Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Stroje a zariadenia / Rôzne

Spôsoby kŕmenia HD, kŕmne zariadenia a miešacie kŕmne vozy

23-02-2022
S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Vo väčšine podnikov, veľkých i malých, je používaná komplexná zmesná kŕmna dávka (TMR), vďaka ktorej dostane zviera stabilnú kŕmnu dávku obsahujúcu všetky dôležité zložky. Za posledných niekoľko rokov táto problematika prešla nemalým vývojom, veľmi používané a obľúbené sú stacionárne zariadenia vo forme automatických kŕmnych liniek a miešacie kŕmne vozidlá, ktoré si dokážu potrebné komponenty samy naložiť, a to vďaka integrovanému nakladaciemu zariadeniu. Vďaka týmto strojom je zaistená presnosť a premiešanie TMR, avšak za podmienok dobrej práce zo strany obsluhy.

Skrmovanie kompletných zmesí kŕmnych dávok, tzv. TMR (total mixed ration) sa za posledných desať rokov stalo jednou z najprogresívnejších metód techniky kŕmenia. Princípom kompletnej zmesovej kŕmnej dávky je skutočnosť, že všetky krmivá, ktoré boli príslušnej kategórii hovädzieho dobytka naprogramované, sú do zmiešanej dávky zaradené vždy, keď je dávka miešaná a zvieratá kŕmené. Lipnutie na kompletnosti TMR pramení hlavne z dvoch skutočností. Ide hlavne o nasýtenie zvierat živinami podľa ich skutočných potrieb a o zachovanie jednej z najväčších predností TMR, a tou je stabilné zloženie kŕmnej dávky (KD), ktorá potom následne stabilizuje bachorové prostredie, čo je pri dodržaní hlavných zásad správneho kŕmenia rozhodujúcim momentom pre dokonalé využitie krmív a činnosť mikroorganizmov v predžalúdkoch. Okrem iného aj z týchto dôvodov sú pre TMR odporúčané celoročne len konzervované krmivá.

Pri príprave TMR je veľmi dôležitá kvalita miešania. Pokiaľ je miešanie nerovnomerné, alebo sú jednotlivé krmivá stlačené príliš progresívnym spôsobom, je pochopiteľne zmiešaná kŕmna dávka menej účinná a nemôže zaistiť vysokú úžitkovosť, ktorá je od nej očakávaná. Za ideálne miešanie možno považovať rovnomerné miešanie, kedy každé sústo, ktoré napr. dojnica prijme, je rovnaké a má jasne viditeľnú štruktúru. Práve stabilné zloženie dobre prepočítaných zmiešaných dávok je jednou z hlavných predností ich skrmovania, ktoré obmedzuje zažívacie ťažkosti.

Kŕmne zariadenia

Vývoj techniky kŕmenia hovädzieho dobytka smeruje ku kompletným homogenizovaným kŕmnym dávkam, ktorých základ tvoria objemné krmivá. V zásade možno technologické systémy miešania kŕmnych dávok rozdeliť na:

  • kŕmne dávky tradičného typu – každé krmivo sa postupne zakladá zvlášť,
  • zmiešané kŕmne dávky – časť alebo všetky objemné krmivá sa zmiešajú spoločne s väčšinou jadrových krmív (menšie množstvo jadra sa môže skrmovať napr. dojnicami samostatne v dojárni alebo individuálne na stojisku),
  • komplexné kŕmne dávky – všetky krmivá sa dokonale premiešajú a zakladajú.

Hlavné požiadavky na kŕmenie je možné charakterizovať nasledovne:

  • kŕmenie je potrebné podávať najmenej dvakrát denne,
  • doba kŕmenia pokiaľ možno má byť v rovnakom čase (maximálne 15 min.),
  • prístup zvierat ku kŕmnemu žľabu má byť min. 2 – 2,5 h,
  • požadovaná je rovnaká skladba a vyrovnanosť kŕmnej dávky,
  • doba zakladania krmiva u jednej skupiny zvierat by nemala prekročiť 20 minút,
  • celková doba kŕmenia v maštali by nemala prekročiť 2 hodiny.

Stacionárne kŕmne zariadenia

Stacionárne kŕmne zariadenia sú inštalované v stajni buď pre jeden alebo dva rady zvierat (združené okolo kŕmnej chodby). Tieto zariadenia nadväzujú buď na stacionárnu linku vyprázdňovania a dopravy krmív, alebo na mobilné zariadenia na dopravu krmív z poľa alebo skladov.

