Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Ošípané

Reprodukčný index ošípaných

28-02-2018
Ing. Zuzana Krupová, Ph.D.; Ing. Emil Krupa, Ph.D.; Ing. Eliška Žáková, Ph.D.; prof. Ing. Josef Přibyl, DrSc. | krupova.zuzana@vuzv.cz
VÚŽV v. v. i., Praha-Uhříněves
(zdroj: Roľnícke noviny 2/2018, str. 21)

Šľachtenie hospodárskych zvierat je z hľadiska využitia vložených prostriedkov považované za jednu z najefektívnejších činností. V selekčných schémach ošípaných zvyčajne dominujú znaky reprodukcie, rastu a efektívnosti využitia krmív. Efekt selekcie je počítaný s cieľom získať informácie potrebné ku konštrukcii budúceho indexu alebo na vyhodnotenie účinnosti prebiehajúcej selekcie.

Selekcia materských plemien ošípaných by mala byť zameraná predovšetkým na znaky spojené s reprodukciou. V Českej republike je šľachtiteľský cieľ tejto populácie ošípaných orientovaný na rast, reprodukciu a kvalitu jatočného tela (SCHP, 2017). V rámci celkového selekčného indexu (CPH) sú od roku 2005 zastúpené znaky: priemerný denný prírastok (40%), podiel chudého mäsa (5%) a počet živo narodených prasiatok (55%). Aj napriek tomu, že podiel reprodukcie je v CPH najvyšší, pozitívny fenotypový a genetický trend sa v posledných generáciách mierne spomaľuje (Krupa a kol., 2016). Šľachtenie na počet živo narodených prasiatok (aktuálny priemer je 13,21 prasiatok/vrh) môže byť spojené s rastom podielu mŕtvo narodených a uhynutých prasiatok do odstavu (Serenius a kol., 2004; Su a kol., 2007). Ďalším dôležitým faktom je mierne pozitívna (tj. nepriaznivá) genetická korelácia veľkosti vrhu s dĺžkou medziobdobia. Medziobdobie (aktuálny priemer pri materských plemenách ošípaných je 155-156 dní), má praktický vplyv na obrátkovosť stáda a je definované ako dôležitý znak v národnom programe CZEPIG (Krupová a kol., 2017).

Predpokladá sa, že zaradenie medziobdobia do selekcie bude mať pozitívny vplyv na obrátkovosť chovu a úroveň reprodukcie prasníc. Požiadavkou praxe je preto selektovať na ďalšie znaky reprodukcie. Metodické postupy pre odhad plemenných hodnôt týchto znakov boli už vyvinuté a odovzdané do praxe (Wolf a kol., 2012). Problémom by mohol byť nárast počtu selekčných kritérií pre veľkosť vrhu, čím by sa komplikovalo praktické rozhodovanie šľachtiteľov. Z tohto dôvodu bola prednesená požiadavka na konštrukciu čiastkového reprodukčného indexu (reproindexu; RI), ktorý zahrnie uvedené reprodukčné znaky.

Vstupné dáta

Čiastkový selekčný index zameraný na reprodukčné znaky (reproindex; RI) bol konštruovaný pre materské plemená ošípaných biela ušľachtilá a landras zaradené do Národného šľachtiteľského programu CZEPIG (SCHP, 2017). Základom pre konštrukciu RI bolo definovanie znakov šľachtiteľského ciele a selekčného indexu, odhad genetických parametrov všetkých znakov, stanovenie ekonomickej dôležitosti znakov (ekonomických váh, EV) a výpočet predpokladanej selekčný odozvy pri znakoch šľachtiteľského cieľa. S cieľom zlepšiť reprodukčnú úžitkovosť prasníc boli do šľachtiteľského cieľa zahrnuté znaky: počet živo narodených prasiatok (ŽNP) a dĺžka medziobdobia (MO). Ako kandidátne znaky selekcie boli do RI postupne začlenené štyri znaky: počet všetkých narodených prasiatok (VNP), počet ŽNP, počet odstavených prasiatok (OP) a dĺžka MO. Genetické parametre a ekonomické váhy znakov materskej populácie ošípaných nevyhnutné na konštrukciu RI a výpočet selekčnej odozvy sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Marginálne EV znakov boli vypočítané pomocou komplexného bio-ekonomického modelu programu EWPIG (Wolf a kol., 2016) a genetické parametre znakov pomocou REML za použitia programu VCE 6.0 (Groeneveld a kol., 2008). Korelačné koeficienty medzi reprodukčnými znakmi boli vypočítané pomocou programu SAS (2016). Pre všetky štyri reprodukčné znaky sú v súčasnosti rutinne počítané plemenné hodnoty. Dáta použité pre genetické vyhodnotenie poskytol Zväz chovateľov ošípaných, z.s. Pri definovaní váhových koeficientov znakov v RI a výpočtu predpokladanej selekčný odozvy boli aplikované všeobecné princípy teórie selekčných indexov. V rámci konštrukcie variant RI boli k aktuálne používanému reprodukčnému znaku (ŽNP) postupne pridávané ako zdroje informácií ďalšie reprodukčné znaky (selekčné kritériá; uvedené v grafe).

