat rozhodujúci význam. Okrem iných faktorov, rentabilitu výroby mlieka narúša jeho hygienická kvalita. Pre surové ovčie mlieko je stanovený legislatívny limit v podobe celkového počtu mikroorganizmov (CPM). Spomínaný limit je stanovaný nariadením EP 853/2004, kde celkový počet mikroorganizmov v 1 ml mlieka (pri 30ºC) nesmie presiahnuť hodnotu 500 000 pri surovom ovčom mlieku, ktoré nepodlieha tepelnej úprave a  hodnotu 1 500 000 pri surovom ovčom mlieku, ktoré je určené na ďalšie tepelné spracovanie. Celkový počet mikroorganizmov (CPM) v mlieku poukazuje na celkovú úroveň hygieny chovu, technológie dojenia, chladenia a skladovania mlieka. V poslednom období je vysokým rizikom nárastu CPM v aj znížená frekvencia zvozu mlieka (napr. každý tretí deň). Okrem hygienickej kvality (CPM) dôležitá je aj hygienická bezpečnosť mlieka pre konzumenta. Veľký dôraz sa preto musí klásť pri predaji mliečnych výrobkov z nepasterizovaného mlieka z dvora. Hygienická bezpečnosť súvisí s prítomnosťou  nielen  úrovne CPM ale aj prostredníctvom mikroorganizmov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav vemena - mastitída. Niektoré mastitídne mikroorganizmy môžu byť pôvodcom zdravotných komplikácií pre konzumenta. Netreba tiež zabúdať, že zhoršený zdravotný stav mliečnej žľazy negatívne ovplyvňuje technologickú kvalitu mlieka a tým aj jeho ďalšie spracovanie.

Obr.

Obr. Kontrola úžitkovosti vysoký predpoklad úspešného chovu
(foto. K. Tvarožková)

Zdravotný stav mliečnej žľazy je ovplyvnený prítomnosťou patogénov vo vemene. Patogény nachádzajúce sa v mliečnej žľaze spôsobujú už spomínané zápalové ochorenie - mastitídu, ktorá je jednou z najzávažnejších ochorení dojných zvierat. V bežnej chovateľskej praxi sa chovateľ zaoberá len klinickými prípadmi mastitíd, ktoré často vedú k vyradeniu bahnice alebo dokonca k úhynu. Klinické mastitídy sprevádzané klinickými prejavmi (opuch a sčervenanie vemena, horúčka, nechutenstvo, zmeny vo farbe konzistencií mlieka a pod.) je možné zistiť vďaka zjavným príznakom pomerne jednoducho. Výskyt klinických mastitíd v chove dojných bahníc je pomerne nízky, a pohybuje sa do 5 %. Toto relatívne nízke percento navodzuje v praxi atmosféru, že mastitída v chove dojných bahníc nie je vážnejším problémom. Opak je však pravdou, veľkým problémom v chove dojných zvierat sú subklinické mastitídy, ktorých výskyt u bahníc je podľa zahraničných autorov od 9 do 51 %. V našich podmienkach bol zistený výskyt subklinických mastitíd v rozsahu od 2 do 40 %. Pre chovateľa zradné je to, že pri subklinických mastitídach dochádza k zvýšeniu počtu somatických buniek (PSB) v mlieku v dôsledku prechodu leukocytov z krvi do mlieka ako reakcia na prítomnosť patogénov vo vemene, pričom na vemene nie sú pozorované žiadne príznaky ako aj to, že mlieko nevykazuje žiadne zmeny v konzistencii, farbe a pod. Z tohto dôvodu, podobne ako pri dojniciach, je aj pri dojných bahniciach možné PSB využívať pri diagnostike subklinických mastitíd.

