Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Konzervácia vlhkého miaganého kukuričného zrna pod drobnohľadom

10-03-2015
Ing. Ľubica Rajčáková, PhD. | rajcakova@vuzv.sk
NPPC – VÚŽV Nitra

Sušenie kukuričného zrna určeného na výživu hovädzieho dobytka je energeticky náročné a zbytočne nákladné. V súčasnosti sa v poľnohospodárskej praxi udomácnili nové technológie, ktoré proces skladovania zrna výrazne zjednodušujú a umožňujú chovateľom zvierat vyrobiť si hodnotné krmivo z vlastných zdrojov a vo vlastnej réžii.

Pre prežúvavce sa ako najvhodnejšia forma javí konzervácia vlhkého miaganého (crimpovaného) kukuričného zrna. Uchovávanie zrna vo vlhkom stave nie je iba technologickou výhodou. Už v roku 1997 Wilkerson a kol. zistili, že dojnice holsteinského plemena vyprodukovali denne o 2 kg mlieka viac keď boli kŕmené vlhkým zrnom oproti tomu keď boli kŕmené zrnom v suchom stave. Bolo to z dôvodu, že netto energia laktácie bola preukazne vyššia v kŕmnej dávke, ktorá bola zostavená práve s vlhkým zrnom.

Vzhľadom k vysokej cene jadrových krmív je pri ich konzervácii na primeranej kvalitatívnej úrovni potrebné dodržiavať určité zásady, ktoré napomôžu vyvarovať sa zbytočným chybám a stratám.

Samotná technológia konzervácie vlhkého miaganého kukuričného zrna začína zberom zrna kombajnom. Zrno sa nečistí ale sa priamo miaga na špeciálnych strojoch. Najčastejšie sú to miagače značky Murska, Korte, či Romill. Zrno sa do ústrojenstva stroja dávkuje buď nakladačom alebo pásovým dopravníkom. Crimpované zrno sa potom konzervuje do vakov, silážnych žľabov, silážnych veží, resp. síl.

Obr.1: Detailný pohľad na štruktúru vlhkého miaganého kukuričného zrna

Obr.1: Detailný pohľad na štruktúru vlhkého miaganého kukuričného zrna

Základným ukazovateľom určujúcim zrelosť zrna a termín žatvy je obsah sušiny zrna. Obsah sušiny je zároveň určitým ukazovateľom zrelosti škrobu obsiahnutého v zrne. Z hospodárskych ale aj nutričných dôvodov je potrebné zberať iba také zrno, ktoré obsahuje už mikroskopicky zrelý škrob. Túto zrelosť dosahuje kukuričný škrob pri sušine zrna 60 – 62 %. Vzhľadom k rozdielom v rýchlosti dozrievania kukuričných hybridov, a s tým spojenou rozdielnou degradovateľnosťou kukuričného škrobu, odporúčame za spodnú hranicu pre zber zrna obsah sušiny na úrovni 63 %. Táto hodnota zohľadňuje aj technologické limity zberu dané priechodnosťou zberaných rastlín cez kombajn. Horná hranica sušiny zrna je daná počtom a druhovým výskytom patogénnych mikroorganizmov, hlavne kvasiniek a plesní.  Na základe predchádzajúcich sledovaní sme túto hranicu stanovili na 68 %. Jej prekročenie je spravidla sprevádzané so zvýšeným rizikom  zhoršenej mikrobiálnej stability vyrobeného krmiva. Odporúčaný interval 63 – 68 % je potrebné chápať ako orientačné optimum v štandardnom roku. V praxi je rozpätie zberu väčšinou širšie, a to 60 – 73 %.

Ďalším momentom, na ktorý je potrebné upozorniť je fakt, že aktuálna sušina zrna musí byť stanovená z čerstvo vylámaných a ručne vymrožovaných šúľkov. Kontrola sušiny vo vymlátenom zrne je totiž výrazne ovplyvnená zberacou technikou. Z toho dôvodu je nepresná a rozdiely oproti reálnej sušine môžu predstavovať  3 – 8 %.

