Kvalita pasienkového porastu v chove dojčiacich kráv
Chov dojčiacich kráv je jedným z možných systémov hospodárenia, ktorý je schopný efektívne a udržateľne využívať trvalé trávne porasty a je ekologicky prijateľný pre krajinu. Cieľom chovu a najdôležitejším ukazovateľom tohto systému chovu je dosiahnutý denný prírastok živej hmotnosti odchovávaných teliat.
Z hľadiska rastu a vývoja je najdôležitejšie obdobie do jedného roku veku teľaťa. Využitím rastových schopností v tomto období v plnej miere sa docieli zdravé a dobre vyvinuté teľa. Na tento spôsob chovu je potrebné vytvoriť základné podmienky, ktorými sú predovšetkým dostatočné plochy trávnych porastov, poznanie zloženia a štruktúry týchto porastov, optimálnej intenzity zaťaženia plochy zvieratami a dobrá organizácia. Vo svete je chov dojčiacich kráv pomerne rozšírený. Na Slovensku sú na tento systém chovu vhodné podmienky, s jeho realizáciou sa však v minulosti spájali problémy. Išlo predovšetkým o absenciu vhodných plemien, ktorých nákup bol finančne náročný. Proces tvorby stáda z vlastných zdrojov, ktorý chovatelia v prevažnej miere volili bol komplikovaný a konečný efekt vynaloženého úsilia nebol vždy adekvátny. Najväčší negatívny vplyv na rozvoj tohto systému malo nezvládnutie systému chovu a realizácia samotného produktu.
V snahe o rozšírenie poznatkov o chove sme sa s ním začali zaoberať aj v našom výskumnom ústave. Pokus s chovom dojčiacich kráv sme realizovali na extenzívnom pasienku tvorenom poloprírodným trávnym porastom v nadmorskej výške 455–538 m n. m. Vo všetkých sledovaných rokoch (pasienkových sezónach) sme do pokusu zaradili kravy slovenského strakatého plemena, s teľatami vo veku 2 mesiacov (jalovičky 50 %, býčky 50 %). Výživa zvierat bola počas pokusného obdobia zabezpečená ad libitným príjmom pasienkového porastu s doplnkom minerálnych lizov, bez jadrového príkrmu. Matky s teľatami boli celosezónne pasené rotačným oplôtkovým systémom na výmere 9,199 ha v 7 oplôtkoch bez prístrešku, s voľným prístupom k vode. Po ukončení pasienkovej sezóny boli teľatá odstavené od matiek, odchované jalovičky boli zaradené do ďalšieho chovu a býčky do výkrmu.
Floristické zloženie spásaného porastu sme hodnotili metódou projektívnej dominancie. Na základe druhového zloženia sme trávny porast zaradili do asociácie Lolio-Cynosuretum cristati Tx.1937 zväzu Cynosurion cristati (polointenzívne a intenzívne mezofilné pasienky). V zastúpení agrobotanických skupín rastlín na pasienku dosiahli najvyšší podiel trávy 26-56 % (graf 1). Medzi jednotlivými rokmi pokusu sa vplyvom spásania porastu podporil rast nižších krmovinársky hodnotnejších druhov tráv a znížil sa podiel prázdnych miest. Druhou skupinou s najvyšším podielom pokryvnosti boli byliny (19-31 %) s prevládajúcimi druhmi Achillea millefolium (Rebríček obyčajný) a Taraxacum officinale(Púpava lekárska). Pri tejto skupine sme zaznamenali postupné znižovanie zastúpenia pri každej ďalšej pasienkovej sezóne.
| Graf 1: Zloženie trávneho porastu a jeho pokryvnosť (%) |
Podiel bôbovitých (7-17 %) sa oproti prvému pokusnému roku vplyvom pravidelného využívania porastu mierne zvýšil. Počas troch pasienkových sezón došlo k zmenám vo floristickom zložení porastu, ktoré výrazne ovplyvnili kvalitu porastu – z menej hodnotného (prvá pasienková sezóna) na hodnotný až veľmi hodnotný s vyšším zastúpením vysokohodnotných a produkčných druhov ako Lolium perenne (Mätonoh trváci), Trifolium repens (Ďatelina plazivá), Poa pratensis (Lipnica lúčna), Trisetum flavescens (Trojštet žltkastý) a Festuca rubra (Kostrava červená)- 3. rok pokusu.