Skúsenosti z praxe ukazujú, že somatické bunky v mlieku individuálnych bahníc sa nezisťujú a ak áno, tak len ojedinele. Spôsobuje to skutočnosť, že výkup ovčieho mlieka sa nerealizuje na základe PSB, ako aj to, že ani v odborných kruhoch nie je  stále úplne objasnená fyziologická hodnota PSB  pri dojných bahniciach, ako je tomu pri dojniciach. Práve preto sa výskum sústreďuje na objasnenie vzťahov medzi PSB a prítomnosťou patogénov vo vemene ako aj dôslednejšie zisťovanie a objasňovanie vplyvov neinfekčných faktorov akými sú poradie a štádium laktácie, počet narodených jahniat, vplyv roka sezóny, spôsob dojenia a iné. V USA majú stanovený povolený limit pre PSB v bazénovom mlieku oviec na 750 × 103 buniek.ml-1. Podľa súčasných  výsledkov výskumu sa hranica PSB pre detekciu subklinických mastitíd pohybuje v rozmedzí od 200 × 103 do 500 × 103 buniek.ml-1. V štúdiách uskutočnených v našich podmienkach mali najvyššie zastúpenie bahnice s PSB do 400 × 103 buniek.ml-1. Tu je potrebné zdôrazniť, že  bol zistený výrazný vplyv manažmentu farmy podieľajúci sa  na PSB v mlieku bahníc.

Hore uvedené diskusie ohľadom stanovenia fyziologických hodnôt PSB v ovčom mlieku pre možnú diagnostiku subklinických mastitíd v stáde je možné presnejšie objasniť len na základe hodnotenia vzťahu prítomnosti mikroorganizmov v mlieku vo vzorkách s vysokým PSB. V niektorých prácach zahraničných autorov ako aj v našich štúdiách sme zistili, že vo vzorkách mlieka s vysokým PSB  bola zistená prítomnosť jedného resp. v ojedinelých prípadoch aj dvoch mikrobiálnych patogénov v porovnaní so vzorkami s nízkym PSB, ktoré boli bakteriologicky negatívne. Okrem toho, sledovaním bahníc s opakovane vysokým PSB sme zistili, že vysoký PSB pretrvávajúci počas laktácie môže s vysokou pravdepodobnosťou pretrvávať aj v nasledujúcej laktácii. Na základe uvedeného zistenia, pravidelne zisťovaný individuálny PSB v mlieku bahníc môže byť použitý ako selekčný parameter pri brakovaní zvierat po ukončení laktácie. Brakovanie takýchto zvierat zlepší PSB v tanku a taktiež zníži mikrobiálny tlak v stáde (riziko prenosu infekcie z jednej bahnice na druhú), keďže veľká časť bazénových vzoriek na Slovensku sa nachádza na úrovni 1000 × 103 buniek.ml-1.

Z doteraz spracovaných čiastkových výsledkov z farmy dojných bahníc bolo zistených 70,5 % bakteriologicky negatívnych vzoriek. Pričom z pozitívnych vzoriek, v ktorých boli nájdené dva patogény bolo 5,3 % a pozitívnych vzoriek s výskytom jedného patogénu bolo 24,2 %. Z infekčných patogénov nebol zistený v žiadnej vzorke Staphylococcus aureus, Streptococcus agalactiae bol nájdený len v jednej vzorky zo skúmanej farmy. Streptococcus dysgalactiae sa vyskytoval v dvoch vzorkách mlieka. Najčastejšie vyskytujúcimi sa patogénmi boli koaguláza negatívne stafylokoky, ktorých výskyt ako najčastejších mastitídnych patogénov v mlieku bahníc uvádzajú aj zahraničný autori. Pri zisťovaní citlivosti nájdených patogénov bolo zistené ako najúčinnejšie antibiotikum s účinnou látkou sulfametoxazol potencovaný trimetoprimom (25 µg) a najvyššia rezistencia bola zistená pri účinnej látke neomycín (30 µg).

Tabuľka: Príklad antibiotikovej rezistencie na vybratom podniku

Tabuľka

Záverom môžeme konštatovať, že vysoký PSB v mlieku bahníc súvisí so zhoršeným zdravotným stavom vemena. Preto zlepšenie zdravotného stavu vemena so sebou prináša aj zlepšenie ekonomiky chovu, konkurencieschopnosti podniku, produkciu hygienicky nezávadného a nutrične kvalitnejšieho a pre konzumenta bezpečného mlieka. Pravidelne sledovanie PSB v mlieku ako indikátor zdravia vemena je možné využiť v podmienkach praxe pri zlepšení manažmentu chovu dojných bahníc s dôrazom na zdravie vemena a tým zabezpečiť vyššiu produkciu a technologickú kvalitu surového ovčieho mlieka a bezpochyby aj hygienickú bezpečnosť mliečnych produktov.

Poďakovanie:. APVV-15-0072 “Genetika a epigenetika produkcie ovčieho mlieka na Slovensku”.