Odchýlky priebehu počasia je potrebné pri rozhodovaní sa o termíne zberu vždy dôkladne zhodnotiť a zvážiť. V niektorých rokoch je situácia taká, že obsah sušiny v kukuričnom zrne dosahuje požadovanú hodnotu už cca 2 týždne po zbere silážnej kukurice, ale aj cca 3 mesiace po ňom. Dlhodobo stabilné počasie v jesennom období navádza k tomu, aby sa zber kukurice na zrno odkladal. Kvalitatívna úroveň zrna zberaného na začiatku a na konci tohto obdobia je však prirodzene diametrálne odlišná. Z dôvodu vysokých rizík, spojených s rozvojom plesní a ich sekundárnych metabolitov - mykotoxínov, sa v neskorej jeseni v mnohých prípadoch zber kukuričného zrna pre tento systém konzervácie ani neodporúča vykonať.

Pri samotnej konzervácii miaganého kukuričného zrna s obsahom sušiny vyšším ako 65 % odporúča Loučka (2013) pridávať k zrnu až 8 litrov vody na 100 kg zrna a pri každom zvýšení o jedno percento ďalšie 2 litre. Obsah sušiny nad 70 % považuje za veľmi rizikový. V takom prípade je nutné stiahnuť valce miagača aby bolo miaganie intenzívnejšie a aplikovať viac chemického konzervantu, prípadne konzervantu s vyšším podielom kyseliny propiónovej. Prídavok vody by sa mal dôsledne kontrolovať, pretože pri obsahu sušiny zrna pod 60 % môžu pri vyberaní siláže, najmä zo silážnych veží a síl vznikať problémy (zrno sa prilepí na steny a pevne drží). Ak sa pridáva veľmi veľa vody, môže sa stať, že zrno vodu neabsorbuje a prebytočná voda spolu s konzervantom odtečie, resp. v prípade vaku môže v extrémnom prípade spôsobiť roztrhnutie fólie, a to najmä v zimnom období.

Úroveň fermentačného procesu pri konzervácii vlhkého kukuričného zrna môžeme v porovnaní s inými silážovanými krmivami považovať za veľmi nízku (tab. 1).  Je to spôsobené menším obsahom vody v silážovanom materiáli.

Tabuľka 1: Fermentačný proces vo vlhkom kukuričnom zrne.

 
Sušina
do 65 %
65-70 %
nad 70 %
N-látky v g.kg-1 sušiny
102
100
102
Vláknina v g.kg-1 sušiny
29
28
29
Tuk v g.kg-1 sušiny
44
44
42
Popol v g.kg-1 sušiny
15
14
16
pH
4,03
4,04
4,05
Kyseliny v g.kg-1 sušiny
 
 
 
 - mliečna
10,08
8,44
7,18
 - octová
2,53
1,48
1,65
 - maslová + i.m
0,36
0,44
0,68
Alkohol v g.kg -1 sušiny
1,15
0,82
0,80
ME v MJ.kg-1 sušiny
12,68
12,68
12,73
NEL v MJ.kg-1 sušiny
7,85
7,88
7,96

Aplikácia konzervačných prípravkov do takéhoto krmiva je s prihliadnutím k jeho cene odôvodniteľná a veľmi efektívna. Často sa diskutuje aj o tom, akému typu silážnych prípravku dať prednosť.

Biologické prípravky sú cenovo výhodnejšie a bezpečnosť pri práci s nimi je vysoká. Ich nevýhodou je, že nedokážu dostatočne zastabilizovať krmivo, nakoľko pri fermentačnom procese vzniká málo kyselín. Pri takto zakonzervovanom zrne dochádza, najmä pri vyšších teplotách k veľkému rozvoju nežiaducich kvasiniek. Preto takéto siláže z vlhkého miaganého kukuričného zrna nie je vhodné skrmovať v letných mesiacoch. Okrem toho u nich tiež dochádza k zvýšeniu degradovateľnosti škrobu v bachore a ak sa skrmujú vo vyšších dávkach, môžu spôsobovať acidózy bachora.  Účinnosť biologických prípravkov je teda v tomto prípade adekvátna ich cene. Spoľahlivosť a efektivita ich použitia je veľmi limitovaná.

