Úvod / Informácie / Živočíšna výroba / Hovädzí dobytok

Kotercové ustajnenie pre dobytok

26-02-2019
Ing. Vojtech Brestenský, CSc. | brestensky@vuzv.sk
NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra

Kotercové systémy ustajnenia sú vhodné pre rastúci dobytok, teda pre chov teliat, mladého a výkrmového dobytka. Možno ich však uplatniť i v chove dojníc. Väčšinou ide o ustajnenie s podstielkou. Kotercové ustajnenie môže byť riešené ako jednopriestorové alebo dvojpriestorové. Jednopriestorové sa využíva iba v teľatníkoch so stacionárnou linkou odstraňovania maštaľného hnoja (obežný zhrňovač). Pri starších kategóriách dobytka, s mobilnou mechanizáciou podstielania a odstraňovania maštaľného hnoja, býva dvojpriestorové usporiadanie s oddeleným ležoviskom od krmoviska. V ležovisku býva hlboká, narastajúca podstielka alebo sa používa pristielané ploché ležisko. Plochy ležoviska a kŕmiska sa stanovujú podľa veľkosti zvierat.

Priestor pre zvieratá v koterci pozostáva z potreby na odpočinok a z potreby na voľný pohyb. Ten musí byť bezpečný, bez toho, aby dochádzalo k poraneniam zvierat, prípadne k agresivite. Priestor pre ležanie v ležovisku kotercového ustajnenia pozostáva z potreby pre telo zvierat pre pohodlné ležanie, potrebného priestoru pre manipuláciu hlavou pri vstávaní a líhaní. Pre zabezpečenie priestoru na migráciu zvierat medzi ležiacimi zvieratami tak, aby ich nevyrušovali pri ležaní, prípadne ich nezranili, je treba tento priestor zväčšiť. Potom v dvojpriestorovom kotercovom ustajnení s ležoviskom a kŕmiskom bude potrebná plocha v ležovisku pre 650 kg kravu 6 m2.

Tab.

Zvieratám je treba umožniť priamu cestu z každého miesta v ležovisku pomedzi ležiace kravy do kŕmiska, prípadne k napájačke. Čím je ležovisko hlbšie, tým je táto cesta komplikovanejšia a dlhšia a vyrušovanie ležiacich zvierat väčšie. Preto, okrem plochy ležoviska na každé ustajnené zviera, je dôležitý aj jeho tvar. Zvieratá uprednostňujú pre ležanie vzdialenejšiu stenu ležoviska od kŕmiska, hlavne vtedy, ak je k nemu spádované. Lepší je tvar obdĺžnikový ako štvorcový.

Obr. 1

Obr. 1: Ležanie kráv pri rôznej hĺbke ležoviska

Maximálna hĺbka ležoviska by nemala presahovať 5-násobok šikmej dĺžky tela zvieraťa. Vtedy pri požadovanej šírke kŕmneho miesta sa blíži pomer k ustajneným zvieratám 1:1. V prípade, že ležovisko je hlbšie pomer kŕmnych a ustajňovacích miest v koterci sa zužuje. Za minimálnu hĺbku ležoviska považujeme 2,5-násobok šikmej dĺžky tela, či je pre 650 kg kravu 4 m. Pri takejto hĺbke ležoviska je pomer kŕmnych a ustajňovacích miest v koterci asi 1:2.

Kŕmisko musí byť tak hlboké aby za žerúcimi zvieratami mohli iné zvieratá prechádzať. Pri podstielaných systémoch ustajnenia musí byť kŕmisko oddelené do ležoviska zábranou, aby sa dali zvieratá uzavrieť do jedného alebo druhého priestoru pri vyhŕňaní hnoja a podstielaní.

