Enzymatický profil ošípaných vo vzťahu k veku, gravidite a laktácii
Laboratórna diagnostika má vo veterinárnej praxi popri klinickom vyšetrení výrazné uplatnenie v preventívnej diagnostike metabolických a produkčných porúch hospodárskych zvierat. Stanovenie zmien aktivít bunkových enzýmov má význam v diagnostikovaní subklinických foriem ochorení a ochorení prebiehajúcich pod nešpecifickými všeobecnými príznakmi. Hladina aktivity enzýmov do určitej miery odráža stupeň poškodenia orgánu (pečeň, myokard, kostrové svalstvo, pankreas, kosti), je významná pre stanovenie prognózy a posúdenie efektívnosti terapie.
Citlivým indikátorom porúch bunkovej integrity a viability, vyvolanej chorobným procesom sú zmeny celulárnych enzýmov, ktorých hodnoty sú však rozdielne, druhovo špecifické, závislé od ich distribúcie v tkanivách a subcelulárnej lokalizácie (Blahovec a Šlesárová, 1991). Kým Slanina a kol. (1985) uvádzajú, že vek, pohlavie, gravidita a laktácia hospodárskych zvierat nemajú vplyv na hodnoty enzýmových aktivít, mnohí autori poukazujú na rozdielne referenčné intervaly pre niektoré vekové kategórie ošípaných (Faustini a kol., 2000; Verheyen a kol., 2007). Okrem veku zdôrazňujú význam aj ďalších závažných faktorov, ako napr. pohlavie, ročné obdobie, výživa, životné prostredie a stres (Friedship a kol., 1996).
Keďže v literatúre sú vo väčšine prípadov uvedené referenčné intervaly enzýmov vo všeobecnosti pre druh ošípané bez zohľadnenia veku, produkčného a reprodukčného obdobia, zamerali sme sa v práci na sledovanie enzymatického profilu ošípaných vo vzťahu k veku, gravidite a laktácii. Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť existenciu možných rozdielov aktivít enzýmov AST, ALT, GGT a ALP v sledovaných skupinách zvierat a jej vplyv pri stanovení referenčného rozpätia a diagnostike metabolických porúch ošípaných.
Pokusný materiál z prvovýroby
Stanovenie enzýmových aktivít bolo vykonané pri 364 klinicky zdravých ošípaných pochádzajúcich z veľkochovov na Slovensku, ktoré boli podľa rôzneho veku, produkčného a reprodukčného obdobia rozdelené do 9 skupín: 1 – ciciaky (68 zv.), 2 – predvýkrm do 40 kg (69 zv.), 3 – výkrm nad 40 kg (72 zv.), 4 – prasničky nepripustené (12 zv.), 5 – prasničky pripustené (18 zv.), 6 – prasnice v skorom štádiu gravidity (27 zv.), 7 – prasnice v pokročilom štádiu gravidity (34 zv.), 8 – prasnice laktujúce (52 zv.), 9 – prasnice po odstave (12 zv.).
Venózna krv na analýzy bola odoberaná z vena cava cranialis alebo zo sinus ophtalmicus do umelohmotných skúmaviek s gélovým urýchľovačom zrážania krvi. Enzýmová aktivita aspartátaminotransferázy (AST), alanínaminotransferázy (ALT), gama-glutamyltransferázy (GGT) a alkalickej fosfatázy (ALP) v krvnom sére bola stanovená použitím komerčných testov od firmy Randox (UK) na biochemickom analyzátore Alizé (Lisabio, Francúzsko).
Štatistické vyhodnotenie výsledkov bolo vykonané v programe GraphPad Prism V5.01 vyjadrením priemerných hodnôt (x) a smerodajných odchýlok (sd). Významnosť (p) rozdielov priemerných aktivít enzýmov medzi jednotlivými kategóriami zvierat bola vyhodnotená jednocestnou Anova analýzou s následným nepárovým Studentovým t-testom.
Hladiny enzýmov rastú s pribúdajúcim vekom
Výsledky sledovaných ukazovateľov sú prezentované v tabuľke č.1 a v grafoch č. 1 a 2. Analýza rozptylu (Anova) preukázala vysokú významnosť vplyvu kategórie ošípaných na hodnoty aktivít pri všetkých sledovaných enzýmoch (p < 0,001).