Naopak cena chemických prípravkov je oproti biologickým prípravkom výrazne vyššia ale je krytá ich neporovnateľne vyššou účinnosťou. V minulosti sa na tieto účely používali hlavne prípravky na báze kyselín (propiónová, mravčia), v súčasnosti sa trend orientuje viac na využívanie prípravkov na báze kyseliny benzoovej a jej solí, vzhľadom k ich vyššiemu a širšiemu antifungicídnemu účinku.

Pre aplikáciu chemických prípravkov je dôležitá  ich rovnomerná aplikácia aby sa prípravok dostal ku každému zrnu. Čím vyššia je dávka, tým vyššia je účinnosť prípravku a zrno bude dlhšiu dobu stabilné. Preto by sa malo dávkovanie presne plánovať podľa očakávanej dĺžky skladovania.

Presné dávkovanie je u chemických prípravkov dôležité aj z iného dôvodu, a tým je, že za určitých podmienok môžu vysoké dávky konzervantov negatívne ovplyvňovať bachorovú mikroflóru. Rovnako je dôležité dodržiavať minimálne dávky odporúčané výrobcami, pretože nedostatok kyselín, resp. ich solí nemusí stačiť pre udržanie aeróbnej stability zrna a môže dochádzať k rozvoju nežiaducich kvasiniek, dokonca k jeho zaplesneniu.

Vzhľadom k tomu, že v procese konzervácie je nutné zabezpečiť anaeróbne prostredie ale aj vzhľadom k cene kukuričného zrna považujeme za najvhodnejší spôsob jeho uskladnenia  konzerváciu do silážnych vakov, pri veľkokapacitnom hospodárení sú vhodnejšie silážne žľaby.

Pre správny priebeh fermentácie sa vyžaduje striktne anaeróbne prostredie. K úplnému ukončeniu kvasných procesov v siláži dochádza po 90 dňoch fermentácie. Napriek tomu, je možné ich skrmovať aj skôr. Pre konzervované vlhké miagané kukuričné zrno platí, že je  bez rizika skŕmiteľné po 6 týždňoch fermentácie. Názory, že siláž je možné skrmovať už po 1 – 2 týždňoch od zasilážovania nepovažujeme za správne. Popierajú vlastnú podstatu silážovania a sú aj dietetickým rizikom pre zvieratá.

Obr.2: Precíznym dodržaním technologického postupu je možné zakonzervovať miagané kukuričné zrno s nulovými stratami aj v silážnom žľabe

Obr.1: Precíznym dodržaním technologického postupu je možné zakonzervovať miagané kukuričné zrno s nulovými stratami aj v silážnom žľabe

Loučka (2013) odporúča aby denná dávka siláže z miaganého kukuričného zrna neprekračovala 4 kg na dojnicu a deň, a to z dôvodu aby nedochádzalo k bachorovým acidózam. Za maximálnu hranicu považuje 7 kg na dojnicu a deň. Pri kŕmnych dávkach zostavených na báze kukuričnej siláže je nutné zohľadňovať obsah kukuričného škrobu v nej obsiahnutý. Inak sa môže stať, že do tenkého čreva zvierat prechádza príliš veľké množstvo škrobu. Nakoľko je kapacita enzymatického trávenia na úrovni max. 1,5 kg škrobu,  dochádza k nestráveniu prebytočného škrobu obsiahnutého v kŕmnej dávke. Ten potom nevyužitý odchádza z tela výkalmi preč. Takéto neefektívne kŕmenie prináša zbytočné straty a zvyšuje náklady na kŕmenie zvierat.