Úvod / Pôdohospodárstvo podľa tém / Ekonomika, financie, trh / Odborné články

Ekonomika pestovania rýchlorastúcich vŕb v podmienkach severovýchodného Slovenska – prípadová štúdia

20-01-2015
Ing. Štefan Tóth, PhD.1); Ing. Michal Stričík, PhD.2); Ing. Marek Kuffa3) | toth@minet.sk
1) Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany – Výskumný ústav agroekológie Michalovce; 2) Ekonomická univerzita v Bratislave, Podnikovohospodárska fakulta Košice; 3) Inštitút Krista Veľkňaza, Žakovce

V blízkej budúcnosti môže mať v oblasti pestovania energetických plodín na Slovensku rozvoj fytomasy zámerne pestovanej na spaľovanie charakter gradientu. Po prekonaní pôvodných úvah o spaľovaní rôznych tradičných poľnohospodárskych komodít, sa odborníkmi všeobecne prijíma konsenzus, podľa ktorého sa za energetickú plodinu na spaľovanie považuje zámerne pestovaná rastlina s úrodou vyššou ako 10 t/ha v absolútnej sušine ročne. 

Vychádzajúc z výsledkov pokusov i terénnych expertíz bude vhodnejšie uvažovať s hranicou 12 až 15 t/ha, a za plodiny na spaľovanie skôr pokladať doposiaľ netradičné rastliny, ktoré sú vhodné na pestovanie do agroekologicky menej priaznivých podmienok. K novodobým perspektívam poľnohospodárskej výroby tak patrí pestovanie energetických plodín, v rámci ktorých osobitné postavenie zaujímajú rýchlorastúce vŕby.  V období rokov 2006 – 2012 sa na Slovensku vysadilo zhruba 1300 ha porastov plodín zámerne pestovaných na spaľovanie. Výmeru reálnych plantáží odhadujeme na 200 ha (najviac 300 ha), pričom dominujú rýchlorastúce vŕby.

Je zrejmé, že pri zakladaní porastov rýchlorastúcich vŕb sa na Slovensku väčšinou uplatňuje extenzívny až nedbalý prístup, ktorého chabé výsledky ďalších záujemcov o pestovanie asi skôr odrádzajú ako podnecujú. Kým v prípade tradičných poľných plodín ide pri úvahách o pestovaní na energetické účely viac-menej iba o záležitosť zmeny v otázke využitia, rozhodnutie o pestovaní rýchlorastúcich drevín (RRD) vyžaduje zrelú úvahu. Sami zastávame názor, že pestovaniu RRD musí prináležať len okrajový agronomický význam a je opodstatnené len za výnimočných podmienok a to aj pri pozmenej legislatíve a tiež ako sa to rysuje i možným opatreniam narastajúceho „greeningu“.  

V predkladanom príspevku by sme radi zhodnotili analýzu vlastných nákladov pestovania  rýchlorastúcej vŕby, pričom prezentované výsledky boli získané z prevádzkových podmienok pri expertíznej činnosti v horskej výrobnej oblasti na severovýchode Slovenska.

Tento, v celoslovenskom meradle výnimočne vydarený a ukážkový porast rýchlorastúcej vŕby o výmere 15 ha bol založený v prevádzkových podmienkach Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, na parcele v k.ú. obce Ľubica (okres Kežmarok) v máji 2007 (výsadba siedmeho až ôsmeho mája). Parcela sa vyznačuje nadmorskou výškou 625 - 675 metrov, svahovitosťou 7° a bonitou 6-9 podľa BPEJ. Vysadené boli tri odrody rýchlorastúcej vŕby švédskeho pôvodu: Inger 3 ha, Sven 3 ha a Tordis 9 ha (sadbový materiál dodaný firmou FORGIM, s.r.o.), a to sadzačom EGEDAL.

K agrotechnike ešte uvedieme, že parcela bola zoraná na jeseň 2006, na jar 2007 sa pred výsadbou pobránila. Porast bol po výsadbe mechanicky kultivovaný rotačnou plečkou, šesť týždňov po výsadbe bolo aplikované postemergentné ošetrenie herbicídom. K porastu nebola použitá výživa priemyselnými ani organickými hnojivami. V prvom roku po výsadbe bol použitý spätný rez, k žiadnym ďalším zásahom na poraste v nasledujúcom období nedošlo.

