Ekonomické aspekty chovu dojných oviec
Aké sú najdôležitejšie produkčné (chovateľské) a ekonomické ukazovatele, ktoré determinovali ekonomiku chovu dojných oviec na Slovensku v poslednom období? Zjednodušene možno povedať, že všetko sa odvíjalo od systému chovu, chovaného plemena oviec ako aj správneho manažovania výroby.
Systém chovu
Aj keď sa v chove oviec začínajú objavovať prvky intenzifikácie výroby - čo sa týka úžitkovosti zvierat a systému chovu (veľmi skorý odstav jahniat, dojenie v dojárni), majoritu stále tvorí poloextenzívny spôsob chovu. Ide o tzv. karpatský systém chovu so sezónnym bahnením oviec v zime, s následným odchovom jahniat pod matkou až do veku cca 50 dní. Produktom sú veľkonočné jahňatá (ktoré takmer s istotou končia v zahraničí) a mlieko, resp. jeho hlavné a našťastie čoraz vyhľadávanejšie výrobky - bryndza a hrudkový syr. Prevažujúci spôsob chovu a plemená dojných oviec prispôsobené slovenským podmienkam tak determinujú aj dosahovanú úžitkovosť, a tým výšku tržieb. V konečnom dôsledku je tak ovplyvnený výsledok hospodárenia chovu dojných oviec, resp. podniku ako takého.
Potreba intenzifikácie
V prospech intenzifikácie produkcie dojných stád hovorí aj cena mlieka, ktorá za posledných 6 rokov vzrástla o takmer 30%, kým cena mliečnych jahniat za to isté obdobie klesla o 13%. A aj keď cena jahniat v posledných dvoch rokoch išla mierne nahor, stále nepostačuje na pokrytie nákladov spojených s ich odchovom. Paradoxom však je, že produkcia jedného produktu je úzko naviazaná na produkciu toho druhého. Jednoducho, biologickú podstatu živočíšnej výroby nie je možné zmeniť a bez jahniat nemôže prísť ani druhý produkt, ktorým je mlieko. Možnosťou ako eliminovať túto disproporciu medzi biológiou produkcie a tržbami, resp., potrebami trhu je, veľmi skorý odstav jahniat. Jeho aplikovaním sa zvýši podiel mlieka na produkcii a tým hodnota celkových tržieb. Situácia na trhu tak vytvára predpoklady pre výraznejšie smerovanie produkcie smerom k ovčiemu mlieku a jeho výrobkom.
Príklad z praxe
Vplyv intenzifikácie produkcie na úžitkovosť, náklady, realizačné ceny produktov a celkový výsledok hospodárenia chovu dojných oviec je možné ilustrovať na reálnom príklade (viď tabuľka). V roku 2012 boli náklady na intentenzívne stáda približne dvojnásobné (320 € na bahnicu a rok) oproti chovu slovenských plemien oviec s kombinovanou úžitkovosťou (145 € na bahnicu a rok). Zodpovedá tomu však aj produkcia mlieka, ktorá v prípade intenzívnych stád dosahuje trojnásobok úžitkovosti stád extenzívnych (185 vs. 54 kg mlieka na bahnicu a rok). Výsledkom je, že jednotkové náklady na mlieko sú v intenzívnych stádach o 1,174 € na kilogram mlieka nižšie v porovnaní s extenzívnymi chovmi. Ak popri tom zohľadníme mierne vyššie realizačné ceny mlieka v intenzívnych stádach (1,030 vs. 0,879 € na kg mlieka), je síce v oboch prípadoch dosiahnutá strata, jej hodnota je však diametrálne odlišná. V intenzívnych stádach je to 0,639 €, kým v extenzívnych až 2,017 € na kg mlieka (graf). Strata vzniká aj pri produkcii mliečnych jahniat, ale jej hodnota je v oboch typoch chovov takmer rovnaká (35 € vs. 29 € na odstavené jahňa). Podobná situácia je v odchove mladých oviec, čo sa týka vyšších nákladov (+69 € na rok) ale aj vyšších realizačných cien (+48 € na jahničku v hmotnosti cca 30 kg). Uvedené výsledky sú za stáda evidované v databáze Centra výskumu živočíšnej výroby Nitra.
