Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Živočíšna výroba / Ošípané

Manažment bielkovinovej výživy vo výkrme ošípaných

20-10-2020
MVDr. Lukáš Bujňák, PhD.; Doc. MVDr. Pavel Naď, PhD. | Lukas.Bujnak@uvlf.sk
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Katedra výživy a chovu zvierat

Výživa ako jeden z najvýznamnejších exogénnych faktorov rôznou intenzitou pôsobí na výkrmovú schopnosť počas rastu prasiat a rozhoduje o rentabilite chovu. Vstupné náklady na krmivá pri výkrmových ošípaných tvoria v štruktúre nákladov až 65–70%.

Obilniny ako základ kŕmnych zmesí ošípaných sú veľmi dobrým zdrojom energie. Optimálne využitie energie predpokladá zvýšenie kvality bielkovín v kŕmnych dávkach ošípaných, keďže tá je v zrnách obilnín nízka pre plnohodnotné zabezpečenie ich potrieb u zvierat. Moderné genotypy prasiat sa vyznačujú geneticky podmienenou schopnosťou intenzívneho rastu. Dôležitým faktorom limitujúcim produkciu vo výkrme ošípaných, je tak úroveň bielkovinovej výživy s optimálnym kvantitatívnym a kvalitatívnym zastúpením celkových bielkovín, ale hlavne esenciálnych tzv. „nenahraditeľných“ aminokyselín v kŕmnych zmesiach. Ošípané sú odkázané na exogénny prívod týchto nenahraditeľných aminokyselín, pretože organizmus ich nemôže syntetizovať, resp. ich nedostatočná syntéza nestačí plniť ich metabolickú potrebu, a preto je potrebné optimalizovať ich prívod v skrmovaných krmivách.

Bielkoviny v krmivách zásobujú ošípané aminokyselinami. Kvalita bielkovinovej výživy ošípaných je limitovaná, ani nie tak špecifickou potrebou bielkovín, ale predovšetkým potrebou hlavných esenciálnych aminokyselín. Hoci je u ošípaných popísaných 10 esenciálnych aminokyselín, ktoré musia byť privádzané krmivom v správnom pomere, chovatelia sa bežne sústreďujú na 4 hlavné aminokyseliny, ktoré sú bežnými krmivami dodávané v relatívne nedostatočnom množstve. Jedná sa o lyzín, metionín, treonín a tryptofán.

Aminokyselina, ktorá sa všeobecne považuje za prvú limitujúcu aminokyselinu je lyzín a to z viacerých dôvodov. Po prvé, koncentrácia lyzínu vo svaloch a iných tkanivách je pomerne vysoká (asi 7%); a za druhé, obsah lyzínu v hlavných skupinách krmív tvoriacich základ kŕmnych zmesí (obilniny) je pomerne nízky. Ak tieto aminokyseliny nie sú v kŕmnej dávke vybilancované v správnom množstve a pomere, obmedzujú využitie ostatných aminokyselín pre následnú tvorbu bielkovín v organizme. Za optimálny profil aminokyselín v krmive pre ošípané je považovaný ten, ktorý pri danom príjme zabezpečí, čo najvyššie ukladanie bielkovín a najnižšiu exkréciu dusíka do vonkajšieho prostredia.

Požiadavky na aminokyseliny u prasiat sú dobre definované v rôznych normách, odporúčaniach, ako je napr. americká norma NRC z roku 2012 a staršia z roku 1998 alebo česká „Potřeba živin a tabulky vyživne hodnoty krmiv pro prasata“ od autorov Šimeček, Zeman, Heger (2000). Vzhľadom na skutočnosť, že nové hybridy výkrmových ošípaných majú genetickú predispozíciu pre vysokú tvorbu bielkovín a ich následné ukladanie v dennom prírastku, je preto potrebné upresňovať normy potreby jednotlivých aminokyselín v závislosti od kategórie, veku a genetických predispozícií prasiat.

Sebestačnosť európskych producentov krmív z hľadiska produkcie bielkovinových komponentov je na úrovni približne jednej tretiny potrieb, to znamená, že zvyšné dve tretiny sa musia doviezť z krajín mimo EÚ. Berúc do úvahy fakt, že bielkovinová skladba obilnín je príčinou hlbokého deficitu aminokyselín si zvyšovanie produkčnej účinnosti kŕmnej dávky na báze obilnín vyžaduje doplnenie chýbajúcich aminokyselín.

Chýbajúce aminokyseliny v kŕmnej dávke je možné doplniť krmivami s vyšším celkovým podielom a vyššou kvalitou bielkovín resp. s využitím syntetických foriem aminokyselín tak, aby boli doplnené chýbajúce aminokyseliny v optimálnom množstve a pomere. Priemyselná aplikácia syntetických foriem aminokyselín do kŕmnych zmesí ošípaných má takmer polstoročnú históriu a v súčasnosti prestavuje veľmi efektívny nástroj precízneho vybilancovania potrieb hlavných esenciálnych aminokyselín u zvierat.