Porast bol zberaný ručne, a to počas zimy 2011/12. Podľa rozborov (vykonané v CVRV-VÚA Michalovce) z jesene 2012 mali pôdne parametre nasledovné hodnoty: N-NH4+ 21,8 [mg.kg-1]; N-NO3- 0,83 [mg.kg-1]; Nan 22,6 [mg.kg-1]; P 46,9 [mg.kg-1]; K 280,3 [mg.kg-1]; Ca 1947,5 [mg.kg-1]; Mg 181,8 [mg.kg-1]; pH/KCl 5,08; C 1,2 [%]; Hum 2,0 [%]; 1.frakcia 14,8 [%], 2.frakcia 16,5 [%], 3.frakcia 16,5 [%], 32,0 [%], 4.frakcia 20,1 [%], 5.frakcia 31,4 [%] (frakcie podľa Novákovej klasifikácie). Pôda je v spodnej a strednej časti svahu stredne ťažká, hlinitá, v hornej časti ide o stredne ťažkú piesočnato-hlinitú pôdu s nízkym profilom.

Pre ekonomické zhodnotenie výsledkov dosiahnutých v prevádzkových podmienkach sme vychádzali z reálnych materiálových nákladov, ktoré sa vyčíslili podľa nákupných cien; osobných nákladov na manuálnu a strojovú prácu; nákladov na pohonné hmoty, oleje a mazadlá; pričom sme plne zohľadnili štandardizovaný prístup pre kalkulačný vzorec Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) uvedený v analýze vlastných nákladov a použili systém modifikácie. Pre možnosť komparácie predkladáme tiež vlastné náklady pestovania pšenice ozimnej, ktoré boli na Slovensku, resp. v horskej výrobnej oblasti vynaložené v roku 2011 (údaje VÚEPP, 2012).

Najnáročnejšou položkou vlastných nákladov pestovania rýchlorastúcich vŕb sú sadenice, ktoré sú potrebné v množstve zhruba 12 tisíc kusov na hektár. Kým v roku 2007 v danom množstve predstavovali náklady za sadenice sumu 650-700 €/ha, v súčasnosti sú v nezmenenom množstve dostupné už v sume 400 €/ha.

Pri strojovej výsadbe je potrebné uvažovať s cenou za prenájom sadzača cca. 150 €/ha a pomocnými manipulačnými prácami strojov na úrovni ďalších 40 €/ha. Sadzačom sa hektár porastu vysadí približne za jednu hodinu, pričom pracujú štyria robotníci, ktorých objem hodinovej mzdy dosahuje s odvodmi cca. 15 €/ha (pri hrubej mzde 500 € +35%-nom odvodovom zaťažení).

Existujúce sadzače vŕb pracujú v podstate na dvoch rôznych princípoch výsadby. Pri voľbe typu sadzača  je potrebné zvažovať pôdne podmienky, ak sa zvažujú i prevádzkové podmienky (dostupnosť sadzačov je na Slovensku mizivá, na kamenistej pôde je výkon slabší a menej kvalitný, svahovitosť, atď.) - je vhodné uvážiť aj možnosť ručnej výsadby. Pri ručnej výsadbe sa pracuje aspoň v dvojici, pričom hektár porastu sa založí za približne 80 hodín živej práce, čo predstavuje mzdy v objeme 320 €/ha (s odvodmi).

Pri zakladaní porastov rýchlorastúcich vŕb je potrebné zdôrazniť, že sadenice vŕb vyžadujú kvalitnú predsadbovú prípravy pôdy a podobne v nasledujúcom období je potrebné porast udržiavať v nezaburinenom stave.

Podmienkou úspešnosti pestovania rýchlorastúcich vŕb je ujatosť sadeníc, čo sa v suchom období pri novovysadených plantážach nedosahuje bez zavlažovania, a to hlavne v arídnych podmienkach južného Slovenska.