Podľa prevedenia je možné rozdeliť nasledovne:

  • žľabové dopravníky,
  • nadžľabové dopravníky,
  • elektrické kŕmne vozidlá.

Žľabové dopravníky

Sú to kŕmne zariadenia, ktoré buď krmivo unášajú, alebo hrnú priamo v kŕmnom priestore (žľabe). Používajú sa vo väzných stajniach pri ustajnení zvierat na dlhom a strednom státí, alebo pri voľnom ustajnení. V oboch prípadoch musí byť zvieratám v čase zakladania krmiva zamedzený prístup do žľabu (pomocou zábran). Z mechanických dopravníkov sa ako žľabové využívajú dopravníky pásové, hrabličkové a vaničkové.

Nadžľabové dopravníky

Nadžľabové dopravníky sú kŕmne zariadenia umiestnené v priestore nad kŕmnymi žľabmi. Vzhľadom na ich umiestnenie sa používajú na kŕmenie vo väzných stajniach pri ustajnení zvierat na krátkom státí alebo pri voľnom ustajnení. Z mechanických dopravníkov sa ako nadžľabové používajú dopravníky pásové (sklopné, so zhrňovacím vozíkom a pojazdné) a závitovkové.

Elektrické kŕmne vozidlá

Slúžia na dopravu, miešanie a dávkovanie jadrových a objemných krmív. Vozidlo sa spravidla pohybuje v kŕmnom priestore po koľajniciach, alebo je zavesené na koľajnici a zakladá krmivo buď pod seba do združených žľabov, alebo do strán. Pohon vozidla je riešený elektromotorom cez prevodovku na zadné pojazdové kolesá.

Pre tento systém kŕmenia sa tiež využíva označenie automatická kŕmna linka (AKL). Zo stacionárnych kŕmnych zariadení je najmodernejší a najefektívnejší, preto sa pri nových stavbách ostatné systémy už nepoužívajú. Pri vývoji tohto systému sa vychádzalo z overených a praxou vyskúšaných technických riešení, ako sú miešacie kŕmne vozidlá s dvoma závitovkami, alebo rezný systém využívajúci dva protibežné nože. Tento systém vznikol spojením uvedených častí a ich vzájomného prepojenia pomocou počítačového systému. Počítačový systém jednotlivé časti linky riadi, ovláda a zároveň kontroluje. Takto je z procesu vyradený ľudský faktor. Jediná starosť obsluhy je doplniť včas a v dostatočnom množstve komponenty zmesovej kŕmnej dávky do zásobovacích boxov.

Samotný systém má tri časti. Prvú časť tvorí prípravovňa krmív, tá sa skladá zo zásobovacích boxov s posuvným dnom, v ktorej sú dočasne uskladnené bloky jednotlivých komponentov TMR. Druhú časť linky tvorí rezací systém založený na overenom riešení dvoch protibežných nožov. Tento spôsob oddeľovania jednotlivých komponentov zabezpečuje minimálne narušenie bloku sena, siláže či senáže, a tým sa zabráni znehodnoteniu krmiva. Jej súčasťou je systém vážiacich snímačov, ktorý zaznamenáva hmotnosť odrezaného materiálu hneď po dopade na priečny dopravník a systém tak má okamžitú kontrolu nad materiálom pohybujúcim sa po linke do kŕmneho robota. Tretia časť AKL je malý miešací automobil s dvoma vertikálnymi závitovkami, ktorý je zavesený na visutej dráhe pod strechou objektu. Ten mieša jednotlivé komponenty TMR, ktoré boli dopravené do robota pásovými dopravníkmi od rezacieho ústrojenstva. Po dôkladnom premiešaní je kŕmna dávka robotom dopravená a založená na požadované miesto v stajni. Kŕmny robot sa pohybuje úplne nezávisle pomocou elektromotorov.

Celý proces kŕmenia je riadený a kontrolovaný centrálnou riadiacou jednotkou, do ktorej môže obsluha zadávať pokyny prostredníctvom dotykovej obrazovky. Výrobcovia uvádzajú, že jeden kŕmny robot je schopný nakŕmiť 100 až 500 kusov dobytka. Vďaka absencii ľudského faktora v procese kŕmenia je možné týmto systémom kŕmiť nepretržite 24 hodín denne.

Mobilné kŕmne zariadenia

Mobilné kŕmne zariadenia sú v podmienkach slovenských fariem pomerne rozšírené. Tieto vozidlá sú určené predovšetkým na prepravu krmív od skladovacích priestorov alebo prípravovne krmív do prejazdných maštalí, kde počas jazdy kŕmnou chodbou zakladajú krmivo plynule na kŕmny stôl. Možno ich použiť aj na výdaj krmiva na stacionárnu linku. Na dne ložného priestoru je reťazovo-hrablicový dopravník (pohyblivé dno), ktoré posúva krmivo k odoberacím bubnom, ktoré odovzdávajú krmivo na priečny dopravník.

Kŕmne vozidlá sú vyrábané ako návesné alebo prívesné, zriedka sa vyskytujú v prevedení samohybnom, alebo ako nadstavba na podvozkoch nákladných automobilov. Ich ložný objem býva najčastejšie 10 až 12 m3 čo je dostačujúce pre 100 dojníc. Z výrobkov českých výrobcov sú najúspešnejšie vozidlá STS Olbramovice.

Miešacie kŕmne vozy

Miešací kŕmny voz je viacúčelový stroj, ktorý je schopný vykonávať viac technologických operácií súvisiacich s kŕmením (nakladanie komponentov, váženie, rezanie neporezaných krmív, miešanie, dávkovanie na kŕmny stôl). V prípade potreby zabezpečuje aj podstielanie.

Hlavné zásady pri kŕmení zvierat s použitím miešacieho kŕmneho vozu možno uviesť nasledovne:

  • presne dodržiavať hmotnosť jednotlivých komponentov dodávaných do miešacieho vozu, a to podľa vopred vypracovaného návrhu výživárskeho poradcu. Nevyhnutné je z hľadiska obsluhy miešacieho vozu dodržiavať disciplínu a presný pomer jednotlivých komponentov. Bežne sú na voze prítomné tenzometrické váhy, preto náhodnosť dávkovania jednotlivých krmív v chove dojeného hovädzieho dobytka nemá svoje miesto,
  • poradie vkladania jednotlivých komponentov vyplýva tiež z podmienok zaistenia homogénnej TMR. Všeobecnou zásadou je postupovať od suchých k vlhkým a od dlhých ku krátkym komponentom. Poradie krmív by malo byť: seno a slama, aby došlo k jeho rovnomernému narezaniu, jadrové krmivá, minerálie, vitamíny a ostatné premixy (zle zmiešateľné malé množstvá je lepšie zmiešať vopred v zvláštnej miešačke s nejakým nosičom), siláž, LKS (siláž z kukuričných palíc s listeňami), prípadne iné komponenty, senáž vždy až na koniec, aby nedošlo k prílišnému rozdrveniu na drobné častice,
  • doba miešania závisí od miešacieho systému kŕmneho vozu. Ideálne premiešaná dávka má mať jasne viditeľnú štruktúru. Najmenej 20 až 25 % častíc by malo byť dlhých 35 až 50 mm. Väčšinou stačí miešať 5 až 10 minút, teda max. 3 až 5 minút po naložení posledného komponentu kŕmnej dávky,
  • všetky komponenty kŕmnej dávky musia byť vždy v rovnakom pomere tak, aby miešaná dávka zodpovedala dávke naprogramovanej,
  • pravidelnosť – kŕmna dávka by mala byť všetkým kategóriám hovädzieho dobytka zakladaná vždy v rovnakom čase. Akákoľvek nepravidelnosť v dennom režime je pre dojnice stresujúcim faktorom,
  • zmiešaná kŕmna dávka by mala byť dojniciam dostupná trvalo. Už po dvoch hodinách hladovania dochádza k útlmu bachorovej mikroflóry a poklesu úžitkovosti.

Modernejšie miešacie kŕmne vozy majú spravidla vstavanú tenzometrickú váhu, ktorá slúži na presné váženie miešaných komponentov. Najjednoduchší variant spočíva v tom, že sa zobrazuje hmotnosť, ktorá je naložená v MKV bez možnosti zadávania receptúry a rôznych názvov jednotlivých komponentov kŕmnej dávky. V súčasnej dobe majú ale tieto vozidlá inteligentnejšie systémy s možnosťou prenosu dát z počítača riadiaceho pracovníka do počítača MKV a naopak. Z dôvodu čo najpresnejšieho namiešania jednotlivých komponentov sú MKV vybavené tenzometrickými snímačmi , vyhodnocovacou jednotkou, pamäťou – umožňuje uložiť až 90 druhov KD, pričom jedna KD môže obsahovať až 30 komponentov, displejom, klávesnicou a zvukovou signalizáciou (signalizuje stav pri dosiahnutí hmotnosti jednotlivých krmív pri 85 a 100%, aby obsluha nemusela dlhodobo sledovať displej).