Tabuľka č.1: Priemerné aktivity enzýmov (AST, ALT, ALP, GGT) v krvnom sére v sledovaných skupinách ošípaných (x ± sd; μkat/l).
|
Skupina
|
Parameter
|
||||
|
|
AST
|
ALT
|
ALP
|
GGT
|
|
|
1.
n = 68
|
x ± sd
|
0,49 ± 0,12
a,b,c,d,A,α,β
|
0,52 ± 0,20
a,b,c,d.e,f,A,α
|
5,88 ± 1,92
a,b,c,d,e,f,A
|
0,60 ± 0,22
a,A,α,β
|
|
medián
|
0,49
|
0,50
|
5,79
|
0,57
|
|
|
2.
n = 69
|
x ± sd
|
0,79 ± 0,24
a,e,f,B,γ
|
0,81 ± 0,22
a,g,B,β
|
8,82 ± 3,07
a,g,h,ch,i,j,k,l
|
0,65 ± 0,41
b
|
|
medián
|
0,75
|
0,77
|
9,07
|
0,55
|
|
|
3.
n = 72
|
x ± sd
|
0,61 ± 0,24
b,e,g,δ
|
0,82 ± 0,21
b,h,C,D
|
5,91 ± 1,37
b,g,m,n,o,p,q,r
|
0,72 ± 0,30
B,C,α
|
|
medián
|
0,50
|
0,81
|
5,77
|
0,68
|
|
|
4.
n = 12
|
x ± sd
|
0,72 ± 0,24
A,C
|
0,80 ± 0,18
c,γ,δ
|
4,52 ± 1,05
c,h,m,s,t,v,w,u,A,B
|
0,72 ± 0,24
γ
|
|
medián
|
0,64
|
0,81
|
4,48
|
0,78
|
|
|
5.
n = 18
|
x ± sd
|
0,45 ± 0,12
f,g,ch,C,D,ε
|
0,70 ± 0,14
d,C,β
|
3,32 ± 0,43
d,ch,n,x,y,z,B,α
|
0,73 ± 0,24
β,δ,ε
|
|
medián
|
0,43
|
0,70
|
3,17
|
0,70
|
|
|
6.
n = 27
|
x ± sd
|
0,60 ± 0,27
B,α,ε
|
0,64 ± 0,15
g,h,A,E,F,γ
|
1,74 ± 0,53
e,i,o,s,x
|
0,55 ± 0,24
c,B,D,δ
|
|
medián
|
0,54
|
0,62
|
1,79
|
0,54
|
|
|
7.
n = 34
|
x ± sd
|
0,70 ± 0,23
c,g
|
0,79 ± 0,23
e,E,ε
|
1,48 ± 0,59
f,j,p,t,y,C,β
|
0,91 ± 0,33
a,b,c,C,γ,ε,η,κ
|
|
medián
|
0,66
|
0,73
|
1,36
|
0,97
|
|
|
8.
n = 52
|
x ± sd
|
0,72 ± 0,32
d,ch,δ
|
0,78 ± 0,22
f,F,η
|
1,89 ± 0,77
k,q,u,w,z,C
|
0,76 ± 0,34
A,D,η
|
|
medián
|
0,59
|
0,74
|
1,67
|
0,71
|
|
|
9.
n = 12
|
x ± sd
|
0,65 ± 0,19
D,β,γ
|
0,65 ± 0,15
B,D,α,δ,ε,η
|
2,33 ± 1,24
l,r,v,w,α,β
|
0,65 ± 0,30
κ
|
|
medián
|
0,64
|
0,64
|
1,82
|
0,55
|
|
|
ANOVA
|
p
|
< 0,001
|
< 0,001
|
< 0,001
|
< 0,001
|
Štatistická významnosť rozdielov priemerných aktivít medzi jednotlivými skupinami (nepárový Studentov t - test):
p < 0,001 – a, b, c, d, e, f, g, h, ch, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z
p < 0,01 – A, B, C, D, E, F
p < 0,05 – α, β, γ, δ, ε, η, κ
Pri hodnotení AST bola potvrdená štatisticky významná rozdielnosť priemerných aktivít medzi jednotlivými skupinami. Najvyššia priemerná hodnota AST (0,79 µkat/l) bola zaznamená pri predvýkrmových ošípaných. Takmer vyrovnaná úroveň priemerných aktivít bola nameraná pri nepripustených prasničkách, vysokogravidných a laktujúcich prasniciach. Najnižšia aktivita bola zistená pri pripustených prasničkách (0,45 μkat/l). V prípade enzýmu ALT sme potvrdili zvýšené priemerné aktivity pri 2., 3. a 4. skupine ošípaných. Najnižší priemer (0,52 μkat/l) bol stanovený pri ciciakoch (1. sk.) a najširšie rozpätie individuálnych hodnôt pri laktujúcich prasniciach (0,99 μkat/l). Priemerné hodnoty aktivít ALP poukázali na najvýraznejšiu rozdielnosť dosiahnutých výsledkov v sledovaných skupinách i najrozsiahlejšiu štatistickú významnosť na hladine p < 0,001, v porovnaní s hodnotami AST, ALT a GGT. Vyššie rozpätie aktivít bolo zaznamenané v skupinách mladších a rastúcich ošípaných (1.