Úrodu pasienka sme zisťovali vážením pokosenej fytomasy. Pasienkový porast poskytol za sledované pasienkové obdobie celkovú úrodu 3,74 t.ha-1 sušiny v prvom pokusnom roku, v druhom roku 5,20 t.ha-1 sušiny a v treťom roku 3,38 t.ha-1 (tabuľka 1). Na extenzívne obhospodarovaných plochách v podhorských a horských oblastiach sa všeobecne uvádza produkcia zeleného krmiva pri prepočítanej sušine 18 % od 15 do 20 t.ha-1. V našom pokuse sa produkcia zeleného krmiva za pasienkovú sezónu nachádzala v rozpätí 13,87-20,89 t.ha-1. Dynamika narastania trávnej fytomasy sa prejavila intenzívnym jarným narastaním (s vrcholom v II. cykle pasenia) a postupným poklesom (po posledný cyklus) charakteristickým pre podmienky s kontinentálnou klímou. Výšku úrod v priebehu vegetačnej sezóny v značnej miere determinuje intenzita zrážok. V priemere za sezónu sme zaznamenali 377 mm zrážok v prvom pokusnom roku, 463 mm v druhom a 394 mm v treťom roku pokusu.
Tabuľka 1: Základné ukazovatele využívania pasienkového porastu
Kvalita fytomasy je faktorom, ktorý sa významne podieľa na určovaní produkčného potenciálu pasienkového porastu, meraného v jednotkách živočíšnej produkcie z jednotky plochy. Pri hodnotení obsahu N-látok v poraste je najvýznamnejšie kritérium krytie potreby stráviteľných N-látok v kŕmnej dávke podľa úžitkovosti hospodárskych zvierat. Pri výžive hovädzieho dobytka by malo krmivo obsahovať 75-150 g.kg-1 sušiny N-látok. Najvyšší obsah N – látok vo fytomase pasienkového porastu (tabuľka 2) sme zaznamenali v I. cykloch pasenia (151,73 g.kg-1 sušiny), najnižšími hodnotami N-látok (115,79–122,98 g.kg-1 sušiny) sa charakterizovali porasty v II. a III. pasienkových cykloch vo všetkých pokusných rokoch. Obsah vlákniny v objemovom krmive ovplyvňuje stráviteľnosť, ale aj motoriku v zažívacom trakte. Nízky obsah vlákniny sťažuje príjem krmiva, vysoký obmedzuje stráviteľnosť. Optimálne hodnoty vlákniny vo výžive hovädzieho dobytka sú 180-220 g.kg-1 sušiny. Obsah vlákniny sa počas pasienkových sezón nachádzal v optimálnom rozpätí z hľadiska výživy HD (168,39–229,25 g.kg-1 sušiny).