Ocenenie finančnej nákladovosti týchto úkonov je v danostiach každého pestovateľa, predpokladáme rozpätie 200-300 €/ha. Intenzita porastov sa zvyšuje použitím NPK hnojív, ktorá sa v ideálnom prípade stanovuje v závislosti od obsahu živín v pôde, prípadné náklady predstavujú ďalších 50-100 €/ha (s možnosťou ročne).

Tabuľka 1: Vlastné náklady a výnosy v € na 1 hektár a 1 tonu

Ukazovateľ / plodina
Rýchlorastúca vŕba
Pšenica ozimná*
rok
2007 - 2011
2011
mechanizovaný/ručný variant
výrobná oblasť
Mechanizovaná výsadba a zber
Ručná výsadba a zber
HVO
SR
Osivá - sadivá nakúpené
675
675
70,61
46,24
Osivá - sadivá vyrobené
-
-
9,82
16,36
Hnojivá nakúpené
-
-
77,73
120,65
Hnojivá vyrobené
-
-
36,63
21,75
Chemické ochranné prostriedky
40
40
36,54
76,46
Ostatný priamy materiál
85
270
54,56
27,51
Mzdy a odmeny priame
24
957
16,58
20,87
Sociálne náklady
9
335
3,12
5,29
Opravy a udržiavanie
-
-
0,34
3,23
Odpisy DHM
-
25
7,30
6,55
Agrochemické služby
20
20
40,70
26,85
Ostatné pr. nákl. a služby (energia)
95
95
28,62
65,04
Náklady pomocných činností
523
123
142,78
176,92
Zníženie nákladov o zúčt.výnosy
-
-
0,0
-0,41
Priame náklady spolu
1471
2540
525,33
615,31
Réžia výrobná
218
218
63,59
64,75
Réžia správna
150
150
86,89
62,59
VN celkom na ha
1839
2908
675,81
742,65
VN celkom na ha a rok
367,8
581,6
675,81
742,65
Podiel hlavného výrobku v %
100
100
92,66
97,63
Hektárová úroda v t.ha-1
60
60
3,20
5,05
VN na tonu
30,6
48,5
195,87
143,7
Tržby na ha v €
3000
3000
175,59
631,99
Predané množstvo v t.ha-1
60
60
1,46
3,91
Priemerná realizačná cena v €.t-1
50
50
120,22
161,61
Hospodársky výsledok v €.ha-1
1161
92
-500,22
-110,66
Hospodársky výsledok v €.ha-1. rok-1
232,2
18,4
-500,22
-110,66

*podľa VÚEPP (Trubačová, 2012); HVO – horská výrobná oblasť

Kultivácia plantáže rýchlorastúcich vŕb v druhom roku je závislá od kompletnosti a kondície porastu, teda môže a nemusí byť, čo sa vzťahuje aj na potrebu tzv. spätného rezu, ktorú nie všetci pestovatelia uznávajú.

Prvý zber rýchlorastúcich vŕb je spravidla aktuálny v treťom až piatom roku po založení porastu, pri 20-25 ročnej trvácnosti plantáže sa kalkuluje so štyrmi až šiestimi rubnými cyklami.

Pri určení výšky nákladov na mechanizovaný zber je možné uvažovať s cca. 400 €/ha (t.j. 250 €/ha za samotný zber, k čomu sa pripočítava spotreba pohonných hmôt 30-50 l/ha a ďalšie prepravné náklady).

Pri určení optimálnej fázy pre mechanizovaný zber je potrebné riadiť sa priemernou hrúbkou kmeňa, ktorá vo výške 10 cm nad zemou by mala oscilovať okolo hodnoty 6 cm.

Rýchlorastúce vŕby sa spravidla zberajú samochodnými zberačmi krmovín vybaveným špeciálnym adaptérom, kde hrubšie kmene stroj síce zvláda (rezanie a štiepkovanie naraz) ale ústrojenstvo mechanizmu je hrubšími kmeňmi už poškodzované. Zber podstatne hrubších kmeňov vyžaduje už lesné mechanizmy. Z rovnakých dôvodov ako pri výsadbe je aj pri zbere potrebné uvažovať tiež s možnosťou ručnej práce.