Kotercové systémy ustajnenia sú náročné na potrebu podstielky. Ak sa majú zvieratá udržať čisté, je treba v ležovisku podstielať 0,9-1,2 kg slamy na m2 denne. Preto je potrebné počítať s minimálnou spotrebou 6 kg slamy v lete a 8 kg v zime pre každú dojnicu a deň, pre jalovice a výkrm je to 5-7 kg, pre teľatá 2 až 2,5 kg na kus a deň. Ležovisko je treba podstielať denne. Kŕmisko sa čistí minimálne 2-krát denne. Keď sa do neho nepodstiela, vyhrňuje sa z neho tekutý hnoj, s malým množstvom slamy a krmiva. Ležovisko sa vyhrňuje podľa potreby, keď podstielka narastie do stanovenej výšky.

V kotercovom ustajnení na hlbokej podstielke sa v ležovisku podstiela, kým sa nenaplní celá jeho hĺbka a až potom sa vyhrnie. V kŕmisku sa produkuje hnojovica. Pri tomto ustajnení je vhodné urobiť pri prechode kŕmiska a ležoviska múrik 0,1 m vysoký, ktorý zabraňuje stekaniu hnojovice z kŕmiska do ležoviska. Zabráni sa tým silnému znečisťovaniu podstielky v ležovisku a vytváraniu rozmočených miest. Múrik sa môže využiť na umiestnenie napájacieho žľabu. Hnoj z ležoviska sa odstraňuje podľa jeho hĺbky, to býva aj niekoľko týždňov. Počas plnenia ležoviska podstielkou sa z kŕmiska vyhŕňa tekutý hnoj. Pri riešení medziskladu hnoja, pri maštali s hlbokou podstielkou treba počítať s tým, že sa bude vyhŕňať z maštale len tekutý hnoj z kŕmiska a až sa vyhrnie ležovisko sa k nemu pridá hnoj so slamou. Je potrebné uvedomiť si, že k premiešaniu hnojovice s hnojom z hlbokej podstielky dochádza až pri vyhŕňaní ležoviska a nakladaní na dopravné prostriedky, pri prevoze na hnojisko. Z toho vyplýva, že pri tomto systéme ustajnenia nie je možné hnojnú koncovku riešiť manipulačnou plochou pri maštali pre denný odvoz do hnojiska. Je to možné len v prípade, že sa do kŕmiska tiež podstiela. V zahraničí sa často hlboká podstielka v ležovisku kombinuje s roštovou podlahou v kŕmisku.

Obr. 2

Obr. 2: Kotercové ustajnenie s hlbokou podstielkou

Na prekonanie výškového rozdielu medzi ležoviskom a kŕmiskom je lepšie urobiť schody ako šikmú rampu. Pri hĺbke ležoviska, väčšej ako 0,3 m, odporúčame urobiť schody široké 0,3 m a vysoké 0,2 m. Schody je vhodné urobiť nielen na prechodoch z ležoviska do kŕmiska, ale pozdĺž celej maštale. Zjednoduší sa tak vyhrňovanie ležoviska. Do potrebnej plochy ležoviska sa počíta len spodná časť bez schodov.

Pri rekonštrukciách maštalí na kotercový systém ustajnenia sa s úspechom využíva ležovisko s narastajúcou podstielkou. Jeho výhoda spočíva v tom, že si nevyžaduje nákladnú úpravu podlahy, pretože kŕmisko aj ležovisko je v jednej rovine. Je v podstate ako hlboká podstielka, s menšou hĺbkou ležoviska. Podlaha kŕmiska je od ležoviska oddelená múrikom, vysokým 0,2 m, na ktorý sa ukladá napájací žľab a kotví sa v ňom zábrana, oddeľujúca kŕmisko od ležoviska. Šírka tohto múrika by mala byť taká, aká je široká napájačka.

Obr. 3

Obr. 3: Kotercové ustajnenie s narastajúcou podstielkou

Pri plochom, podstielanom ležovisku sa slama z ležoviska vynáša do kŕmiska a preto sa aj v kŕmisku produkuje maštaľný hnoj, i keď jeho konzistencia je redšia. Ležovisko sa vyhŕňa 1-krát za 1-2 dni, kŕmisko 2-krát denne.

Obr. 4

Obr. 4: Kotercové ustajnenie s pristielaným plochým ležoviskom