Graf

Selekčná odozva v reprodukčných znakoch

Selekčná odozva pri znaku počet živo narodených prasiatok bola vo všetkých variantoch indexu RI kladná a pohybovala sa v intervale od 0,167 do 0,208 prasiatok/prasnicu/rok (tabuľka 2).

Tabuľka 2

Pri druhom znaku šľachtiteľského cieľa bola vypočítaná požadovaná selekčná odozva a to znižovanie počtu dní medziobdobia prasníc (od -0,010 do -0,031 dňa/prasnicu/rok; tabuľka 2). Podobný fenotypový trend v počte živo narodených prasiatok bol pri domácej populácie prasníc dosiahnutý už v predchádzajúcom období (+0,155 prasiatka na prasnicu a rok). V populácii poľského landrasa bolo za 25 rokov šľachtenia zaznamenané analogické genetickej zvýšenie počtu živo narodených prasiatok o 0,170 prasiatka/prasnicu/rok (Kasprzyk, 2007). V Európe sú tiež publikované výsledky genetického trendu pri počte ŽNP ako korelovaného efektu pri selekcii na podiel chudého mäsa (Chen a kol., 2001; Cleveland a kol., 1998 a i.). Tieto výsledky sa však značne líšia (od mierne pozitívneho až k mierne negatívnemu trendu pri ŽNP) pravdepodobne v závislosti na populácii, intenzite selekcie a ďalších znakoch zaradených medzi selekčné kritériá. V ČR je podiel chudého mäsa hodnotený v rámci CPH a vzhľadom k minimálnemu selekčnému tlaku na tento znak (5% v CPH materských plemien ošípaných) nebol pri počte ŽNP zistený negatívny trend.

Selekčný index reprodukcie (RI)

Z hľadiska konštrukcie selekčného indexu reprodukcie je dôležitým zistením, že zvyšovanie počtu selekčných kritérií týkajúcich sa veľkosti vrhu (tzn. zahrnutie počtu ŽNP, VNP a súčasne OP v indexoch B a C) malo pozitívny vplyv na zvyšovanie selekčnej odozvy vo veľkosti vrhu a súčasne na spoľahlivosť RI (pozri tabuľku 2). Pokles bol zaznamenaný len pri dĺžke medziobdobia, kde sa selekčná odozva mierne znižovala z -0,03 na -0,01 dňa/prasnicu/rok. Najvyššia selekčná odozva (ako genetická tak i ekonomická) bola vo veľkosti vrhu zistená pri indexoch C a D. V indexe C bolo zastúpenie znakov optimalizované práve s cieľom maximalizovať selekčný efekt (zastúpenie znakov je uvedené v grafe). Spoľahlivosť tohto indexu je však nižšia ako pri indexe D (o 7 p.b.). Dôvodom je fakt, že výsledná spoľahlivosť indexu je ovplyvnená predovšetkým zastúpením znakov v danom RI a spoľahlivosťou, akou sú ich plemennej hodnoty v populácii odhadované. V prípade indexu C je selekčný tlak na znak medziobdobia vyšší, čo sa prejavuje v selekčnej odozve (genetický zisk -0,02 dňa vs. -0,01 dňa v prípade indexu C a D). Na druhej strane je však spoľahlivosť plemenných hodnôt medziobdobia podstatne nižšia ako je tomu pri znakoch veľkosti vrhu (0,22 vs. 0,35-0,42; tabuľka 1). Výsledkom je preto nižšia spoľahlivosť indexu C v porovnaní s indexom D. Myslíme si, že oba indexy prinášajú požadovaný selekčný efekt a preto sú v praxi aplikovateľné. Na základe predbežných rokovaní so šľachtiteľmi a zainteresovanými organizáciami, je index reprodukcie D akceptovateľnejší. Index RI bude zverejňovaný v zostavách hodnotenia zvierat (katalógy prasničiek a kančekov, zoznamy prasníc a kancov podľa CPH pod.), aby mohol byť využitý na praktickú selekciu zvierat.

Základom moderných selekčných postupov v chove hospodárskych zvierat je výber rodičov, ktorých potomkovia prinesú vyšší zisk. Definovanie počtu živo narodených prasiatok a dĺžky medziobdobia ako šľachtiteľských cieľov materských plemien ošípaných, zaradených do národného šľachtiteľského programu CZEPIG, je základným predpokladom na zlepšenie reprodukčnej úžitkovosti tejto populácie. Súhrnný reproindex (RI) kombinujúci viac reprodukčných znakov (počet všetkých a živo narodených, odstavených prasiatok a dĺžka medziobdobia) dosahuje pozitívnu selekčnú odozvu pri počte živo narodených prasiatok ako aj pri dĺžke medziobdobia. Eliminuje sa tým aktuálny negatívny trend postupného predlžovania medziobdobia. Ďalším dôležitým aspektom je, že index dosahuje vyššiu spoľahlivosť, to znamená že zvieratá budú pomocou tohto indexu selektované s vyššou presnosťou. Pozitívom je tiež fakt, že pre uvedené reprodukčné znaky sú rutinne počítané plemenné hodnoty a tým je vytvorený prvý predpoklad na praktickú aplikáciu selekčného indexu reprodukcie.

Článok bol realizovaný na základe podpory projektu QJ1310109 a MZERO0717. Autori ďakujú Zväzu chovateľov ošípaných z.s. za spoluprácu a za poskytnutie potrebných dát.