Graf: Ekonomika produkcie ovčieho mlieka v intenzívnych (1) a extenzívnych (2) stádach v roku 2012 (€/kg mlieka)
Intenzifikovať s rozumom
Už z tohto jednoduchého porovnania je vidieť, že intenzifikácia produkcie má svoje výhody v podobe nižších jednotkových nákladov a lepšej pozície chovateľa pri vyjednávaní o cene. Samozrejme ani pri intenzifikácii nie je možné ísť do nekonečna a v určitej fáze sa stane, že dodatočné investície nebudú sprevádzané adekvátnym rastom tržieb. Práve preto, je potrebné vopred spočítať "rovnicu s tromi neznámymi". Prvou a základnou je dostatok produkcie kvalitných krmív, druhou je genetická predispozícia chovaných zvierat, prípadne možnosť jej zlepšenia a tretím determinantom je technologické vybavenie spolu s kvalifikovaným personálom. Cestou ako zvýšiť mliekovú úžitkovosť bahníc je postupné prekrižovanie domácich plemien vysoko úžitkovými dojnými plemenami alebo ich priamy nákup do stáda (lacaune, výchofrízske plemeno, resp. u nás vyšľachtená slovenská dojná ovca) v prípade dostatku prostriedkov.
Extrémne extenzívne stáda
Pri pohľade na databázu podnikov sa však nájdu aj také, ktoré vzhľadom na prírodno-klimatické podmienky (podhorské a horské oblasti) a v nich chované plemeno (zošľachtená valaška) vsadili na maximálnu extenzitu produkcie mlieka a jahniat. Tvoria teda len časť z extenzívnych stád uvedených v tabuľke. To znamená, že patria do skupiny tých, ktorým klasický, a doposiaľ zaužívaný systém chovu, vyhovuje. Nezabudli však aj na to, že extenzita chovu znamená aj minimalizáciu nákladov. Výškou úžitkovosti sú približne na úrovni ostatných extenzívnych stád (46 kg mlieka), ich náklady sú však nižšie o 32 € na bahnicu a rok. Náklady na jednotku produkcie sú preto nižšie ako pri ostatných extenzívnych stádach dojných oviec. Snažia sa teda o využitie zvierat pri minimálnom množstve vstupov. Je potrebné dodať, že iné im ani podmienky chovu neumožňujú.
Tabuľka: Náklady na intenzívne a extenzívne stáda dojných oviec v roku 2012
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Diverzifikácia rizika je nevyhnutná
Diverzifikácia rizika podnikania v podobe väčšieho počtu viac-menej rovnocenných produktov (mlieko, mäso, vlna) tak, ako tomu bolo doposiaľ, už neplatí vždy. Jej význam pravdepodobne zostáva len v extrémnych a znevýhodnených oblastiach, kde je nižšia úroveň tržieb kompenzovaná podporami na pôdu. Pri ostatných producentoch sa zdá, že situácia na trhu vedie skôr k tomu, aby išlo o tlmenie rizika podnikania v podobe ďalších samostatných výrob. Napríklad, využitie mechanizácie na externé poskytovanie služieb a produkciu trhových rastlinných komodít. V prípade priaznivých technických podmienok je pozitívom aj spracovanie ovčieho mlieka na výrobky a ich priamy predaj spotrebiteľovi. Uvedené sa v konečnom dôsledku prejaví nie len na výške tržieb, ale aj slobode producenta - chovateľa voči odberateľovi - mliekarni. V každom prípade by sa mal chov dojných oviec viac nasmerovať na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov, podobne ako sú mäsové stáda oviec prioritne zamerané na produkciu jahniat. Preto, ak majú chovatelia dojných oviec výrobné (najmä čo sa týka krmív), chovateľské a ekonomické kapacity na intenzifikáciu produkcie, stojí za zváženie presmerovanie produkcie na "intenzívnejšiu koľaj".
Vystavené: 12.11.2013