Tabuľka 2: Obsah živín a výživná hodnota fytomasy pasienkového porastu
Základným predpokladom plnohodnotnej výživy mladého hovädzieho dobytka je kvalitné objemové krmivo s optimálnym obsahom minerálnych látok. Najdôležitejšie z hľadiska živinového zloženia kŕmnych dávok pre praktickú výživu dobytka je obsah Ca a P. Obsah minerálnych látok v pasienkovom poraste závisí najmä od floristického zloženia a veku porastu v súvislosti s termínom využívania. Trávy obsahujú viac fosforu a menej vápnika ako ďatelinoviny a ostatné byliny. Ďatelinoviny svojim zastúpením v poraste zlepšujú obsah bielkovinového dusíka a vápnika. Doba narastania porastu sa prejavuje zmenou fenologických fáz (pomer stebiel k listom), a tým sa mení aj obsah minerálnych látok (v mladom poraste prijímajú zvieratá viac fosforu). V našom pokuse sa priemerný obsah P pohyboval v rozpätí 2,40–3,15 g.kg-1 sušiny a obsah Ca 7,18–9,75 g.kg-1 sušiny, čo je z hľadiska optimálnej výživy zvierat dostatočný obsah týchto prvkov. Z hľadiska správnej výživy je dôležitý aj pomer medzi jednotlivými minerálnymi látkami. Pri hovädzom dobytku sa požaduje pomer Ca : P l,4-2,0:1. Vo väčšine poloprírodných trávnych porastoch je tento pomer širší (1,5-3,0:1), teda na jednotku fosforu pripadá viac vápnika, čo korešponduje s nami zisteným pomerom Ca : P (3,13:1). V praxi sa odporúča pri spásaní pasienkov s nedostatočnou zásobou určitého prvku, podávanie minerálnych alebo minerálno-vitamínových lizov obohatených o chýbajúci prvok, čo je jediným riešením ako zabezpečiť plnohodnotnú minerálnu výživu dobytka. Najvyššiu výživnú hodnotu mali porasty v I. pasienkových cykloch, kde sme zaznamenali najvyššie hodnoty PDI (94,10 g.kg-1 sušiny), NEL (5,47 MJ.kg-1 sušiny), a tiež NEV (5,34 MJ.kg-1 sušiny).
Počas pokusného obdobia sme v pravidelných mesačných intervaloch zisťovali prírastky živej hmotnosti (ž.hm.) teliat vážením (tabuľka 3). V prvom pokusnom roku sme dosiahli celkový priemerný denný prírastok teliat 0,841 kg.ks-1, v druhom roku pokusu 0,914 kg.ks-1 a v treťom roku 1,056 kg.ks-1. Najvyššie priemerné denné prírastky ž.hm., teda dosiahli teľatá v tretej pasienkovej sezóne. Oproti prvej pasienkovej sezóne bol priemerný denný prírastok ž.hm. vyšší pri býčkoch o 0,265 kg a o 0,157 kg pri jalovičkách. Zistené prírastky ž.hm. teliat v jednotlivých pokusných rokoch záviseli od úžitkovosti dojníc, kvality pasienkových porastov a dĺžky pasienkovej sezóny. Vplyvom správnej organizácie a techniky pasenia sa zlepšila kvalita pasienkového porastu, ktorá zas pozitívne ovplyvnila zvýšenie úžitkovosti kráv. Najvyššiu úžitkovosť dosiahli kravy v tretej pasienkovej sezóne(v priemere 12 kg.ks.-1.deň-1) oproti prvému pokusnému roku, kde bola úžitkovosť kráv 10 kg.ks.-1.deň-1. Výživu teliat v prvých pasienkových cykloch najvýznamnejšie ovplyvňuje mliečna úžitkovosť dojčiacich kráv. Ak rozhodujúca časť mliečnej výživy teliat prebieha v období pastvy, pri dostatku mlieka dojčiacich kráv dosahujú teľatá prírastok ž.hm. nad 1 kg. V prvom mesiaci života je potreba živín z 95-100 % krytá mliekom. Od druhého mesiaca veku vzrastá význam príjmu objemového krmiva ako doplnku k mlieku. Od piateho mesiaca veku je potreba živín teliat krytá prevažne objemovými krmivami. Za sledované pokusné obdobie (3 pasienkové sezóny) dosiahli teľatá priemerný denný prírastok ž.hm. 0,937 kg.ks-1. V pokuse sme potvrdili lepšiu rastovú schopnosť býčkov, ktoré dosiahli v priemere o 0,116 kg.ks-1deň-1 vyššie prírastky ž.hm. ako jalovičky.
Tabuľka 3: Priemerné denné prírastky živej hmotnosti teliat (kg.ks-1)
Záverom môžeme konštatovať, že pasienkový systém chovu dojčiacich kráv môže pri adekvátnom zaťažení a dobrej organizácii pasenia poskytnúť možnosť zvýšenia tržieb z trvalých trávnych porastov cestou odchovu mladého zástavového alebo jatočného dobytka a umožniť racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov horských a podhorských regiónov s cieľom zachovať ich vysokú druhovú diverzitu, zlepšiť produkčné a mimoprodukčné funkcie a udržať ekologickú stabilitu slovenskej krajiny.
