Komisia zverejnila správu o súčasnom stave smernice o nekalých obchodných praktikách
Európska komisia zverejnila priebežnú správu o stave transpozície a implementácie smernice o nekalých obchodných praktikách. Poskytuje prehľad o súčasnom stave transpozície a implementácie smernice o nekalých obchodných praktikách v 16 členských štátoch, ktoré do 31. júla 2021 oznámili úplnú transpozíciu tejto smernice, a to vo vzťahoch medzi podnikmi v rámci poľnohospodárskeho a potravinárskeho dodávateľského reťazca. Zahŕňa rozsah pôsobnosti, zakázané nekalé obchodné praktiky a mechanizmy presadzovania, ktoré si zvolili členské štáty.
Hlavné zistenia vyplývajúce zo správy
- Vo všeobecnosti členské štáty dodržiavali celkový prístup smernice.
- Väčšina z ČŠ prekročila minimálnu úroveň ochrany pre poľnohospodárov a malé agropotravinárske podniky ustanovenú v smernici.
- Väčšina ČŠ rozšírila zoznam nekalých obchodných praktík v smernici alebo sprísnila zákazy.
- 14 členských štátov určilo, že pravidlá sa uplatňujú na vzťahy medzi dodávateľmi a nákupcami poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v ktorejkoľvek fáze dodávateľského reťazca.
- Členské štáty (okrem dvoch) uvádzajú veľkosť podniku ako kritérium na obmedzenie rozsahu pôsobnosti právnych predpisov. Niektoré členské štáty sa napríklad zameriavajú na vzťahy medzi dodávateľmi, ktorých ročný obrat je nižší ako daný prah, a kupujúcimi, ktorých ročný obrat je vyšší ako rovnaký prah. Prahové hodnoty sa však líšia a v niektorých prípadoch členské štáty zohľadnili iba veľkosť nákupcu.
- Väčšina členských štátov sa rozhodla uplatňovať pravidlá na obchodné transakcie, pri ktorých má dodávateľ alebo kupujúci alebo obaja sídlo v EÚ, ako sa uvádza v smernici. Štyri členské štáty sa rozhodli uplatňovať pravidlá na predajné transakcie, kde jeden z týchto dvoch alebo obaja majú sídlo v príslušnom členskom štáte.
- Smernica vyžaduje zákaz konkrétneho súboru nekalých praktík, pričom ich rozdeľuje do dvoch skupín: „čierny zoznam“, ktorý sa vzťahuje na bezpodmienečné zákazy, a „sivý zoznam“, ktorý predstavuje zakázané praktiky, pokiaľ nie sú vopred jasne dohodnuté v dohode medzi dodávateľom a kupujúcim. Päť ČŠ zaviedlo dva zoznamy stanovené v smernici. Všetky členské štáty používali zoznamy zakázaných praktík a väčšina z nich sa riadila „čiernym“ a „sivým“ rozlíšením. Niektoré členské štáty pridali na „čierny“ a „sivý“ zoznam ďalšie praktiky, zatiaľ čo niekoľko ďalších presunulo jeden alebo viacero praktík zo„sivého zoznamu“ na „čierny zoznam“.
- Smernica vyžaduje, aby členské štáty určili jeden alebo viacero orgánov na vnútroštátnej úrovni na presadzovanie pravidiel. Všetky členské štáty určili takéto orgány, pričom 13 ČŠ sa rozhodlo pre jeden a tri ČŠ pre dva orgány. Všetci si vybrali správne orgány.
- Pokiaľ ide o predkladanie sťažností určenému orgánu presadzovania práva, väčšina členských štátov stanovila v súlade so smernicou ustanovenia o dôvernosti týkajúce sa totožnosti sťažovateľa. Príslušné podmienky sa líšia v závislosti od krajiny.
- Pokiaľ ide o presadzovanie, najbežnejšími opatreniami sú finančné sankcie stanovené vo všetkých 16 členských štátoch. Hoci smernica nestanovuje minimálne a maximálne prahové hodnoty pre finančné sankcie, niektoré členské štáty áno.
Komplexnejší pohľad na stav transpozície získame, keď zostávajúce členské štáty predložia svoje oznámenia. Hodnotenie smernice na úrovni EÚ sa má uskutočniť koncom roka 2025.
Výťah a preklad z originálu
Zdroj: