Úvod / Informácie / Stroje a zariadenia / Rôzne

Technologické systémy pestovania poľných plodín (4. časť)

30-10-2017
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc. | jozef.dudak@uniag.sk
Slovenská poľnohsopdárska univerzita v Nitre

V predchádzajúcej časti príspevku bola venovaná pozornosť popisu funkcií modelovacích programov, ktoré boli navrhnuté za účelom výpočtu nákladov na pestovanie vybraných plodín na podnikovej, prípadne aj nadpodnikovej úrovni. Ako bolo uvedené v záverečnej časti príspevku, navrhnuté modelovacie programy spravidla poskytujú aj ďalšie informácie využiteľné tak pri tvorbe podnikateľského zámeru v oblasti pestovania poľných plodín, ako aj pri rôznych nákladových analýzach. Pokúsime sa ich bližšie vysvetliť v tejto časti príspevku na príklade pestovania pšenice ozimnej.

Pšenica ozimná patrí v podmienkach Slovenska k najvýznamnejším ozimným obilninám. Každoročne sa vysieva na výmere okolo 380 tisíc ha. Rozsah plôch pšenice ozimnej značne prevyšuje plochu pšenice jarnej. V roku 2016 predstavovala osevná plocha pšenice ozimnej 52,3 % z celkovej výmery pestovaných obilnín (vrátane kukurice na zrno), zatiaľ čo osevná plocha pšenice jarnej bola len necelé 3 % z celkovej plochy obilnín.

Dôvodom takéhoto nepomeru je predovšetkým väčšia úrodnosť oziminy, daná dlhším vegetačným obdobím a spravidla priaznivejšími podmienkami pre tvorbu úrodových prvkov (počet produktívnych stebiel a počet zŕn v klase). Na druhej strane však podmienky pre kvalitné založenie porastov pšenice ozimnej, ako aj niektorých ďalších ozimín bývajú často veľmi nepriaznivé ako z hľadiska prípravy pôdy, tak aj z hľadiska termínu sejby. Napriek tomu je potrebné využiť aktuálne poznatky výskumu, ako aj niektoré praktické skúseností k zvoleniu optimálnej technológie obrábania pôdy a sejby pre dané podmienky. Len tak budú vytvorené predpoklady pre založenie kvalitných porastov pšenice ozimnej, ktoré môžu zabezpečiť dostatočnú úrodu a priaznivý ekonomický efekt.

Náklady na pestovanie pšenice

Vývoju nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Spracovávané publikácie obsahujú výsledky vybraného súboru poľnohospodárskych podnikov za príslušný rok v triedení podľa výrobných oblastí. Z podkladov týchto publikácií bola vykonaná analýza nákladov na pestovanie pšenice, ktorej výsledky boli prezentované v prechádzajúcej časti príspevku. Na základe vykonanej analýzy možno konštatovať, že v hodnotenom období rokov 1999 až 2015 dochádza k trendu neustáleho rastu tak priamych, ako aj celkových vlastných nákladov spojených so zabezpečením v praxi uplatňovaných technológií jej výroby (obr. 1). Aj keď na základe podkladových údajov nie je možné presnejšie odlíšiť náklady na pestovanie pšenice ozimnej od nákladov na pestovanie pšenice jarnej, vzhľadom k ich zastúpeniu v štruktúre osevu obilnín uvedenému vyššie možno jednoznačne predpokladať, že v prevládajúcom pomere ide o náklady na pestovanie pšenice ozimnej.

Obr. 1: Trend vývoja nákladov pri pestovaní pšenice (podľa údajov VÚEPaP)

Obr. 1: Trend vývoja nákladov pri pestovaní pšenice (podľa údajov VÚEPaP)

Súčasťou vykonanej analýzy bolo aj posúdenie podielu jednotlivých nákladových položiek na celkových vlastných nákladoch z ktorej je zrejmé, že v hodnotenom období najväčší podiel pripadá na náklady spojené s prácou strojov, ktoré predstavujú viac ako 40 % podiel z vlastných nákladov (obr. 2).

Obr. 2: Podiel jednotlivých nákladových položiek pri pestovní pšenice (priemer rokov 1999 až 2015)

Pre porovnanie náklady na osivá majú približne 10 % podiel z vlastných nákladov, náklady na hnojivá približne 19 % podiel, náklady na pesticídy 10,5 % podiel a zvyšok z vlastných nákladov predstavujú režijné náklady.

Za účelom hľadania možností na úsporu nákladov pri pestovaní pšenice ozimnej bola vykonaná analýza trendu  vývoja jednotlivých nákladových položiek v hodnotenom období (obr. 3). Z výsledkov vykonanej analýzy je zrejmé, že dochádza k miernemu poklesu nákladov na osivá a čiastočne aj režijných nákladov, pri materiáloch nákladoch na spotrebované hnojivá a chemické ochranné prostriedky naopak dochádza k ich miernemu rastu.

Obr. 3: Trend vývoja vybraných nákladových položiek pri pestovaní pšenice

Obr. 3: Trend vývoja vybraných nákladových položiek pri pestovaní pšenice

Dôležitú položku nákladov, ako už bolo uvedené, tvoria náklady na prácu strojov. Kým v roku 2000 táto nákladová položka predstavovala približne 44,92 % z vlastných nákladov, v roku 2014 bol tento podiel už iba 35,68 %. Stále je však podiel nákladov na prácu strojov v rámci technológie pestovania pšenice ozimnej najvyšší a je potrebné hľadať možnosti na jeho ďalšie znižovanie.

Práve v tejto oblasti nájdu svoje uplatnenie modelovacie programy, za pomoci ktorých je možné vykonávať nákladovú analýzu v rámci rôznych variantov technologických postupov pestovania vybraných plodín.

Možnosti úspory výrobných nákladov pri pestovaní pšenice ozimnej

V rámci pestovania poľných plodín je zaužívané rozdeliť celý pestovateľský postup na tri základné fázy: fáza predsejbovej prípravy pôdy a sejby, fáza ošetrovania počas vegetácie a fáza zberu a pozberového spracovania. Na základe zistených nákladov pre takto zvolené fázy potom možno hľadať určité možnosti ich úspory.

Podľa názoru viacerých odborníkov tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je práve oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Tieto názory podporujú aj výsledky analýzy nákladov na prácu strojov, v rámci ktorej bol zisťovaný podiel jednotlivých fáz pracovného procesu na spotrebe času práce, spotrebe nafty a strojových nákladoch. Z vykonanej analýzy je zrejmé, že pri pestovaní pšenice ozimnej plodín na fázu prípravy pôdy a sejbu pripadá približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových nákladov vynakladaných v rámci používaných technológií pestovania tejto plodiny. V praxi to znamená asi toľko, že ak chceme redukovať výrobné náklady, musíme pozornosť zamerať predovšetkým na vykonávanie energeticky najnáročnejších pracovných operácií a vo väčšine prípadov to sú práve operácie spojené s obrábaním pôdy.

Aktuálne používané technológie obrábania pôdy využívané pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy. Každá z vykonávaných operácií v rámci zvolených pracovných postupov sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní tak vlastností pôdy, ako aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. Samozrejme, každá z používaných technológií sa rozdielnym spôsobom podieľa aj na výslednej energetickej a pracovnej náročnosti, ako aj výsledných vlastných nákladoch zvoleného technologického postupu.

Výhodou modelovacích programov je to, že umožňujú prepočet vybraných nákladových položiek pri rôznych variantoch pracovných operácií vykonávaných v rámci jednotlivých fáz pracovného postupu. V tabuľke 2 prechádzajúceho príspevku k prezentovanej problematike je uvedená možnosť jednoduchého výberu (zaradenia) pracovnej operácie v rámci zvolenej technológie cez je % podiel. Modelovací program taktiež umožňuje zaraďovanie rôznych strojových súprav na vykonávanie zvolených pracovných operácií. Takto je skutočne možné zostavovať rôzne varianty pracovných postupov a uskutočniť analýzu ich vplyvu na výsledné vlastné náklady. K takejto analýze sa ešte dostaneme, najskôr si však skúsime priblížiť niektoré obecné trendy využívané v rámci zakladania porastov poľných plodín, vrátane pšenice ozimnej.

Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny (ak nie všetkých) pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto pestovatelia rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno takými prístupmi, ktoré využívajú:

  • kombinované náradie, umožňujúce menší počet prejazdov po poli,
  • náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi,
  • nižšiu spotrebu energie a času pri vykonávaní pracovných operácií,
  • vyššiu plošnú výkonnosť strojových súprav zásluhou redukcie technologických prestojov (napr. veľkokapacitné zásobníky sejacích strojov).

Technológia predsejbovej prípravy pôdy a termín sejby

Technológiu postupu predsejbovej prípravy pôdy vo veľkej miere ovplyvňujú požiadavky na dodržanie vhodného termínu sejby. Po včas zozbieraných predplodinách - obilninách, strukovinách, olejninách (okrem slnečnice) a niektorých ďalších plodinách je väčší časový priestor pre viaceré pracovné operácie, vrátene podmietky pre šetrenie pôdnou vlahou. Typových riešení strojov, ktoré kypria v rôznej intenzite povrchovú vrstvu pôdy, je široký sortiment. Aj pri minimalizačných technológiách obrábania pôdy sa táto pracovná operácia môže uplatniť a má svoje opodstatnenie. Po podmietke nasledujúca orba je stále ešte najčastejšou hlavnou operáciou obrábania pôdy, aj keď je časovo i energeticky najnáročnejšou. Vyžaduje tiež dostatočný časový odstup od sejby - minimálne 2 až 3 týždne, po viacročných krmovinách 4 až 6 týždňov. Čím kratší je interval medzi orbou a sejbou ozimín, tým by mala byť menšia (plytšia) hĺbka orby.

Stále väčšiu obľubu medzi pestovateľmi majú rôzne spôsoby minimalizačných a pôdoochranných technológií. Pri nich sa vynechávajú niektoré operácie, predovšetkým orba. Obrábanie pôdy je plytké do 150 mm. Niektoré systémy spracovávajú iba plytkú vrstvu pôdy a súčasne sejú, alebo sa vykonáva priama sejba do nespracovanej pôdy. Hlavnou výhodou týchto technológií je rýchlosť a výkonnosť pri vykonávaní pracovných operácií. To umožňuje skoršiu sejbu po zbere predplodiny. Znižujú sa tiež náklady nižšou potrebou pracovníkov a nižšou spotrebou nafty. Okrem toho sa výhodu takýchto postupov považuje aj nižšia mineralizácia organickej hmoty a neproduktívne uvoľňovanie dusíka. Obmedzuje sa výpar vody oproti prevzdušnenej vrstve pôdy po orbe. Nevýhodou je však často vyššia potreba ochrany proti burinám.

Pri príprave pôdy pod pšenicu ozimnú má rozhodujúci význam kvalita vykonania operácie. Pri tom sa rozhoduje nielen o podmienkach pre kvalitnú sejbu a vzchádzanie, ale následne aj o podmienkach rastu rastlín počas celej vegetácie. Na nedostatky v štruktúre pôdy spôsobené pracovnými zásahy reagujú rastliny veľmi citlivo. V letnom období býva problém s nízkym obsahom pôdnej vlhkosti a s rýchlym vysychaním pôdy. Po podmietke alebo po orbe pre pšenicu ozimnú by malo nasledovať na väčšine pôd ošetrenie povrchu (oráčiny), aby boli rozrušené hrudy pri vhodnej (prijateľnej) vlhkosti. Obrábanie za vlhka vedie k vytvoreniu zliatych hrúd, ktoré nie je vhodné ihneď rozrušovať, ale až po čiastočnom obschnutí (nie preschnutí). V letnom období býva však častejším prípadom obrábanie vyschnutej pôdy, ktorá sa láme v hrudách. Ak sa bezprostredne nerozrušia, ďalším vyschnutím stvrdnú. Zvlášť po orbe môže byť ďalšia úprava pôdy pracovne a energeticky náročná a napriek tomu kvalita prípravy pôdy pre sejbu zostáva horšia. Ošetrenie povrchu pôdy pri jej obrábaní sa vykonáva hrudorezmi - adaptérmi za podmietačmi, alebo pluhmi, ktoré drobia pôdu (často ide o krúžkové, hrotové, alebo prútové valce), alebo v samostatnej operácii obdobnými strojmi, alebo bránením. Kombinované kypriče s niekoľkými typmi náradia umožňujú jemnejšie drobenie pôdy v jednej operácii. Väčšiu pozornosť ošetreniu spracovaného povrchu pôdy je potrebné venovať preto, že hrudovitosť veľmi negatívne ovplyvňuje priebeh sejby a rovnomernosť vzchádzania rastlín a porastov.

Po neskoro pozbieraných predplodinách, ako sú kukurica, cukrová repa a neskoré zemiaky, je rozhodujúcim faktorom čas a aktuálna vlhkosť pôdy. Aby sa nezdržiaval termín sejby pšenice ozimnej, je potrebné zjednodušiť prípravu pôdy a obmedziť jej prekyprenie. Čím neskorší termín prípravy, tým plytšia vrstva pôdy sa spracováva - tanierovými, radličkovými podmietačmi, kombinovanými kypričmi, prípadne sa aj seje do nespracovanej pôdy. Aj v podnikoch, kde sa bežne vykonáva orba, sa tento zásah vynecháva a je nahradený plytším obrábaním do hĺbky okolo 150-tich mm, príp. menej. O konkrétnom nasadení strojov spolurozhoduje vyrovnanosť povrchu poľa. Hlbšie koľaje po zberovej mechanizácii, alebo po koľajových medziriadkoch, sa zarovnávajú radličkovými podmietačmi.

Samotná príprava osivového lôžka pre sejbu pšenice ozimnej závisí na celkovej technológii založenia porastu. Skyprenie povrchu pôdy sa vykonáva do hĺbky 40 - 60 mm. Tým sa vytvorí zreteľné rozhranie medzi vrstvou pôdy (osivové lôžko), ktorá umožní rovnomernú hĺbku sejby a vhodné podmienky pre klíčenie osiva a vrstvou, zabezpečujúcou  prístup vzlínajúcej vlhkosti zospodu a vzduchu z hornej vrstvy. Vhodnými stroji sú kombinované, rotačné alebo vibračné kypriče. Horšia kvalita práce sa dosahuje stále rozšírenými a používanými bránami.

Rovnomerné horizontálne a vertikálne uloženie semien pri sejbe je ukazovateľom kvality jej vykonania. Odporúčaná hĺbka sejby pšenice ozimnej je 20 - 40 mm. Hlbšia sejba sa uplatňuje v suchších podmienkach. Hlboká sejba jednoznačne oslabuje rastliny, ktoré horšie odnožujú. Najčastejšia medziriadková vzdialenosť je 125 mm. Pre rozvoj rastlín je ale prirodzenejší kruhový pôdorys životného priestoru ako ich „natesnanie“ v riadkoch. Zväčšenie medziriadkovej vzdialenosti (prípadne sejba „na široko“) prináša zníženie konkurencie medzi rastlinami s pozitívnym dopadom na úrodu. V súvislosti s intenzívnym pestovaním pšenice ozimnej a potrebou neskorších vstupov do porastu je potrebné myslieť na založenie koľajových medziriadkov už pri samotnej sejbe.

Predsejbová príprava pôdy a sejba, teda fáza zakladania porastu, stále zostáva najcitlivejším článkom technologického procesu pestovania pšenice ozimnej. Aj keď je súčasná ponuka strojov pre túto oblasť poľných mechanizovaných prác skutočne veľmi bohatá, neexistuje žiadny univerzálny postup, príp. jednotný názor. Nové technológie zakladania porastov však zabezpečujú to, aby sa predovšetkým predchádzalo zhutňovaniu pôdy a znižovalo sa deštrukčné pôsobenie techniky na jej štruktúru. Je zrejmé, že vytvorenie vhodných podmienok pre klíčenie osiva nespočíva v maximálnom spracovaní pôdy, ale v optimálne a kvalitne vykonaných pracovných operáciách.

Pri intenzívnom pestovaní pšenice ozimnej výšku a kvalitu dosahovaných úrod významnou mierou ovplyvňuje termín sejby. Podľa výrobných oblastí sú odporučené optimálne a konečné termíny sejby. Pri ich dodržaní môžu rastliny využiť ešte pomerne priaznivé podmienky (predovšetkým teplotné) po vzídení a pri počiatočnej rastovej fáze. Ak sú po zasiatí dobré aj vlahové pomery, môžu porasty rýchlo a rovnomerne vzísť. Podľa priebehu počasia prebieha ešte na jeseň i odnožovanie. Oneskorené výsevy často vedú k horšiemu, nerovnomernému vzchádzaniu. Mnohí pestovatelia si zvykli na to, že pri miernych zimách niektorých rokov (okrem toho posledného) aj pri neskorých výsevoch dochádza ku vzchádzaniu počas takmer celej zimy, takže porasty sú na jar viac menej vzídené. Spoliehať sa však na to paušálne nie je možné, nakoľko v takýchto porastoch sú rastliny slabé a neodnožené a spravidla nemôžu poskytnúť dobrú úrodu. Stále častejšie sa stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní. V takýchto podmienkach je skutočne potrebné zvažovať účelnosť a efektívnosť jednotlivých obrábacích zásahov a ich postupnosť nielen z už uvedeného hľadiska časového, ale aj hľadiska nákladového.

Záver

Príklad výstupnej informácie pre hodnotenie ekonomiky pestovania pšenice ozimnej na podnikovej úrovni bol uvedený v tabuľke 2 predchádzajúcej časti príspevku. Poskytuje základné informácie o nákladoch v členení podľa jednotlivých operácií pracovného postupu a celkom za plodinu. Pre alternatívne varianty pracovných operácií využiteľné v rámci technológií pestovania pšenice ozimnej budú výsledky, ktoré je možno získať pomocou modelovacieho programu prezentované v ďalšom pokračovaní príspevku k zvolenej téme.