Hektár porastu sa ručne spíli za cca. 120-130 hodín živej práce, pri štiepkovaní ide o potrebu ďalších 75-150 hodín určených hlavne výkonom štiepkovača. Pri pílení sa spotrebuje palivo v hodnote cca. 50-60 €/ha a ďalší spotrebný materiál v približne rovnakej hodnote.

Pri štiepkovaní sa spotrebuje tri až štyrikrát viac paliva ako pri samotnom pílení, samozrejme v závislosti od typu a výkonu použitého mechanizmu. Pri ručnom zbere tak materiálové náklady dosahujú objem 400-500 €/ha (bez ceny ľudskej práce).

Ostáva pripomenúť, že štiepkovanie je finančne i energeticky menej náročné ako drvenie a následné briketovanie či peletovanie fytomasy bylinného charakteru. Štiepkovanie je vhodné pre kotly sa s automatizovaným spaľovaním.

Pri ekonomickej analýze vlastných nákladov pestovania štandardným postupom je potrebné popri uvedených priamych nákladoch zohľadniť ešte nepriame náklady (réžie). Výška réžií je podmienená hlavne veľkosťou subjektu a určená použitým rozvrhovým kľúčom. Réžie zvyčajne dosahujú 20-25% celkových (suma priamych a nepriamych) nákladov hlavných poľných plodín, čo ale nie je pravidlom.

Pri úrode 58-60 t/ha v prvom rubnom cykle vo štvrtom roku od založenia plantáže a realizačnej cene zhruba 50 €/t sa tržby na hektár približujú hodnote 3000 €/ha (t.j. 750 €/ha a rok). Pri úvahách o celkovej rentabilite je potrebné zohľadniť počet ďalších rubných cyklov, a skutočnosť že  zvýšený objem nákladov sa týka najmä zakladania porastu.

Ak uznáme, že v predkladanej prípadovej štúdii išlo o využitie pre pestovanie hlavných poľných plodín málo efektívnych plôch, kde sa uvedené tržby hlavnými poľnými plodinami spravidla nedosahujú – úvodom zmienený gradient by mal byť ekonomicky perspektívny.

Pri uvedenej realizačnej cene generuje táto biomasa tretinovú výrobnú cenu tepla v porovnaní so zemným plynom, hnacou silou gradientu by teda mal byť záujem pestovateľov o samozásobenie teplom. Tento rozmer by sa z diskusií o opodstatnení a využití zelenej energie určite nemal vytratiť, o to viac ak tiež uvážime, že na rozdiel od splyňovania biomasy v bioplynových staniciach je potreba tepla a teda spaľovania všeobecnejšia a pre menšie nároky na infraštruktúru aj dostupnejšia. Navyše ide o plodinu s výrazným socioekonomickým potenciálom, znesie vyššie zaťaženie živou prácou.

Aktuálnym pozitívnym technickým impulzom pestovania RRD by bolo úspešné zavŕšenie technológie kombinovanej výroby tepla a elektriky v 25-50 kWe dimenziách s perspektívou priameho využitia subjektami poľnohospodárskej prvovýroby.

 

Poďakovanie patrí vedeniu IKV v Žakovciach, a to za poskytnutie láskavého súhlasu k zverejneniu informácií interného charakteru. Uznanie patrí klientom zmieneného inštitútu za zvládnutie manuálnych prác spojených najmä so zberom hodnoteného porastu, čo na Slovensku dosiahlo nebývalý rozsah, vďaka čomu majú dosiahnuté výsledky výnimočnú výpovednú hodnotu, tiež Ing. Miroslavovi Forgáčovi (FORGIM, s.r.o.) za riadenie týchto prác a celkovo príkladnú starostlivosť o tento na výslednom efekte ukážkový porast. Príspevok bol spracovaný v rámci expertíznej činnosti CVRV-VÚA zahrnutej v aktivitách rezortnej úlohy (MPRV SR) UOP 19/2012-940-K „Úžitkové a technologické parametre energetických plodín vhodných na pestovanie v Slovenskej republike“.