Plnenie miešacieho priestoru voza je riešené buď pomocou vlastného plniaceho ústrojenstva, alebo cudzím mechanizačným prostriedkom (manipulátor či traktor s čelným nakladačom). Pokiaľ je podnik vybavený potrebnou mechanizáciou s vhodnými adaptérmi a komponentmi nie sú skladované ďaleko od seba, je obstaranie MKV bez vlastného plnenia výhodnejšie, pretože vozidlo je potom jednoduchšie, má kompaktnú konštrukciu a predovšetkým je lacnejšie. Veľkým plusom je kratší čas na naplnenie, predovšetkým veľkoobjemových vozidiel, daný vyššou výkonnosťou nakladačov. Nevýhodou je nutnosť použitia dvoch mechanizačných prostriedkov a na urýchlenie práce aj potreba dvoch pracovníkov a hlavne fakt, že nakladače vždy narušia stenu naskladneného krmiva a zväčšujú plochu krmiva vystaveného degradujúcim oxidačným procesom.

Prihŕňanie krmiva

So zakladaním TMR na široké a rovné kŕmne stoly súvisia aj nevýhody, ktoré vyplývajú z toho, že pri príjme krmiva dochádza k jeho prirodzenému posunu až mimo dosahu zvierat. Pokiaľ nedochádza k jeho pravidelnému prihŕňaniu, sú eliminované všetky pozitíva z kŕmenia TMR. Zhruba 180 minút po zakŕmení na kŕmny stôl sa krmivo dostáva mimo dosahu kráv a je nutné jeho prihŕňanie. Prihrňovanie môže zaisťovať pracovník buď ručne, alebo pomocou stroja so správne zvoleným prihrňovacím adaptérom. V tejto oblasti sa ale vo svete v poslednej dobe stalo trendom použitia systému automatického prihŕňania krmiva.

Je dobre známe, že stála dostupnosť krmiva pre dojnice vedie k zvýšenému príjmu sušiny a tým k zvýšenej mliečnej úžitkovosti. Častejšie prihŕňanie sa navyše pozitívne prejavuje na celkovom zdraví zvierat. Často je veľká prácnosť dôvodom na to, že pre zvieratá nie je čerstvé krmivo vždy dostupné. Hlavnou výhodou je, že stála dostupnosť krmív stimuluje pohyb kráv a vedie k vyššiemu príjmu sušiny, najmä v noci. Zároveň sa zníži množstvo zvyškov krmiva. Pravidelné prihŕňanie krmiva po celý deň zlepšuje pohyb kráv a poskytuje krmivo 24 hodín denne. Prihŕňa stále krmivo ku kŕmnej zábrane, takže kravy tak nemajú možnosť ho selektovať. Výsledkom je cez deň aj v noci dostupné krmivo stálej kvality. Vyšší príjem krmív znamená aj menej zvyškov krmiva, taktiež prispieva k úsporám pracovných síl, pohonných hmôt ak nižšiemu opotrebovaniu zariadenia.

Záver

Oproti stacionárnym miešacím zariadeniam, ktoré v minulých rokoch prevažovali a ešte aj dnes sa často používajú, majú moderné MKV niektoré nesporné výhody.

Pri porovnávaní stacionárnych systémov miešania krmív s MKV ide predovšetkým o výrazné zníženie spotreby živej ľudskej práce, kedy spravidla jeden pracovník s použitím MKV dokáže pripraviť a založiť kompletnú zmesnú kŕmnu dávku veľkému počtu dojníc v pomerne krátkom čase. Celý proces pritom môže byť veľmi presne riadený a vysoko mechanizovaný. Príprava kompletnej zmesnej kŕmnej dávky a jej dávkovanie sa môže vykonávať s ohľadom na jednotlivé skupiny, prípadne kategórie ustajnených zvierat.

Hlavnou výhodou systémov s použitím MKV je najmä ich vysoká mobilnosť.