–5. sk.), z ktorých najvyššie hodnoty boli pri ošípaných v predvýkrme a výkrme. Najnižšia priemerná aktivita ALP (1,48 µkat/l) bola nameraná pri prasniciach v pokročilom štádiu gravidity. Najvyššia priemerná hodnota aktivity GGT nameraná pri vysokogravidných prasniciach (0,91 μkat.l-1) bola štatisticky významne rozdielna (p < 0,001) v porovnaní s priemernými hodnotami 1., 2. a 6. skupiny. Pri prasniciach v skorom štádiu gravidity bol detegovaný najužší rozptyl individuálnych hodnôt (0,90 µkat/l), pričom najnižšia priemerná aktivita GGT (0,55 μkat.l-1) bola zistená pri prasniciach v skorom štádiu gravidity.
Porovnanie s inými autormi
Dosiahnuté výsledky poukázali na existenciu rozsiahlej štatistiskej významnosti rozdielov priemerných aktivít pri všetkých hodnotených enzýmoch medzi sledovanými skupinami ošípaných. Z biologického a fyziologického hľadiska najväčšie diferencie boli zaznamenané pri ALP. Vyššie aktivity boli zistené hlavne pri prvých troch skupinách, t.j. pri mladých ošípaných v období intenzívneho rastu. Podobné výsledky prezentovali vo svojej štúdii aj Novotný a kol. (2012). Keďže hlavným zdrojom ALP v sére mláďat je kostný enzým v dôsledku vysokej osteoblastickej aktivity, dochádza pri všetkých mladých, rastúcich a vysokogravidných zvierat k zvýšeniu aktivity tohto enzýmu (Blahovec a Šlesárová, 1991). Pri GGT sme zistili iný trend, keď najvyššia priemerná aktivita bola detegovaná pri vysokoprodukčných prasniciach a najnižšia pri prasniciach v skorom štádiu gravidity. Pri ostatných skupinách ošípaných bola zaznamenaná vyrovnanejšia úroveň priemerných aktivít GGT, pričom štatisticky významné rozdiely priemerov tohto enzýmu na hladine významnosti p < 0,001 boli potvrdené pri najmenšom počte dvojíc, v porovnaní s ostatnými sledovanými enzýmami. Naopak, na úrovni p < 0,05 bol vyhodnotený najväčší počet porovnávaných dvojíc. Väčšina literárnych zdrojov, uvádzajúcich fyziologické rozpätie, nezohľadňuje kategorizáciu ošípaných a nahrádza to širším rozpätím. Len niektorí autori zohľadňujú pri určovaní referenčných intervalov hlavné vekové skupiny (ciciaky, výkrm, prasnice a kance) s odlišným rozpätím fyziologických hodnôt (napr. Heath a kol., 1991; Friendship a kol., 1996; Dubreuil and Lapierre, 1997; Egeli a kol., 1998).
Záver
Na základe prezentovaných výsledkov sa prikláňame k názoru, že pri hodnotení aktivít sledovaných enzýmov a tvorbe referenčných hodnôt je potrebné brať do úvahy kategorizáciu podľa veku, resp. produkčného a reprodukčného obdobia. V prípade jednej referenčnej normy pre ošípané treba vytvoriť výrazne širšie referenčné rozpätie zohľadňujúce vek, produkčné a reprodukčné obdobie, a to predovšetkým pri stanovení enzýmu ALP, v dôsledku zistenia najväčších štatisticky významných rozdielov priemerných aktivít medzi vytvorenými skupinami ošípaných. Súčasné referenčné hodnoty pre ošípané, nezohľadňujúce uvedené skupiny, alebo vytváranie noriem so značne širokým rozpätím môže mať za následok nie vždy objektívne posúdenie aktuálnych nálezov s maskovaním už náznakov miernych porúch vnútorného prostredia.
Príspevok vznikol s podporou Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR VEGA 1/0203/15.