Rastlinné bielkovinové krmivá, kvôli zákazom resp. obmedzeniam pre skrmovanie živočíšnych krmív predstavujú rozhodujúcu zložku pre zabezpečenie potrieb bielkovín a aminokyselín v kŕmnych dávkach ošípaných. Sója a produkty jej spracovania patria v celosvetovom meradle k prvoradým zdrojom bielkovín pre výrobu krmív pre ošípané. Pre priaznivé zloženie aminokyselín je sójový extrahovaný šrot všeobecne považovaný za hlavné bielkovinové krmivo vo výžive ošípaných. Obsahuje až 50% dusíkatých látok, dostatok lyzínu a nízky obsah vlákniny. Potencionálnemu negatívnemu pôsobeniu antinutričných látok, možno pomerne ľahko a efektívne zamedziť jeho tepelným ošetrením. Avšak vzhľadom na vysokú cenu sójového extrahovaného šrotu, keďže jeho rozhodujúci podiel u nás, ale aj v iných európskych krajinách tvorí jeho import zo zahraničia, primárne z krajín mimo Európy, sa hľadajú alternatívne domáce zdroje bielkovín uplatniteľné vo výžive výkrmových ošípaných. Navyše dovoz sójových produktov do Európy, môže byť v budúcnosti ešte výraznejšie limitovaný legislatívou EÚ a tiež silným tlakom ekologických organizácií proti dovozu a využívaniu GMO sóji v krmivách pre ošípané.

Medzi alternatívne zdroje bielkovín vo výžive ošípaných, ktoré umožňujú zefektívniť výrobu bravčového mäsa s využitím lacnejších zdrojov bielkovinových krmív patria produkty spracovania u nás pestovaných olejnín (repkový a slnečnicový extrahovaný šrot), vybrané druhy strukovín, vedľajšie krmivá pivovarského priemyslu, či zvyšky škrobárenského priemyslu.

Už pomerne dlho je diskutovaná možnosť úplnej alebo čiastočnej náhrady sójového extrahovaného šrotu ošetreným resp. upraveným repkovým extrahovaným šrotom v kŕmnych dávkach ošípaných vo výkrme. So skrmovaním repkových produktov sú spojené niektoré dlhotrvajúce obavy, prameniace predovšetkým z obsahu viacerých antinutričných látok. Zníženie ich obsahu prebieha jednak dlhodobým šľachtením odrôd na nízky obsah antinutričných látok, ale aj technologickými úpravami, ako celého semena repky, tak jej produktov. Medzi hlavné antinutričné látky patria glukozinoláty a produkty ich rozkladu, taníny, kyseliny eruková a fytová a vláknina. Repkový extrahovaný šrot je v našich podmienkach pomerne rozšíreným a využívaným bielkovinovým krmivom. Má menej bielkovín a o čosi vyšší obsah vlákniny ako sójový extrahovaný šrot, a preto nižšiu stráviteľnosť bielkovín a aminokyselín. Čo sa týka aminokyselinového zloženia repkové produkty obsahujú vo vyššom podiele sírne aminokyseliny, ktoré môžu byť limitujúce práve v kŕmnych dávkach, kde sa objavujú sójové produkty ako hlavný zdroj bielkovín. Repkový extrahovaný šrot možno ošetriť technológiou, kedy látky typu glukozinolátov prechádzajú chemickou premenou, ktorej výsledkom je, že vytvorené zlúčeniny sú absorbované v menšej miere, ako je úroveň, ktorá by spôsobovala zdravotné problémy u zvierat. Táto premena vďaka vyššej stráviteľnosti aminokyselín a vlákniny navyšuje možnosť jeho použitia v kŕmnych dávkach výkrmových ošípaných.

Jedna z najnovších publikácií nórskych autorov Hansena a kol. (2020) sumarizuje vo svojej meta-analýze výsledky vplyvu zaradenia repkového extrahovaného šrotu na produkčné ukazovatele vo výkrme prasiat vo veľkom množstve experimentov, výsledky ktorých boli publikované v časovom rozmedzí rokov 1987 - 2019. Použitie repkového extrahovaného šrotu s nízkym obsahom glukozinolátov u ošípaných v rastovej a konečnej fáze výkrmu malo za následok menšie zníženie priemerných denných prírastkov živej hmotnosti zvierat. Autori však vo svojich záveroch konštatujú, že repkový extrahovaný šrot s nízkym obsahom glukozinolátov, predstavuje vhodný alternatívny zdroj bielkovinového krmiva pre výkrmové ošípané, bez výrazných nepriaznivých účinkov na produkčné parametre, za predpokladu jeho použitia v dobre vybilancovaných kŕmnych dávkach.